Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | November 21, 2017

Scroll to top

Top

Kramár a spol. odhaľujú mužský svet v jeho nedokonalosti

Kramár a spol. odhaľujú mužský svet v jeho nedokonalosti

| On 09, Máj 2012

Dramatik Miro Gavran nie je v našich končinách žiadnou neznámou. Naopak. V rámci slovenskej scény patrí momentálne k veľmi obľúbeným autorom a jeho hry inscenujú divadlá vo viacerých mestách. Konkrétne hra Všetko o mužoch sa v súčasnosti nachádza v repertoári Spišského divadla (premiéra 2009), Štátneho divadla Košice (2006), či v Divadle Jána Palárika v Trnave, kde mala 21. 10. 2006 dokonca svetovú premiéru!

Česko-slovenská trojica Kramár, Blažek, Slaný ju však pretvorila „na svoj obraz“ a bez predchádzajúcej informácie o Mirovi Gavranovi by ste len ťažko určili, že hra pochádza z pera chorvátskeho autora a nie od našinca. Trojica hercov spolu s režisérkou Janou Janěkovou prispôsobili hru česko-slovenskému kontextu, a tak v jednotlivých dialógoch zaznelo množstvo odkazov a narážok na slovensko-české odlišnosti.

- To je nejaký fízl!
- Fi – co?
- Ale nie Fico, čo by tu robil Fico?

Na javisku sa v krátkosti rozohráva päť životných situácií. Trojica kamarátov, často navštevujúcich miestnu posilňovňu, kde sú hlavnou témou rozhovorov ženy, odhaľuje svoje životy, až nakoniec príde aj k odhaleniam nechceným, zraňujúcim. Tento príbeh oproti ostatným vystupuje výraznejšie nielen z dôvodu časovej intenzity svojej prezentácie, ale aj z dôvodu ďalšieho rozvinutia a posunu o niekoľko rokov dopredu, do dôchodcovského pohľadu na život.

Ďalší príbeh znázorňuje spolunažívanie dvoch homosexuálov a narušenie zabehnutého života (ne)čakaným príchodom expartnera jedného z nich. V inom príbehu sa stretávame s majiteľom miestneho striptízového baru a jeho „pravou rukou“, ktorým nie sú cudzie ani niektoré praktiky podsvetia. Tí, hľadajúc nového tanečníka do klubu, najmú mladého hanblivého uchádzača, čo sa však ukáže ako nie najlepší nápad. Vážnejšiu rovinu hry predstavuje príbeh chorého otca a jeho rozhádaného syna, samovražda matky a nepríjemné záverečné odhalenie.

V súhrnom pohľade ponúka inscenácia divákom prízemnejšiu zábavu, založenú na slovnom humore, vystavanom z vtipov podobne, ako tomu býva pri silvestrovských scénkach, ktoré máme možnosť sledovať v televíziách. Je oddychovou záležitosťou bez nutnosti hlbšieho premýšľania nad pointou vtipu a hľadania jeho skrytých významov. Tvorcovia, vedomí si súčasného dopytu, ponúkli publiku (a najmä jeho ženskej časti) zmes, ktorú masy obľubujú – trojica dobre vyzerajúcich hercov; nedávanie si servítky pred ústa; sexistické vtipy, ktoré vyvolávali búrlivý potlesk; tanec (či už synchronizovaný, alebo osobitný striptérsky); česko-slovenský mikrosúboj národov, ale najmä príťažlivé témy vyrozprávané jazykom súčasnosti.

Z línie masovej zábavy nevybočuje ani hudobná zložka, ktorá stavia na osvedčenú hudobnú klasiku, napríklad aj v podobe piesní Joe Cockera.

Scéna pozostáva len zo základných prvkov potrebných pre navodenie miesta deja (lavice, stoly, steny…). Možnosť rýchlej montáže a demontáže kulís, ich ľahká prenosnosť, rozmery a variabilita účelovo predurčuje scénu na zájazdové využívanie. Ak vezmeme do úvahy fakt, že trojica hercov s touto inscenáciou v súčasnosti vo veľkej miere cestuje za divákmi, takýto krok nie je ničím prekvapivým. Každý jednotlivý príbeh nie je odprezentovaný v neprerušenej súvislej línii, ale je rozkúskovaný a „pomiešaný“ s inými časťami ďalších príbehov. Vzniká tu teda predpoklad na zhoršenú mieru ich vzájomnej odlíšiteľnosti. Divák sa tak pri percepcii nemôže výraznejšie orientovať podľa scény, taktiež sa nemôže oprieť o vizuálnu zmenu postáv, keďže sa na javisku strieda rovnaká trojica hercov v nevýrazných kostýmoch. V tomto zmysle sa slovesná a herecká zložka stávajú najvýraznejším elementom pri presune z jedného príbehu do druhého.

Maroš Kramár je ťahúňom v improvizačných obratoch, no paradoxne (ako najväčšia hviezda z danej trojice) nie je lídrom v hereckej zložke. Postavy v jeho podaní boli málo rozlíšiteľné a v istých polohách aj málo uveriteľné. Herecký potenciál tak naplno preukázala dvojica Blažek – Slaný. Spoločnou koexistenciou na javisku sa trojica hercov navzájom solídne vyvažovala a tento herecký trojlístok bol (zdá sa) vytvorený pomerne efektívne.

Zmysel pre improvizáciu však hercom nemožno uprieť a voľné improvizovanie je pre publikum najzábavnejším elementom predstavenia. Improvizácia je veľakrát ľahko rozoznateľná – nie je do deja zakomponovaná nenápadne, herci vybočujú zo svojich rolí neudržiac smiech. Väčšina divákov (vo všeobecnosti) však podobné situácie prijíma s nadšením a odmeňuje protagonistov búrlivým potleskom. Neustálym odbočovaním od scenára sa však inscenácia (v konkrétnom predstavení) predĺži o niekoľko desiatok minút. Je tu však aj druhá stránka pohľadu – ak vnímame inscenáciu aj v kontexte jej repríz, objavíme, že niektoré „nečakané“ a vtipné výroky hercov sa v procese reprízovania v predstaveniach opakujú a nie sú teda výsledkom ich momentálnej aktuálnej improvizačnej schopnosti. To, čo do inscenácie patrilo a to, čo už v scenári zakotvené nebolo, vedia len samotní herci.

Zobrazením humornej aj vážnej roviny (samovražda matky a choroba otca) chcel Miro Gavran ukázať obe roviny mužského sveta. Kramár-Slaný-Blažek v celkovom hodnotení urobili z Gavranovej hry jednu veľkú humoristickú show. Vážna pasáž tak v spleti zábavy pôsobí ako „päsť na oko“ a výrazne narúša rovinu, ktorú navodili herci svojimi improvizačnými vsuvkami vyvolávajúcimi salvy smiechu.

O čo však v hre naozaj ide? Ukázať mužské pokolenie v istých extrémnych situáciách a nezvyčajných polohách? Ak áno, treba pripomenúť, že mužský svet je oveľa zložitejší, než aby sa dal oklieštiť len na svet nevery, vystatovania sa, homosexuality, podsvetia, staroby, chorôb a rodičovských problémov. Názov „Všetko o mužoch“ je preto mierne zavádzajúci. Ak tento názov budeme vnímať v zmysle „Takmer všetko o mužoch“, potom možno hru definovať ako sondu do mužských stereotypných vzorov správania, ktorá vďaka rázovitej poetike Mira Gavrana a charizme hercov v javiskovej forme na divákov zaberá.

Napísané podľa vzhliadnutého predstavenia 27. marca 2012 v Kyjove.

Miro Gavran: VŠE O MUŽÍCH
Preklad: Blanka KučerováBlanka Fišerová. Úprava: Jana JaněkováBlanka Fišerová. Dramaturgia: Blanka Fišerová. Výprava: Viktor Polášek. Choreografia: Hana Litterová. Réžia: Jana Janěková.
Účinkujú: Maroš Kramár, Filip Blažek, Michal Slaný
Premiéra 7. 7 .2008

 Foto: František Stránik, Radovan Šťastný