Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | October 21, 2017

Scroll to top

Top

Stačí 51 percent presvedčenia? Zachráň si svojho Afričana

Stačí 51 percent presvedčenia? Zachráň si svojho Afričana

| On 04, Nov 2013

V súčasných médiách sa až pričasto stretávame s benefičnými akciami, ktoré v nás namiesto pocitu pomôcť vyvolávajú skôr neistotu a odpor. Programy prepchaté známymi osobnosťami so sústrastným výrazom na tvári sa stali niečím, čo v našich televízoroch rýchlo vypíname. Existuje spôsob, ktorý by na závažné problémy krajín tretieho sveta upozorňoval bez všadeprítomného klišé?

Inscenácia Zachráň si svojho Afričana v Divadle Lab Vysokej školy múzických umení dokazuje, že práve zobrazenie negatívnych znakov charity a vyjadrenie nesúhlasu s nimi môže byť tou správnou cestou.

Nemecká autorka Ingrid Lausund vo svojej hre Benefícia alebo Zachráňte svojho Afričana poukazuje na fakt, ako ľahko dokážu ľudia zneužívať dobročinné akcie na vlastnú prezentáciu alebo na získavanie peňazí. Hra tak rozvíja vážny globálny problém, nie však pomocou citového vydierania, ale cez iróniu a čierny humor.

Autorka sama uvádza, že realizácia hry by mala byť spojená s príslušným charitatívnym projektom. V prípade školskej inscenácie ide o spoluprácu s občianskym združením Dvojfarebný svet a o zbierku na výstavbu vzdelávacieho centra pre dievčatá a ženy v Keni. Práve spojenie s konkrétnou benefičnou akciou vytvára užšie prepojenie inscenácie s divákom. Divák sám napokon ukončuje predstavenie svojim rozhodnutím prispieť alebo neprispieť na daný projekt.

Päť postáv, päť rôznych charakterov a zároveň aj päť rôznych prístupov ľudí k práci a k významu dobročinných akcií. Pre jedného je dôležitá zábava, pre druhého bezchybnosť, pre ďalšieho ľudský cit a úprimnosť. Čo je však najdôležitejšie pre vás?

Režisér Roman Maroš a dramaturgička Lenka Garajová sa v inscenácií zamerali na zvýraznenie charakterov postáv a rovnako tiež konfliktov, ktoré medzi nimi vznikajú práve pri organizovaní akcie. Tvorcovia stavili na situačnú neverbálnu komiku a na zhudobnenie niektorých pasáží, vďaka čomu ľahko stupňujú humor aj napätie. Pre inscenáciu je príznačné rýchle tempo a dynamickosť, tvorené najmä zrytmizovaním textu. Atmosféra skúšky, počas ktorej sa dej hry odohráva, je zvýraznená tým, že herci vystupujú pod vlastnými menami a pohybujú sa aj mimo javiska. Rozšírenie priestoru inscenácie do hľadiska zväčšuje vplyv divadla na diváka, ktorý sa tak stáva súčasťou inscenácie. Herci sa na publikum priamo obracajú, vyžadujú si jeho potlesk a v obkľúčení ho agresívne presviedčajú o správnosti charity. My sami si tak viac uvedomujeme pôsobenie inscenácie, rozmýšľame nad problematikou a intenzívnejšie sa zaoberáme otázkou, ako by sme sa postavili k téme benefičných akcií.

Scéna (Ema Teren) je rozdelená na dva priestory. Oficiálne vyvýšené javisko reprezentované piatimi pultmi je priestorom, kde sa odohráva väčšina pripravovaného ceremoniálu. Je to miesto pretvárky, kde sa nacvičuje príchod na pieseň Michaela Jacksona, pri ktorom každý zaujme určitú umelú pózu. Miesto, kde dochádza k väčšine neúprimných a neosobných prejavov. V priestore mimo javiska prebiehajú poväčšine neoficiálne dialógy. Práve tu sa však dej zamotáva, vytvárajú sa konflikty, postavy prejavujú svoje skutočné názory a vzniká medzi nimi rivalita. Kostýmy (Monika Dlugošová) zdôrazňujú snahu vytvoriť z benefičnej akcie spoločenské podujatie, kde musia ženy prísť v šatách a s topánkami na vysokom opätku a muži v smokingu.

Študentom tretieho ročníka herectva sa svojimi výkonmi podarilo vykresliť rôzne prístupy k benefičným akciám a taktiež rozdielne charaktery ľudí, ktorí sa zhosťujú organizácie takýchto projektov.

Dominika Zeleníková predstavuje typ človeka, ktorý musí byť vo všetkom najlepší. Jej neustála snaha po dokonalosti, sláve a uznaní diváka doslova dráždi. Herečka prostredníctvom afektu rýchlo strieda nepríjemnú prirodzenosť s umelou milotou alebo so smútkom. Ona jediná sa od začiatku prezentuje v „oficiálnom“ spoločenskom kostýme, čo zdôrazňuje jej potrebu profesionality a bezchybnosti akcie.

Jana Kovalčíková stvárňuje „dobráčku“, ktorá sa veľmi ľahko nechá ovplyvňovať svojimi kolegami a jej názor sa pod ich tlakom rýchlo mení. Herečka charakterizuje postavu permanentnou neistotou, nervóznym pohybom a občasným zajakávaním sa. Spočiatku máme pocit, že pomoc deťom berie úprimne a nehľadá za ňou nijaké osobné výhody, avšak v kontraste s jej pažravosťou (neustále chrúmanie suchárov) sa jej úprimnosť zdá byť menej pravdivá.

Jaroslavovi Kyseľovi sa podarilo stvárniť typ človeka, ktorý sa charite venuje najmä kvôli svojej viere v Boha. Je presvedčený o správnosti akcie a je znechutený zo snahy svojich kolegov urobiť z nej akýsi „gala program“. Snaží sa v ľuďoch vzbudiť súcit prostredníctvom fotografie afrického chlapca Paola, čo všetci ostatní považujú za trápnosť. Práve pod vplyvom svojej slepej viery v dobro však nedokáže spoznať aj negatívne stránky charity. Hercove zobrazenie postavy sa vyznačuje hranou strnulosťou, za ktorej znak by sme mohli považovať aj meravý úsmev, ktorý nasadí počas nácviku spomínaného príchodu na javisko. K uvoľneniu prejavu dochádza len pri snahe presvedčiť divákov aj ostatné postavy o potrebe úprimnosti pri organizovaní benefičných akcií.

Postava Šimona Ferstla je zabávačom, pre ktorého je pri benefičných akciách najdôležitejšia show. Snaží sa na seba strhávať pozornosť, dôležitá je pre neho najmä sebaprezentácia a zábava. Herec charakterizuje postavu správaním typického zabávača, štylizovanú žoviálnosť a silený humor dopĺňa typickým „hollywoodskym“ úsmevom.

Najmenej výraznou je postava Tomáša Tureka. Herec sa snaží stvárniť postavu cez populárnu pózu súčasného mladého človeka, ktorý s ničím nesúhlasí. Divák sa však nedozvie, aká je motivácia jeho konania, prečo sa dotyčný rozhodol zúčastniť benefičnej akcie a rovnako tiež, aký je jeho názor na ne. To však nie je problémom hereckého predstaviteľa, ale autorky, ktorá nám ani v texte hry na tieto otázky neprináša odpovede.

Inscenácia Zachráň si svojho Afričana privádza na školské javisko krutú problematiku súčasnej doby. S divákom sa nemazná a núti ho zamyslieť sa nad faktom, že keď niekto naozaj chce pomáhať, nemôže sa len tak ľahko nechať znechutiť umelými benefičnými akciami uvádzanými v televíziách, ale mal by si nájsť svoju cestu, ktorá mu bude lepšie vyhovovať. Možno sa práve jednou z takých ciest dokáže stať aj táto inscenácia.

Indrid Lausund : Zachráň si svojho Afričana.

Preklad: Elena Sukeníková. Réžia: Roman Maroš. Dramaturgia: Lenka Garajová. Scéna: Ema Teren. Kostýmy: Monika Dlugošová. Produkcia: Pavol Pilař, Iveta Konýčková. Hrajú: Šimon Ferstl, Jana Kovalčíková, Jaroslav Kyseľ, Tomáš Turek, Dominika Zeleníková.

Premiéra: 28. janurára 2013 v Divadle Lab.