Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | November 18, 2017

Scroll to top

Top

Divadlo – obrad (Bartimejove pašie)

Divadlo – obrad (Bartimejove pašie)

| On 29, Máj 2012

Výrazný tvorivý tandem hudobného skladateľa Andreja Kalinku a bábkoherca Ivana Martinku (nemenej i výtvarníka, výrobcu bábok) sa najnovšie podpísal pod divadelno-hudobné dielo s názvom Bartimejove pašie. Inscenácia je po tematickej i kompozičnej stránke netradičná, ojedinelá prinajmenšom v domácom kontexte. Tvorcovia konceptu a námetu – A. Kalinka a I. Martinka v ňom zintenzívňujú výrazovosť hudby, pohybu, bábky, herectva i spevu do vzájomnej syntézy. Námetom je nepatrná, krátka epizóda z evanjelia o poslednom zázračnom skutku Ježiša Krista pred jeho vstupom do Jeruzalema – uzdravení slepého Bartimeja. Pozeráme sa na celý pašiový príbeh prostredníctvom tejto marginálnej postavy, ktorú stvárňuje Ivan Martinka (pochopiteľne stelesňuje viacero postáv ako to už býva v divadle jedného herca o to viac, že je sám bábkoherec).

Bartimejove pašie

 

Výnimočnosť tohto divadelného tvaru je založená na vysoko koncentrovanom hereckom prejave. I. Martinka je v tomto smere predstaviteľom seba – odovzdávajúceho herca. Môžeme povedať, že sa takto obetuje divákom (nie poddáva, tobôž nie predáva), delí sa s ním o životnú skúsenosť. I. Martinku charakterizuje okrem jeho vyhranenosti ako bábkoherca i vrodená hudobná inklinácia (predovšetkým so silným citom pre hudobné vnímanie). Stáva sa spevákom, ba dokonca i tanečníkom v syntetickom hereckom prejave. Plasticky predstavuje na pomerne malej ploche viaceré druhy a polohy výrazovosti. Ako tvorca komorných inscenácií smeruje k totalite výrazového minimalizmu.

Tvorivý tandem A. Kalinku a I. Martinku dospieva v inscenácii Bartimejove pašie k výrazne vypuklej, doslova obradnej divadelnosti. Komponenty scénickej hudby, spevu, herectva, sugestívneho osvetlenia vytvárajú dohromady metafyzické ticho kontemplácie v osobitne inej úrovni diváckej spoluúčasti. Divadlo ako obrad rozvíjajú v komornom priestore, v prítmí horiacich kahanov, dotvárajúcich atmosféru mysticizmu, spirituality i tajomnej sugestivity. Divák je takýmto spôsobom rozhodne v nezvyklej situácii divadelnej prítomnosti tu a teraz.

Bartimejove pašie

 

Nie je to však náboženské divadlo, aj keď preberá námet z evanjelia sv. Marka. Ten je napokon tvorcami autorsky pretransformovaný. Inscenácia má však silnú povahu divadla ako obradu, ktorú možno postrehnúť v nebývalom „obnaženom“ herectve I. Martinku – jeho vyžarujúcom akte odovzdania sa. V istom zmysle na seba preberá úlohu akéhosi „svätého“ herca v tom najsprávnejšom zmysle. I. Martinka sa v tejto koncepcii „chudobného“ divadla celkovo vyníma ako solitérny aktér, dosahujúci výrazové impulzy z doslova telesných a hlasových vibrácií. Práve v takomto odkrytom zvnútornení, zviditeľnení hercovho tela i hlasu dosahuje prieraznejšiu polohu transponovania posolstva, keď sa dostáva do role zvestovateľa, svedka zázraku, tlmočníka evanjelia, sprostredkovateľa nábožensky sýtenej pravdy. I. Martinka stvárňuje Bartimeja s koncentrovanou silou i hravým nadhľadom ako komentujúci, prechádzajúci z jednej role do druhej (podobne ako v inscenácii Schalom Alejchem, kde bol schopný stvárniť niekoľko postáv). Citeľne sa oddáva hraniu ako dôverne spovedajúci sa človek. Jeho práca s vodením bábky má až intímny, meditatívny rozmer.

Výtvarný koncept, ktorého autorom je rovnako I. Martinka, tvoria predovšetkým organické materiály: drevená lávka s vyvýšeným stupienkom na prechádzanie a nižšie ovlažujúca platforma jazierka napustená vodou, okolo ktorej horia zapálené knôty položených kahanov. Kontrast svetla a tmy zväčšuje takto dualitu dobra a zla, všeobecného etického posolstva i ustavičnej nastavovanej zrkadlovej polarity. Spomínanú čistotu tvaru celkovo dotvárajú základné kozmologické živly: oheň a voda ako pralátky, ktoré vynikajú prostou jednoduchosťou i univerzálnou zrozumiteľnosťou. Ďalším, doslova biblickým symbolom, je i jablko. Práve v rukách herca, s jeho hravou schopnosťou oživovať predmety, animovať a varírovane doslova básniť zrazu doslova tancuje. Taktiež zaujme neilustratívna scéna, na ktorej môže herec markantne vzbudzovať symbiózu vedených predmetov, bábky s vlastným „ožitím“ herca vo vokálnom a pohybovom prejave. V takomto zmysle sa výrazne nahradila sémantika kríža kužeľovito osvetlenou drevenou bakuľou, resp. akousi palicou pútnika po púšti. Išlo o netradične znakové využitie dominantného kríža i samotného Krista, s ktorým Bartimej prichádza do styku po návrate zraku. Spomínanú chudobnosť dosahuje i nenápadný, strohý kostým herca / Zuzana Malcová/.

A. Kalinka komponuje rôznymi perkusiami svoje hudobné aranžmány do konkrétnych hereckých partitúr. Zástoj autentickej hudby citeľne vyznieva v spojení s farbistými tenorovými vokálmi I. Martinku. Hlasová línia herca sa napája do celkového zvukového toku v neustálom obtekaní zväčša legatových pasáží prostredníctvom dôrazného kontrabasu. M. Mikuláš nasleduje partitúru herca. Udržovaná auditívna hladina, v permanentnom napnutí sugestívnych sláčikových zvukov (i škripotu), vytvára vibračnú tenziu i sugestívnosť k temnote metafyzického bôľu. Hudobnosť inscenácie už koniec koncov vzbudzuje blkot horiacich plameňov, cvrkot špliechajúcej vody – po ktorej I. Martinka kráča ako Kristus po vode.

Inscenáciu Bartimejove pašie by sme mohli označiť za komponovaný divadelný koncert, divadlo jedného herca, ba dokonca divadlo ako obrad. Je najmä autorským počinom výrazného tvorivého tandemu. Ide o nevšedné využitie muzikality herectva s prejaveným citom pre komornú subtílnosť, chudobnosť hudobno-divadelného tvaru v prostej výtvarnej koncepcii.

Autor je divadelný vedec.

Účinkujú: Ivan Martinka, Michal Mikuláš a Andrej Kalinka
Libreto a hudba: Andrej Kalinka
Výtvarný koncept: Ivan Martinka a kol.
Kostýmy: Zuzana Malcová
Výtvarná spolupráca na bábkach: Zoja Zupková
Réžia: Andrej Kalinka a Ivan Martinka
Premiéra: 5. mája 2012 o 19. 00 h v Ticho&spol /Staromestský klub 10×10, Bratislava/