Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | December 16, 2017

Scroll to top

Top

Dušan Dušek: Melón sa vždy smeje

Dušan Dušek: Melón sa vždy smeje

| On 16, Jan 2014

Majster slovenskej poviedky sa vo svojej rozsiahlej tvorbe venuje písaniu poviedok, rozhlasových hier, príbehov pre dospelých i deti. V kolorite jeho diel nájdeme opakujúce sa motívy o láske a živote aj o láske v živote. Dušan Dušek píše o živote s takou láskou, že ju z písmen cítiť. Kniha Melón sa vždy smeje vyšla vo vydavateľstve Slovart v roku 2013 a je výberom z tvorby, ktorý obsahuje diela Dušana Dušeka z rokov 1976 – 2003. Predstavuje vývojovú mapu jedného z najtalentovanejších autorov slovenskej literatúry.

Melón sa vždy smeje je akási knižná zvonkohra zložená z farebných sklíčok mozaiky. Tu žiari zeleným, tam žltým svetlom, tu hreje načerveno a tam zas trochu chladí namodro. Stačí fúknuť, poviedkové sklíčka sa o seba začnú obtierať a budú hrať melódiu počuteľnú každému uchu inak. Lahodiacu inak očiam, dušiam – čitateľom. Nie je tajomstvom, že Dušan Dušek sa s textami (slovami, písmenami, vetami rozvitými i nerozvitými) hrá. Necháva ich túliť sa k sebe, spája ich a dáva čitateľovi možnosť hľadať (ne)viditeľné súvislosti.

„Teším sa z bielej vône papiera. Lepidlo vo väzbe, úhľadnej ľahkosti, vzdušnosti písmen a slov vo vetách, tichému bezvetriu odstavcov, už dopredu sa pokúšam vystopovať a uhádnuť prísľub namiešaných voňaviek, ktoré autor prepašoval do svojho príbehu – a keď sa mi kniha páči, samotné čítanie mi potom pripadá ako zázračný let kolibríka, zaveseného na vrtuľkách svojich krídel do vzduchu, pričom zobáčikom pije nektár z omamných kalíškov orchideí.”

V rôznych (a predsa tých istých) príbehoch nám Dušek predstavuje farebné sklíčka zo zvonkohry života Adama a jeho ženy Škorice. Na začiatku dostávame od spisovateľa Prášky na spanie, ktoré podávajú Škorica aj Adam celkom spoločne, ako jeden. Akoby sa ich perspektívy a pohľady (na seba a na seba navzájom) spájali.

Špecifikom (v ktorom spočíva jedinečnosť Dušekovej tvorby) je, že Dušan Dušek chodí po svete s otvorenými očami, vďaka čomu nachádza myšlienky na miestach (v udalostiach, zážitkoch, v živote), kde o ne iní často ani nezavadia pohľadom. Tieto čriepky skladá do viet a neváha nechať do nich nazrieť svojich čitateľov, aby tiež objavili malé (sladké i trpké) paradoxy podfarbené každodennosťou bytia.

V Dušekových textoch objavujeme i dejinné súvislosti, známe tváre slovenského kraja (Sloboda, Špitzer, Laučík) i spomienky autora pretavené do smejúcich sa viet s príchuťou melóna. Vo Vtákovi na jednej nohe nájdeme i divadelnú hru so silnou metaforickou vôňou či básne, ktoré chutia po Škorici.

Nesporným javom pri textoch Dušana Dušeka je svojská lapidárnosť. Ani v knihe Melón sa vždy smeje tomu nie je inak. Napriek zdanlivo krátkym pasážam však text neoplýva prázdnotou, ba naopak, udiera väčšou silou zhutnenou v niekoľkých slovách. Hláskach. Láskach. K životu, žene, detstvu, hre, k rozmanitosti dňa a noci. Autor spája motívy často prekvapivým spôsobom, vďaka čomu dokáže vziať na výlet za spomienkami aj diváka. Práve svojské spájanie motívov je neodmysliteľnou súčasťou jeho tvorby.

Poetickú hravosť v prozaických textoch dokáže zrealizovať málokto. O to väčšiu váhu majú texty Dušana Dušeka, ktorý dáva váhu každému písmenu a neprestáva ozvláštňovať slovenskú tvorbu už niekoľko desaťročí.

Dušek, D.: Melón sa vždy smeje. Bratislava: Slovart, 2013, s. 210.

Recenzný výtlačok poskytol Slovart.