Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | December 15, 2017

Scroll to top

Top

Dušan Dušek – Kufor na sny

Dušan Dušek – Kufor na sny

| On 28, Máj 2012

Dušan Dušek – Kufor na snyTakmer pred rokom som čítal poslednú poviedkovú knihu ako debut Ondreja Štefánika. Píšem to, pretože som si na ňu spomenul pri čítaní nového vydania knihy Dušana Dušeka Kufor na sny. Samozrejme, jazyk etablovaného autora, ktorý si ho brúsi už tridsať rokov, sa nedá porovnať, no istú podobnosť cítiť v absurdnosti niektorých situácii oboch diel. A tým sa dostávame k tridsiatim trom kúskom z Dušekovej dielne, na prvý pohľad bežné príbehy zo života, ktoré vystihuje nápis na zadnej strane knihy od žiačky Katky: „Nie všetkému rozumiem, ale v každom prípade tomu verím.“

Prvýkrát vyšiel Kufor na sny v roku 1993 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Tento rok sa Slovart podujal na reedíciu „jednej z jeho najlepších kníh“ ako sa o nej vyjadrujú viacerí, ktorí poznajú jeho tvorbu. Kniha vychádza v novom šate s peknou obálkou v pevnej väzbe, čo ocení každý, kto si kúpil (alebo dostal) Dušekovu zbierku noviel Holá veta o láske z rovnakého vydavateľstva. Aj keď knihu netreba súdiť podľa obalu, na nedávnej diskusii v Artfore v rámci Anasoft litera festu na tému Ako vyzerajú slovenské knihy? padli jasné odpovede, že dizajn je dôležitý.

DNI

Tri dni som nič nerobil. Keď raz náhodou budem vedieť, že zomieram, a budem mať niečo rozrobené, krátko pred koncom mi bude chýbať iba trochu času, budem si hovoriť: iba dva dni, iba deň, no nebude nijaký deň, ba ani hodina, nikto mi nedá ani chvíľu ďalšieho života, potom mi ešte väčšmi bude ľúto za preflákanými dňami, keď som nič nerobil.

Pri čítaní má človek dojem, že dané udalosti sa mohli stať, všetko je zasadené do reálneho (nášho) sveta, postavy konajú, ako by v skutočnosti konali a deň strieda noc, ako to v bežnom živote chodí. Autor každým ďalším rozprávaním presviedča o pravosti príbehov a hrá s čitateľom malú hru – uhádni, čo je pravda. Ako sa na obale píše: Dušan Dušek sa rád pozerá. To robí zo všetkého najradšej. No rád aj počúva. Aj to robí zo všetkého najradšej. Sem-tam niečo zažije. Posplieta to s videným a počutým – a niečo o tom napíše. Teda, nie všetko je pravda, ale aj tá nepravda znie pravdivo, pretože je dobre vyrozprávaná.

Príchod do K. Hraničné mesto medzi B. a J. Okolo kopce. Z tých sme vlastne zišli. Spali sme v starom hoteli: neďaleko kláštora. Staré rukopisy. A knihy. A rezbárske práce. Potom opäť auto: z jedných hôr do druhých – cestou po rovine. Vedľa akéhosi letiska. Vraj tu boli majstrovstvá sveta. Mŕtvi čs. parašutisti, no nie pri zoskoku, čo sa môže stať, keď sa neotvoria padáky: týchto zrazil vlak. Hmla a smola; pokazený autobus; železničné priecestie.

Kufor na sny je zaujímavé a dobré čítanie. Zaujímavé kvôli spomínanej hre, ktorú sa podvedome hrá čitateľ so spisovateľom. Dobré, pretože Dušek píše dostatočne stroho, aby vystihol podstatu a zároveň nenudil svojimi opismi. Jednotlivé poviedky sú rôzne dlhé, či krátke. Netreba ich čítať v danom poradí. Stačí si zalistovať a vybrať podľa nadpisu, dĺžky alebo náhodne otvoriť a ocitnúť sa priamo v deji.

Dušan Dušek – Kufor na sny, Slovart, 2012, 168 strán, slovenský jazyk.