Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | September 24, 2017

Scroll to top

Top

Nevil Shute: A Town Like Alice

| On 21, Mar 2012

Britsko-austrálsky spisovateľ, vlastným menom Norway, sa narodil na prelome 19-teho a 20-teho storočia a preslávil sa práve touto jeho v poradí 16-tou knihou vydanou v roku 1950 v Austrálii.

Po skončení druhej svetovej vojny sa rozhodol so svojou rodinou emigrovať do Austrálie, hoci bol dlhé roky presvedčený, ze nič ho nedokáže prinútiť opustiť vlasť. Nakoniec ho ale “krajina bez histórie” fascinovala natoľko, že sa tu rozhodol stráviť zvyšok svojho života. (Viac na http://www.nevilshute.org/)

Autor rozprava príbeh v osobe právnika / dôverníka. Na úvod nás zoznamuje so starým pánom, ktorý sa rozhodol zmeniť svoj závet kvôli obave, že by sa jeho dedičstvo mohlo dostať do rúk ženám, ktoré on nepovažoval za schopné hospodáriť s peniazmi. Peniaze sa dostávajú do rúk jeho neteriJean, ale, bohužiaľ, podmienky dedičstva jej nedovoľujú narábať s celou sumou peňazí, pokým nebude mať 35 rokov.

Môj osobný odhad je, že začiatok deja v Británii sa môže odohrávať v rokoch 1925-1930, ale to nie je až tak podstatné, ide len o vytvorenie predstavy zmýšľania ľudí v týchto rokov, načrtnutie štýlu anglického života a pomalý vpád do druhej svetovej vojny. Jej priebeh vlastne vôbec nie je v príbehu zaznamenaný, skôr ide o osobný zážitok núteného putovania Jean naprieč celou Malajziou. Táto časť knihy ma upútala najviac, možno práve kvôli tomu, že nešlo o autorovou fantáziou vytvorený príbeh, ale o udalosť, ktorá sa skutočne stala. Rozdielom je len miesto konania – Sumatra, ako sa môžeme dočítať na konci knihy v Stuhovom doslove.

That was about the middle of March 1942. From Klang to Port Dickson is about fifty miles, but this time they were traveling more slowly than ever. It took them till the end of the month; they had to wait several days in one village because Mrs. Horsefall went down with malaria and ran a temperature of hundred and five for some time. She recovered and was walking, or rather tottering, within a week, but she never recovered her vigour and from that time onwards the leadership fell more and more upon Jean’s shoulders.

Za trošku nedôveryhodný opis považujem spolunažívanie Jean a dieťaťa, o ktoré sa niekoľko rokov starala. Matka dieťaťa zomrela na začiatku vojny a Jean učila malého chlapčeka chodiť a rozprávať. Po skončení vojny Jean vyhľadala chlapcovho otca, od ktorého bol odlúčený a vrátila mu ho. Nedočkala som sa žiadneho opisu zármutku za dieťaťom, ktoré nosila na rukách a kŕmila niekoľko rokov, to ale autorovi vyčítať nemôžem, keďže nie je ženou. Možno sa o tom rozhodol nepísať tak, ako sa rozhodol nepísať o tom, ako sa postáv dotkla kohokoľvek smrť v knihe, alebo možno je to tým, že je Angličan – o takých veciach sa proste nehovori.

And there I met Bill Holland, and I had to tell him about Eileen, and Freddie and Jane”. Her voice dropped. “All his family, expect Robin; he was four years old by that time, and quite a sturdy little chap. They let me travel home with Bill and Robin, to look after Robin. He looked on me as his mother, of course.” She smiled a little. “Bill wanted to make it permanent,” she said. “I couldn’t do that. I couldn’t have been the sort of wife he wanted.” I said nothing. “When we landed, England was so green and beautiful” she said. “I wanted to forget about the war, and forget about the East, and grow to be an ordinary person again. I got this job with Pack and Levy and I’ve been there two years now – ladies’ handbags and attaché cases for the luxury trade …

Neviem, ako inak nazvať čítanie tohto románu, ako príjemné a relaxačné. Dej nie je zvlášť napínavý, nepotrebovala som rýchlo čítať strany plné opisu a hnať sa za ďalšou dejovou líniou, skôr som si vychutnávala všetky detaily, ktoré sa nám autor rozhodol zdeliť, a to najmä keď šlo o Austráliu v 50-tych rokoch 20-teho storočia. Problémy každodennej existencie na miestach uprostred ničoho, bez vysielačky, televízie, kde auto bolo vymoženosťou. Šokovala ma výrazná segregácia bielych od Aborigéncov, samozrejmosťou boli zvlášť určené obchody pre bielych (ako vieme,  bolo tomu tak aj v USA). Autor tu nevyjadril ani náznak nesúhlasu, z čoho som bola trochu zarmútená, ale na jeho obranu – v roku 1951 mu vyšla kniha Round The Bend, ktorá rieši práve túto problematiku.

Town Like Alice bolo vydané v českom jazyku – Město jako Alice, momentálne je nedostupné a čaká sa na dotlač.