Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | November 18, 2017

Scroll to top

Top

Lucia Bizarretová: Toto je ideálne obdobie na čítanie poézie

Lucia Bizarretová: Toto je ideálne obdobie na čítanie poézie

| On 02, Júl 2012

Je poézia na ústupe v dnešnej dobe alebo len čaká na svoj ďalší vrchol? Mladí básnici existujú, vynárajú sa, možno nie ako huby po daždi, no pozorným okom ich možno vzhliadnete. Treba odhodiť predsudky a siahnuť po súčasnom diele, pretože dnešní autori píšu básne najmä pre dnešných ľudí. Rovnako ako próza, aj poézia je aktuálna a rieši naliahavé témy. Lucia Bizarretová rozpráva nielen o sebe, ale aj o poézii všeobecne a vzťahu ľudí k nej.

Lucia Bizarretová

Čím všetkým si chcela byť, keď si bola malá?

Bolo mnoho profesií, ktorými som chcela byť, napríklad herečkou, učiteľkou, policajtkou a dokonca aj smetiarkou. :-) Spisovateľka alebo novinárka v mojom detskom zozname povolaní nefigurovali.

Kedy si začala písať poéziu?

Neviem, kedy presne som začala s poéziou, v 16-tich som začínala písaním textov pesničiek, z nich som neskôr plynulo prešla k básniam, mohla som mať vtedy 18 alebo 19 rokov.

Spomínaš si aj na inšpiráciu, odkiaľ si čerpala? A kde ju hľadáš dnes?

V začiatkoch bola mojou inšpiráciou a vlastne aj prvotným impulzom k písaniu hlavne láska. Dnes ma už dokáže inšpirovať čokoľvek, najčastejšie úplne obyčajné veci, ktoré dennodenne prežíva takmer každý z nás.

Študuješ žurnalistiku, publikovala si v niekoľkých literárnych časopisoch (Psí víno, Dotyky, Odra) a sama si založila a vedieš elektronický literárny časopis iLeGaLiT. Ako vnímaš záujem verejnosti o poéziu doma a v zahraničí, vidieť rozdiel?

Čo sa týka okolitých krajín, ako sú napríklad Česko alebo Poľsko, veľký rozdiel zo strany verejnosti nevidím. Skôr vidím rozdiel v prístupe zo strany časopisov. Mám pocit, že zahraničné časopisy si oveľa viac vážia svojich prispievateľov než slovenské. Taktiež sa snažia s autormi aj ďalej pracovať a jednorázovou publikáciou tvorby to u nich nekončí. Napríklad český časopis Psí víno organizoval v rokoch 2010 a 2011 v spolupráci s občianskym združením Literis sériu autorských čítaní pod názvom Psí víno on tour. Išlo o literárne večery, ktoré sa konali v rôznych slovenských mestách, na ktorých vystupovali ako slovenskí, tak i českí autori, ktorí publikovali v tomto časopise.

Myslím, že istý príklad ukázal Koloman Kertész Bagala, ktorý okrem vydávania kníh prevádzkuje literárny klub a robí veľa literárnych akcií, dokonca na festivale Pohoda Literárny cirkus. Neexistuje komunita mladých slovenských básnikov, ktorá by sa o niečo podobné pokúsila? Nakoniec aj generácia bítnikov v Amerike vyrástla na takýchto podujatiach.

Áno, máš pravdu, Bagala to v tomto smere dosť pohol, za čo mu, samozrejme, patrí pochvala, aj keď na ním organizovaných čítačkách vystupujú väčšinou autori, ktorí už majú vydanú aspoň jednu knihu. O komunite mladých slovenských básnikov neviem, ak teda aj nejaká existuje, má zlú propagáciu, keďže nie je v širokom povedomí verejnosti a tým pádom sa míňa jej účinok. Kto ešte na Slovensku pravidelne organizuje rôzne literárne podujatia, je spomínaný Literis. Je to slovenské občianske združenie, oni dávajú priestor nielen zavedeným autorom, ale i nezavedeným, ktorí nemajú žiadnu alebo majú za sebou len minimálnu publikačnú činnosť v tlačených periodikách.

Časopis, aj keď len internetový, je médium a to má istú moc. Existuje u teba a ľudí okolo ambícia pohnúť tento projekt ďalej, organizovať podujatia, vytvárať komunitu?

Vytvárať komunitu určite nebudeme, veď takmer celá slovenská literatúra je taká „veľká-malá“ komunita, teraz myslím najmä starších spisovateľov, kde sa každý s každým pozná a potom sa navzájom pochvaľujú, navzájom si píšu recenzie na knihy alebo si medzi sebou rozdeľujú finančné príspevky (granty) a podobne, viď. nedávna „kauza“ okolo Literárneho fondu.

Organizovať literárne podujatia – to v pláne máme, no keďže všetci, čo sme okolo časopisu, sme zatiaľ nepracujúci študenti, nie sú na to finančné prostriedky. Predsa len, treba aspoň nejaké peniaze na propagáciu, plagáty alebo na preplácanie cestovného účinkujúcim autorom. Dve menšie autorské čítania, kde (okrem iných) vystúpili i autori, ktorí mali svoju tvorbu uverejnenú v našom internetovom časopise, boli minulý rok v novembri a v decembri v Nitre. Pôvodne sme chceli tieto čítania organizovať každý mesiac, no kvôli mnohým povinnostiam a nedostatku času, sa tak nestalo. Uvidíme, či budú po letných prázdninách financie, čas, chuť, záujem zo strany verejnosti a pokiaľ áno, určite opätovne niečo zorganizujeme.

Izba s oceľovými roletami

Prednedávnom ti vyšiel knižný debut Izba s oceľovými roletami, no predtým si vydala už niekoľko elektronických. Je ťažšie vydať knihu básní ako poviedkovú zbierku alebo novelu?

Jasné, vydavateľstvá príliš nemajú záujem o poéziu, obzvlášť pokiaľ ide o neznámeho alebo menej známeho autora, pretože poézia sa jednoducho nepredáva v masívnych nákladoch a neoplatí sa im to. Podľa mňa je to taký paradox, väčšina ľudí sa sťažuje, že momentálne je veľmi uponáhľaná doba a na nič nemajú čas, preto si myslím, že práve toto je ideálne obdobie na čítanie poézie, keďže básne dokážu na malom priestore vystihnúť pointu a hlavne, sú oveľa kratšie než poviedky, romány či novely.

To mi pripomína nedávnu udalosť, keď známy český publicista Miloš Čermák na svojom Twitter účte zverejnil výzvu na publikovanie románu v 130 znakoch s označením #twitroman. Mnoho najlepších zverejnených mikrorománov na stránke českého Reflexu pripomína poéziu práve veľkým rozsahom myšlienky na malom priestore. Aká by mohla byť propagácia poézie, aby ľudí zaujala?

Myslím si, že nezáujem ľudí o poéziu, alebo všeobecne o literatúru, vzniká na stredných školách, takže v prvom rade by sa malo začať tam. Študentom sú mnohokrát podsúvané knihy, ktoré už nie sú aktuálne štýlom spracovania ani výberom tém a mladým jednoducho nemajú čo dať. Prinajhoršom im nie sú podsúvané žiadne knihy a pedagógovia ich iba nútia, aby sa „nabifľovali“ nejakú teóriu o spisovateľovi či o jeho dielach, čo môže u študentov vyvolávať odpor. Zmeniť by sa teda mal prístup učiteľov a najmä proces výučby, čo je však dlhodobejšia záležitosť. Ako riešenie, ktoré by sa mohlo aplikovať takmer okamžite, vidím to, aby sa na školy pozývali súčasní mladí autori, ktorí by študentom čítali ukážky zo svojich diel a taktiež by mali možnosť s nimi diskutovať.

Ďalšou možnosťou ako propagovať poéziu je organizovanie autorských čítaní na miestach, ktoré nie sú primárne zamerané na literatúru, to znamená, opustiť knižnice, kníhkupectvá, literárne kluby a čítačky robiť napríklad v kaviarňach, v čajovniach, v uliciach mesta, na hudobných festivaloch, či iných kultúrnych podujatiach… Toto sa už, našťastie, celkom darí, preto verím, že čoskoro sa záujem o poéziu aspoň trocha zdvihne.

Na nedávnom Anasoft litera feste sa diskutovalo aj na tému typografie a diskusia sa dotkla aj učebníc v školách, ktoré vyzerajú veľmi nepríťažlivo. Nepomohla by aj básnickým zbierkam a poetickým knihám výraznejšia grafická úprava v zmysle zaujímavejšieho spracovania? Skoro každá kniha básní vyzerá po otvorení rovnako – čierne na bielom a bez obrázkov.

Podľa mňa je v jednoduchosti krása a pokiaľ je text kvalitný, nevyžaduje si nič navyše, pokiaľ text kvalitný nie je, nezachránia ho ani perfektné ilustrácie, fotografie či iné grafické prvky. Knihy, ktoré sú farebné a majú nejakú zložitejšiu grafickú úpravu, majú tiež vyššie náklady, ktoré sú spojené s ich výrobou, tým pádom sa zvyšuje cena aj pre koncového používateľa. Ak chceme poéziu dostať medzi čo najväčší počet ľudí, cena kníh by mala byť čo najnižšia, aby si ich mohli kúpiť nepracujúci študenti, málo zarábajúci ľudia a tak ďalej…

Dá sa povedať, že dnešná poézia dokáže osloviť súčasného človeka viac ako Hviezdoslav či iní velikáni slovenských dejín? Najmä pri čítaní niektorých tvojich básní som spozoroval, že im rozumiem a s niečím som sa dokázal stotožniť, predstaviť si to. Nebolo to len umenie pre umenie, ale výpoveď, ktorá niečo zanechala.

Určite áno, ide to prirodzene s dobou a vývojom spoločnosti. Menia sa spoločenské pomery, menia sa témy. Kedysi boli v popredí napríklad prírodné motívy, dedinský človek, práca na poli… Dnes tu máme technické vymoženosti ako internet, autá, mobily a podobne, ktoré sú súčasným mladým ľuďom isto bližšie. Samozrejme, existujú aj večne živé témy, ktoré boli aktuálne pred sto rokmi, aktuálne sú teraz a aktuálne budú pravdepodobne i o ďalších sto rokov, akými sú láska, nenávisť, vzťahy, nevera, chudoba, alkoholizmus, egoizmus a ďalšie…

Lucia Bizarretová (*1989) je mladá slovenská spisovateľka. Začiatkom roka 2012 debutovala zbierkou poézie Izba s oceľovými roletami (Garmond Nitra). Študuje žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Svoju tvorbu publikovala v českých literárnych časopisoch Psí víno, Divoké víno, v internetových periodikách Britské listy, Pozitivní noviny, v slovenskom časopise pre mladú literatúru a umenie Dotyky a v poľskom mesačníku Odra. Počas leta 2011 založila elektronický literárny časopis iLeGaLiT, ktorý sa snaží dávať priestor na publikáciu tvorby mladým a menej známym autorom. Viac o autorke sa dočítate na jej webe.