Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | December 15, 2017

Scroll to top

Top

Nevestinec – o starom po novom

Nevestinec – o starom po novom

| On 01, Máj 2012

V kinách od 15. 3. 2012.

Kinematografia Francúzska patrí medzi najväčšie a najstaršie na svete. V krajine vína sa uskutočnilo prvé oficiálne premietanie, ktorým sa datuje vznik siedmeho umenia. Nasledovali avantgardné hnutia, poetický realizmus, nová vlna či iné formy odporu voči tradičnému nakrúcaniu. Francúzsko je bohaté na filmových teoretikov, cinefilov, experimentátorov a iných ľudí, ktorí by za kúsok celuloidu „položili život“. Aj keď slovenskí distribútori uprednostňujú pred francúzskymi filmy hollywoodske, s istými fragmentmi tvorby sa stále môžete stretnúť aspoň vo filmových kluboch. Jedným z posledných uvedených je snímka Nevestinec od Bertranda Bonella.

Nevestinec

Prelom devätnásteho a dvadsiateho storočia – nevestinec. Nie „bordel“, ale nevestinec Apollonide, ktorý dennodenne ponúka „posedenie“ v spoločnosti krásnych (no „ľahkých“) žien, kde šampanské tečie prúdom. Zvonku pôsobí všetko na vysokej úrovni a bez problémov. Každé z dievčat hrá svoju rolu (má špeciálne meno ako Židovka, Pekné stehno, Drobček a pod.), má stálych zákazníkov a riadi sa pravidlami pani Dallaire (majiteľka Apollonide). Pozlátko sa však postupne rozbaľuje, najmä cez mladú prostitútku Pauline a my sa dostávame nielen k očakávaným situáciám či otázkam spojených s daným remeslom, ale aj oveľa ďalej.

Nevestinec

Režisér si zvolil dlhšiu metráž (vyše dve hodiny), počas ktorej sa pokúsil vykresliť hneď niekoľko charakterov. V snahe priblížiť sa autentickosti príbehov vychádzal z práce francúzskej historičky a filozofky Laure Adler Les maisons closes, kde zachytáva osudy vtedajších prostitútok. K hodnovernosti prispieva aj práca s priestorom – výrazná dominancia interiérov pomáha režisérovi zvýrazniť pocit odtrhnutia žien od reálneho sveta, uviaznutia a neschopnosti zmeny sociálneho statusu. Postavy sú bezmocné, uväznené v cykle. Nezávideniahodná situácia nie je zobrazená tragicky, ale necháva diváka, aby sám zaujal postoj a porozumel videnému bez výraznejšieho ideologického tlaku zo strany tvorcov.

Konečný verdikt:★★★☆☆

Nevestinec sa hrá s naráciou a zároveň aj s divákom – chronológia je narúšaná opakovaním záberov a je pravdepodobné, že sa celý príbeh odohráva v retrospektíve, keďže originálny názov filmu hovorí o spomienkach na Apollonide. Práca s metaforou pôsobí miestami ťažkopádne, no záujem, naopak, získa niekoľko vizuálnych riešení. Príbeh síce zobrazuje časy minulé, ale zároveň si ponecháva súčasný pohľad, ktorý je podčiarknutý aj nie úplne tradičným koncom. Film vás dokáže osloviť, vtiahnuť a posunúť, a preto by nemal ostať bez povšimnutia.

Cieľová skupina:

Pre niektorých zaujímavé, pre iných však nudné. To sú názory, s akými sa pri opúšťaní kinosály môžete stretnúť. Ak vás film nezaujal už v recenzii, tak zostaňte radšej doma, ostatným prajem príjemný zážitok!

L’apollonide (Souvenirs de la maison close), psychologická dráma, Francúzsko, 2011, 122 min., réžia: Bertrand Bonello, scenár: Bertrand Bonello, kamera: Josée Deshaies, zvuk: Renaud Bajeux a spol, hudba: Bertrand Bonello, strih: Fabrice Rouaud, hrajú: Adele Haenel, Jasmine Trinca, Hafsia Herzi, Noémie Lvovsky, Céline Sallette a ďalší.