Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | December 14, 2017

Scroll to top

Top

Prečo minimalizmus vylučuje zbytočnosti

Prečo minimalizmus vylučuje zbytočnosti

| On 19, Feb 2014

“Ak sa výtvarný výraz maľby zmenil, zmenil sa preto, lebo si to vynútil moderný život.” (Fernand Léger, 1914)

Minimalizmus vznikol v New Yorku v 60. rokoch 20. storočia radikálnym vylučovaním elementárnych prvkov z maľby a teda popretím tendencie, ktorá mala uplatnenie napr. u Mondriana. Predstavitelia minimalizmu chceli spochybniť miesto umenia v spoločnosti a vysloviť otázku katarzie z vnímania umeleckých diel.

Odmietali kreatívne a tvorivé prejavy, naopak nastoľovali monotónnosť a sériovosť všeobecných výrobných postupov s využitím priemyselných materiálov. Parodovali expresivitu, ich diela boli antiiluzionistické, neosobné až priame a doslovné. Väčšina minimalistických diel bola označená “Bez názvu.” Diváci majú byť odkázaný na seba, na prítomnosť, na jednoduché tu a teraz.

Frank Stella (1964), © Ugo Mulas

 

“To, čo vidíte, je to, čo vidíte.” (Frank Stella, 1966)

Predstaviteľ minimalizmu Frank Stella (dielo Svadba rozumu a sprostoty) dokonca o tri roky skôr ako Andy Warhol predstavil vo svojich dielach techniku reprodukcie a premenoval svoj ateliér na The Factory (Továreň), čím spochybňuje umenie samo o sebe, estetiku a individualitu.

Robert Ryman a Agnes Martinová odmietali myšlienku kompozície, ich práce sa prezentujú ako sebestačné entity. Agnes Martinová opísala svoj obraz Ráno takto: “Keď som maľovala Ráno, pociťovala som pri tom šťastie a blaženosť. A tak som zrazu z neho musela vylúčiť veľa vecí, ktoré by človek od obrazu očakával. Veď šťastie a blaženosť sú v podstate veľmi prosté stavy.

Najtrefnejšie v roku 1959 opísal umenie minimalizmu jeho samotný predstaviteľ Carl Andre: “Umenie minimalizmu vylučuje zbytočnosti. Frank Stella považuje za nevyhnutné maľovať pruhy, nič iné na jeho obrazoch nie je, len pruhy. Stellov obraz nie je symbolický. Pruhy sú totiž obyčajné stopy po štetci na plátne.

Zdroj: Tajomstvá obrazov, Alexander Sturgis, UK 2000.