Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | November 18, 2017

Scroll to top

Top

Beck sa vracia ku koreňom, Broken Bells stagnujú

Beck sa vracia ku koreňom, Broken Bells stagnujú

| On 18, Feb 2014

Počnúc od tohto týždňa budeme pravidelne písať “hudobný denníček” toho, čo počúvame. Väčšina sa bude týkať vždy aktuálnych albumov, ale netreba zabúdať ani na minulosť. Preto nebude chýbať retrospektívny pohľad do hudobnej histórie, niekedy vzdialenej viac, inokedy menej.

Beck konečne s novým albumom

Album vychádza oficiálne až v piatok (21. 2.), ale vďaka NPR (National Public Radio) si ho môžem spokojne púšťať už niekoľko dní (počúvaj tu). Po poslednom albume Song Reader, ktorý vyšiel iba ako notový zápis, je to príjemná zmena. Opäť to pravé orechové.

Konečný verdikt zatiaľ nevyslovujem, pretože som čakal niečo iné. Podľa rýchleho počúvania ide zatiaľ o návrat k hudbe, ktorú robil pred desiatimi rokmi. Slovami by som to vyjadril ako snový, melancholický folk-rock. Viac snový ako melancholický, a viac folk ako rock. Ale je to Beck, a kto ho má rád, sklamaný nebude, toľko už viem povedať. (Beck – Morning Phase, 2014)

 

Broken Bells neprinášajú nič nové

Azda pre nikoho v hudbe nebola stagnácia ešte prínosná. Stáť na mieste znamená zaostávať, pretože všetci ostatní kráčajú vpred. Keď som prvýkrát počul o projekte Broken Bells (áno, vtedy o tom ešte všetci tak hovorili), nemohol som sa netešiť. Dve výrazné osobnosti z odlišných kútov hudobného vesmíru sa spojili, aby vytvorili niečo nové. A prvý album znel naozaj osviežujúco, bol som nadšený.

Rovnako som sa tešil na pokračovanie, no pri ňom mi už čosi chýba. Neprekvapil ma takmer ničím. Akoby som počul druhú stranu tej istej kazety. Kto nepočul ich debut a začne druhým albumom, zažije to, čo ja pri prvom. Pre ostatných pôjde o príjemnú hudbu, ktorá sa však neudrží dlho v pamäti ani prehrávači. (Broken Bells – After the Disco, 2014)

 

Katy B pokračuje s diskotékou

Málo klubovej produkcie rezonuje aj v pasívnom poslucháčovi, ktorý si ju pustí v pokoji domova. Avšak to sa podarilo Katy B s prvým albumom On a mission pred tromi rokmi. Druhému albumu sa to darí sčasti. Viac na ňom cítiť, že patrí do klubu, kde môže poslucháč reagovať pohybmi tela, nielen dupkaním pod stolom. (Katy B – Little Red, 2014)

 

John Grant s najlepším albumom minulého roka

Keby som minuloročný album Johna Granta počul pred zostavovaním svojho Best of 2013 rebríčka, s prehľadom by som ho zaradil na prvé miesto. Nie je to najlepší album podľa žiadneho hudobného média, no občas človek počuje hudbu, ktorá s ním rezonuje úplne prirodzene, čo sa mi stalo pri Pale Green Ghosts. (John Grant – Pale Green Ghosts, 2013)

 Foto: http://www.flickr.com/photos/36521970415@N01/264392071