Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | October 21, 2017

Scroll to top

Top

Peter Repka – Spätné zrkadlo

Peter Repka – Spätné zrkadlo

| On 30, Mar 2012

Peter Repka – Spätné zrkadloNová kniha vydavateľstva KK Bagala na svojej zadnej strane láka vetou: Začítajte sa do memoárových poviedok Petra Repku. Slovo poviedka by som zamenil za spomienku. Bolo by to výstižnejšie a možno aj poetickejšie. No netreba súdiť obal, ktorý sa beztak podaril. Hlavný je obsah. A ten sa podaril ešte viac. Veď odkiaľ by sa laik dozvedel o známom básnikovi viac ako z jeho vlastného pera.

Spätné zrkadlo začína mozaikou spomienok na autorovu mladosť. Vtipné vhupnutie do deja strieda predohra, kde sa rozprávačom stáva František Repka, budúci otec dvoch chlapcov, dvojčiat. Príbeh teda začína pätnásť rokov pred narodením hlavnej postavy v roku 1929 a rýchlo sa prenesie do obdobia druhej svetovej vojny. Čitateľ sa ocitá pri úteku mladej rodinky z vlastného domova za zvukov výstrelov a výbuchov granátov a diel.

Chlapci majú 15 mesiacov. Paľo má vyrážky, v noci sa prehadzoval a plakal. Masarykech chalupa sa v neutíchajúcej streľbe chvela. Front sa približuje zo všetkých strán. Sme chytení v pasci. Ranených vozia na kravských poťahoch. Tu sa nerobia pohreby. Mŕtvoly len tak povrchovo zahrabávajú.

Napísať knihu o svojom ranom živote nie je ľahké. Niežeby sa to nedalo, ale človek si nepamätá, v akých okolnostiach žil, keď bol v plienkach. Pravdepodobne by to nevedel ani Peter Repka, keby si jeho otec neviedol denník. Z neho vystaval prvú časť svojho diela. No môže mu byť vďačný za mnohé ďalšie. Bez jeho vášne pre fotografiu by totiž Spätné zrkadlo neobsahovalo toľko dobových fotiek, ktoré náramne dokresľujú dej.

Malé detaily z detstva zaujmú tiež, pretože pri mnohých otec Repka nebol, čo hovorí, že aj Peter si ako chlapec písal vlastný denník. Keď bol prednedávnom na Slovensku (počas minulého režimu emigroval do Nemecka), poznamenal, že zväzky jedna až štyri už stihol zúročiť do kníh. Šiesty, ako povedal, mal vo vrecku. Môžeme teda čakať ďalšiu alebo ďalšie pokračovania jeho dobrodružného života.

Od základnej školy až po pôsobenie v Mladej tvorbe nám autor odkrýva pekné aj temné stránky vlastného života. Opisuje šibalstvá, približuje športové úspechy a menuje najväčšie lásky. Málo ich nebolo. Záver končí kapitolou, ktorú napísal otec Repka. Autor sa pre istotu na jej začiatku ospravedlňuje, že môže vyznievať mimo kontext knihy, no zvláštnym spôsobom dáva krásnu bodku na jej konci.

Poézia sa nevymýšľa, ale objavuje, je možnosťou z mnohých iných možností. Hrdá pokora, ako bežec uvedomujúc si možnosti svojho tela a ducha v ňom.

Spätné zrkadlo je spomienkou na mladosť, nazretím do života v päťdesiatych až sedemdesiatych rokoch na našom území a kronikou začiatkov Osamelých bežcov. Beletristický štýl občas ozvláštni básnická próza, vďaka čomu pôsobí príbeh miestami tajomne. Väčšinu tajomstiev však Peter Repka odhalí a čitateľ sa dozvie nielen o mladíckych prečinoch na návšteve u Pištabáčiho, ale tiež ako (ne)pracovala redakcia Mladej tvorby.

Peter Repka – Spätné zrkadlo, Koloman Kertész Bagala, 2012, slovenský jazyk.