Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | November 21, 2017

Scroll to top

Top

Divadelný návrat k archetypu pôvodného Draculu

Divadelný návrat k archetypu pôvodného Draculu

| On 15, Dec 2013

Upírsky fenomén fascinuje ľudstvo už niekoľko storočí a Dracula, Nosferatu, alebo nazvime ho len všeobecne „upír“, sa neustále objavuje v literatúre, ale tiež na filmovom plátne a divadelných doskách.

Jeho podoba, ale aj charakter sa mení od diela k dielu a z netvora sa postupne stáva romantický hrdina. V prvom „upírskom filme“ Režisér Murnau ukázal širokej diváckej obci Nosferata (1922) ako netvora, jeho vnútornou aj vizuálnou stránkou.  Film Interview s upírom (1994) režiséra Neila Jordana už predstavuje hlavného hrdinu ako šarmantného a trpiaceho upíra, no a obrat v zobrazovaní dokonala filmová sága Twilight, ktorá divákom (a hlavne diváčkam) priniesla sladkého romantického Edwarda.

Obdobie zvýšeného záujmu po upírskej tematike využil tvorivý tým pod vedením Ondreja Spišáka a v nitrianskom Starom divadle oživil Stokerovho najznámejšieho hrdinu. Spišák však neprijal nastúpený trend šarmantného očarujúceho hrdinu, ale na javisko vrátili Draculu pôvodného, bez romantických nánosov. Nitriansky Dracula je netvor, s ktorým bude zrejme len máloktorý divák sympatizovať. Upírova monštruozita nie je ale založená na lacnom efekte v podobe využitia gýčovitej strašidelnej masky. Zápornosť postavy vyplýva najmä z vykreslenia jej vnútorného negatívneho „Ja“, vonkajší upírsky výzor utvárajú detaily ako farebné šošovky a príznačný kostým.

Miloš Kusenda, predstaviteľ hlavného hrdinu, je vo svojej úlohe presvedčivý a na kreovanie postavy naplno vo svojom výraze výborne využíva mimiku tváre. Popri ostatných hercoch, ktorí podali svoj štandardný výkon, zažiaril najmä Eugen Gnoth. Jeho stvárnenie pacienta Rienfielda bolo hereckou etudou, v ktorej publiku ukázal svoje herecké majstrovstvo.

Autor scény Szilárd Boráros umiestnil na javisko viacero prvkov (ako napríklad stôl, gýčovité kreslo či organ), ktoré možno pôsobia na prvý pohľad nelogicky, no v priebehu predstavenia herci efektívne využívajú potenciál takto zostavenej scény.

Tak ako filmové plátna a televízne obrazovky v nedávnom období reagovali na dopyt po upírskej tematike, dramaturgie slovenských javísk na tento trend nenastúpili. V tomto smere sa žiada pochváliť dramaturgiu Starého divadla za uvedenie tohto titulu. Rovnako je potrebné oceniť Ondreja Spišáka za to, že divákom, a najmä tým mladším, ukázal Draculu v podobe, aká mu prináležala v jeho počiatkoch. Otázkou zostáva, prečo sa nastúpený hororový trend postupne nečakane zmenil a v pôvodne temnom a ponurom zobrazení sa nepochopiteľne začali objavovať komediálne prvky, ktoré boli v celkovom kontexte príbehu zbytočné.

Na to, aby sa inscenácia stala výraznejším zjavom na divadelných doskách, podobne ako napríklad muzikály Ples upírov, či Bednárikov Dracula, jej však chýba inovácia a inakosť, s ktorými by sa zapísala do povedomia diváckej a kritickej obce. Navyše sa až priveľmi podobá na Mournauvho Upíra Nosferatu a pri sledovaní inscenácie som sa často nemohol zbaviť pocitu, že s malými úpravami sledujem len spomínaný film z roku 1922, pri ktorom nesedím v kine, ale v divadle. Použité básne Charlesa Baudelaira (v preklade Jána Kostru) inscenáciu oživili, no nikam ju výraznejšie neposunuli.

My však chceme ísť ešte ďalej. Pokúsime sa nájsť odpoveď na večné otázky: Čo je zlo? Existuje zlo mimo  človeka? Má človek právo označiť niekoho alebo niečo za zlo? Máme právo zavrhnúť a zničiť niečo, či niekoho? Nie je nezmieriteľný boj človeka so zlom a smrtonosnou vášňou predovšetkým bojom so zlom a neuchopiteľnou vášňou v každom z nás? Bude nám cťou, ak odpovede na tieto otázky budete hľadať spolu s nami.
(text www.staredivadlo.sk )

Ako sa vyjadrujú tvorcovia – ich výpoveď smerom k publiku má v konkrétnom diele ambície siahať až kdesi do hlbších filozofických rovín. V tomto smere však zrejme ostalo len u ambícií, pretože tvrdenie, že inscenácia hľadá aj odpovede na otázky typu “existuje zlo mimo človeka?”, je hodné uváženia…

Bram Stoker: DRACULA
Réžia: Ondrej Spišák, dramatizácia: Veronika Gabčíková a Ondrej Spišák, dramaturgia: Veronika Gabčíková, scéna a kostýmy: Szilárd Boráros a.h. , scénická hudba: Eugen Gnoth, pohybová spolupráca: Libuša Bachratá a.h.
Hrajú: Gróf  Dracula – Miloš Kusenda, Jonathan Harker – Radovan Hudec, Lucy Westenrová- Andrea Sabová, Mína Harkerová – Katarína Petrusová, Pacient Renfield – Eugen Gnoth, Profesor Van Helsing – Ján Hrmo, Dr. John Seward – Milan Vojtela
Premiéra 19. a 20. decembra 2012 v Starom divadle Karola Spišáka v Nitre.
Foto: Collavino, http://www.staredivadlo.sk/repertoar/dracula/