Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | October 22, 2017

Scroll to top

Top

Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia

Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia

| On 04, Dec 2013

Na prvý pohľad malá a útla knižka. Má len 138 strán, no svojím obsahom núti čitateľa čítať ďalej a ďalej. Taký je debut mladej Nórky Kjersti A.Skomsvold, ktorý vyšiel minulý rok aj u nás v slovenčine.

Knižka Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia získala cenu za najlepší nórsky debut roka a tiež bola nominovaná na cenu nórskych kníhkupcov.

Príbeh je navonok jasný a jednoduchý: Mathea je stará žena, ktorá si uvedomí, že čoskoro možno zomrie a nikto by si to ani len nevšimol. Vždy sa od iných ľudí niečím líšila- či už pohľadom na svet, na veci, alebo správaním… Jedného dňa sa teda rozhodne vybrať medzi ľudí, stretáva nových ľudí, ktorí si ju často ani nevšímajú, pridá sa do klubu dôchodcov, ku ktorému mala predtým odpor.

„Zavše som písala aj cudzím ľuďom, nešťastníkom z telefónneho zoznamu. Z týždenníkov a novín som vystrihovala obrázky potravín a lepila som ich na papier- „Len päť korún za balenie ďatlí- práve teraz v potravinách v Haugerude. Predstava, ako sa tvárili, keď chceli pri pokladni zaplatiť ma mnohokrát zachránila pre sklesnutosťou.“

Kniha je však písaná štýlom, ktorý na prvých stranách pôsobí na pohľad veľmi nesúrodo. Mathea rozpráva o rôznych veciach, ktoré zažila, a ktoré navonok nič nespája. No po pár desiatkach strán všetko začne dávať zmysel.

Príbeh rozpráva Mathea, z jej pohľadu, hovorí o svojich skúsenostiach- delí sa s nami o pozorovania ľudí (najmä susedov), ale aj o svoje vnútorné pocity a myšlienky.

Mathea žije s manželom, s Epsilonom, no napriek tomu sa cíti osamelá, keďže manžel pracuje. Preto sa vydáva na priam až absurdné výpravy do okolia svojho domu, na kopci smerom k obchodu sa snaží obehnúť čo najviac ľudí, aby si potvrdila, že stále žije, chce po sebe zanechať stopy.

„To, čo k Epsilonovi cítim, som mu dokázala povedať, až keď mi zišlo na um, že mu to môžem napísať. Bolo to prvú zimu po tom, ako ma zasiahol blesk. Boli sme stále spolu, ja som však zakaždým, keď som otvorila ústa, pocítila silné nutkanie oprieť sa jazykom o chladný kov a upevniť jazyk na obidvoch koncoch, a tak som ústa väčšinou držala zatvorené.“

Knižka je napísaná sviežo, vtipne, niekedy máte chuť Matheu poľutovať, aby vás o pár strán neskôr opäť rozosmiala. Aj mladší čitateľ sa dokáže s hlavnou hrdinkou stotožniť, prežívať s ňou všetky jej strasti, postrehy, spomienky. Je len škoda, že je knižka taká tenká, pretože sa na poslednej strane zdá priskoro, že už je koniec. Knižka si ma okamžite získala, a preto dúfam, že hoci je útla a málokto o nej počul, nájde si svoj okruh fanúšikov.

Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia – Kjersti A.Skomsvold. Vydavateľstvo: Premedia.sk. Preklad: Miroslav Zumrík. 138 strán, slovenský jazyk.

foto: http://www.flickr.com/photos/ubudwritersfest/8058645186