Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | September 24, 2017

Scroll to top

Top

Na hranici média. Súčasná britská maľba v Prahe

Na hranici média. Súčasná britská maľba v Prahe

| On 27, Feb 2013

Výstava Beyond Reality. British Painting Today predstavila diela viacerých maliarov pôsobiacich vo Veľkej Británii. Všetci z nich prinášajú výpoveď o človeku, postavenie ľudskej bytosti vo svete, v priestore. Konala sa v pražskej galérii Rudolfinum – priestranné výstavné miestnosti, v ktorých sa okrem jedného, dvoch kresiel nenachádza nič, čo by odpútavalo vašu pozornosť od obrazov na stenách. Navyše, ak ste vystihli správny čas návštevy, kedy boli v galérii okrem vás traja návštevníci, zážitok sa ešte umocnil.

Beyond Reality

Prezentované diela by som rozdelila do dvoch skupín. Do prvej by patrili Jason Brooks, Hynek Martinec, Ben Johnson, Keith Tyson, Marie Harnett, Jonathan Wateridge a Damien Hirst. Všetci zhodne vychádzajú z média fotografie a hyperrealizmu. Brooksovo dielo predstavuje polonahého potetovaného muža a ženu. Pri pohľade na toto médium si myslíme, že musí ísť o fotografiu, avšak pri bližšom pohľade dokážeme maľbu rozoznať. Problém s určením, čo je skutočnosť (realita) a čo fotografia, prichádza s českým Martincom. Pri jeho obrazoch „Zuzany“ ihneď prichádza zamyslenie sa nad tým, či skutočne nejde o fotografiu. Jej pohľad, ktorý je uprený priamo na diváka, akoby hypnotizuje a človek neverí tomu, že to nie je fotografia, ale dokonalá maľba. Ocitá sa v dokonalej realite. Tým, že sú plátna obrovských rozmerov, možno v ešte dokonalejšej realite ako v tej, v ktorej sa nachádza teraz. Možno ju práve prekročil.

Beyond Reality

Obrazy architektúry Bena Johnsona ho však vrátia naspäť do miestnosti. Keith Tyson na svojich dielach ukazuje zábery výbuchov, ktoré vznikli pravdepodobne pri rôznych katastrofách. Prináša dva pohľady na situácie – obdobie čierno-bielej televízie a nástup farebnej. Pri Marie Harnett prekvapí skok z trojmetrových plátien na malé niekoľko centimetrové okienka, kde sa oči zamerajú na sledovanie scén zo známych filmov. Človek sa ocitá na ceste rôznymi obdobiami reality. V ďalšej, v operačnom sále, pri pohľade na Hirstove obrazy, kde zachytil svojho práve narodeného syna. Ešte je viditeľná pupočná šnúra. Túto prvú skupinu diel by mohlo spájať to, že vychádzajú zo skutočnosti, ktorá však často nie je skutočná. Vychádzajú z fotografie, ktorá je následne na plátne nejakým spôsobom upravená. Potetovaná žena Zoe je zobrazená farebne, zatiaľ čo muž, Mr. X, je čiernobiely. Pri žene je meno známe, do určitej miery ju identifikuje, robí ju skutočnou, na rozdiel od muža s „krycím“ menom. Ani jeden z nich nie je skutočný, obaja sú médiom fotografie a neskôr maľby, avšak žena dáva svojou farebnosťou tela a pokožky pocit, že je skutočnejšia. A pritom vieme, že obaja sú skutoční, sú namaľovaní podľa fotografie, podľa živého modelu. Maľby zo scén filmu; chlapec s fotoaparátom, ktorý je sám fotografiou; žena s kuframi stojaca vo falošnej chodbe; deti hrajúce predstavenie pričom je hra narušená kostýmom, ktorý evidentne nepatrí do zobrazovaného obdobia. Všetko sa stáva fingovanou realitou, hoci časť z nej zostáva skutočnou.

Beyond Reality

Druhú skupinu tvorí Mathew Weir, Ged Quinn, Glenn Brown, Jake a Dinos Chapman. Pri ich dielach sa človek taktiež ocitá „mimo reality“ alebo v úplne inej realite ako pri predchádzajúcej skupine. Zobrazuje akoby alternatívnu realitu, neznámu krajinu. Ukazuje nám, že aj takto môže človek „byť“. U väčšiny z diel týchto umelcov je badať nadväznosť na klasickú maľbu a akademizmus. Využívajú ich na vytvorenie nového diela, buď určitou deformáciou, zásahom alebo pretvorením maľby, ktorá dostáva nový význam. Weirove obrazy vyzerajú, akoby sa človek ocitol v krajine, kde žijú porcelánové sošky a prostredie okolo nich tvoria kvety a príroda z obdobia klasicistickej maľby. Vytvára to zmiešané pocity. Quinn využíva klasickú maľbu na vytvorenie bizarných krajinomalieb, v ktorých povšimnutie každého nového detailu pretvára pohľad na krajinu. S Glennom Brownom prichádza pocit akoby mimo „pozemskej“ reality. Motívy na jeho maľbách pripomínajú akési telesá, možno putujúce vesmírom alebo tmavou oblohou. Tiež by to mohli byť kusy mäsa alebo zhluk farieb vytvárajúci surrealistické obrazce. A posledný, asi najviac znepokojujúci obraz prinášajú Chapmanovci. S ironickým, možno až sarkastickým pohľadom na portréty „rozkladajúcich sa“ ľudí.

Pohľad do minulosti alebo možno ďalekej budúcnosti v súčasnej podobe. Napadá mi mnoho prívlastkov: umelá, falošná, predstieraná, nepravá realita. Realita zastúpená klamom. To však nevieme. Diela akoby vytvárajú pocit neistoty. Chcú vtiahnuť človeka do svojej reality, sveta, a keď sa v ňom ocitne, je skutočným. Skutočné sa zároveň (na chvíľu) stáva neskutočným. A naopak.

Vidieť rôzne podoby spojenia priestoru a človeka, človeka ako bytosti, ktorá v tomto priestore žije, žila. Výstava ako exkurz do miestností, realít, krajín. Mnohé z obrazov akoby hovorili „ukáž svoju pravú tvár“. Človek si však už nie je istý, či ju pozná, či pozná sám seba a vie kto je. Nemôžeme si byť istí ani tým, čo sa stalo v minulosti.

Názov výstavy: Beyond Reality. British Painting Today.

Autori: Jason Brooks, Hynek Martinec, Ben Johnson, Keith Tyson, Marie Harnett, Jonathan Wateridge, Damien Hirst, Mathew Weir, Ged Quinn, Glenn Brown, Jake a Dinos Chapman.

Kurátor: Petr Nedoma.

Miesto konania: Galéria Rudolfinum, Praha.

Trvanie výstavy: 4. 10. – 30. 12. 2012.

Reprodukcie diel zverejnené s láskavým povolením Galerie Rudolfinum - bukajova@rudolfinum.org