Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | September 20, 2017

Scroll to top

Top

Spisovateľ Juraj Červenák: “Moje postavy hovoria, ako im zobák narástol a konajú, ako ich pudy ženú…”

Spisovateľ Juraj Červenák: “Moje postavy hovoria, ako im zobák narástol a konajú, ako ich pudy ženú…”

| On 06, Dec 2011

Ak ste fanúšikom fantasy literatúry, potom meno Juraj Červenák netreba predstavovať. Slovenský autor píšuci prevažne po česky, s bohatou bibliografiou a množstvom ocenení. Vystriedal niekoľko zamestnaní, no našťastie všetky opustil a nakoniec ostal pri spisovateľskom chlebíčku. Správnosť tohto kroku potvrdzuje fakt, že patrí medzi najúspešnejších a najobľúbenejších autorov fantasy literatúry u nás aj v Česku.

Predstavme si Juraja Červenáka, keď mal okolo 10 rokov a predstavme si ho dnes. Ako sa zmenil jeho pohľad na svet, literatúru, fantasy? A čo ideály a sklamania?

Mám pocit, že sa toho veľa nezmenilo. Svet, prirodzene, áno a veľmi, ale ja si stále pripadám ako ten chlapec, ktorý chce v živote vstrebať čo najviac príbehov (z kníh, filmov, komiksov, na zdroji nezáleží) a vytvoriť aj zopár vlastných. Pohľad na literatúru sa nezmenil skoro vôbec. Nedospel som v zmysle vynosenia mayoviek, verneoviek či žarnayoviek na povalu a zaplnenia knižnice Ecom a Slobodom. Stále mám rád napínavé čítanie, fantastiku, historické romány, detektívky, kovbojky, boj Dobra so Zlom. Tradičné dobrodružné romány sa dnes píšu veľmi málo – práve preto fantasy naberá na popularite, lebo predstavuje návrat k „odpočinkovej epike“. Rozkol medzi ideálmi detstva a realitou dospelosti nepociťujem. Prečo aj? Živím sa tým, čo ma odmalička najviac bavilo. Keby som už mal šomrať, tak si vzdychnem, že fantasy a historicko-dobrodružné romány napriek rozšírenej predstave ani zďaleka nepatria medzi to, po čom sa Slováci najviac vrhajú. Ale hundrať na vkus slovenského čitateľa nezvyknem. Mám ďaleko aj k názoru, že marketing veľkých vydavateľov vytvára akési tupé stádo, ktorému možno predať akýkoľvek slovný hnoj. Je nová doba, zákonitosti trhu sa zmenili a treba jednoducho „chytiť vlak“. Tí, čo ponúkajú naozajstné klenoty, by sa od veľkopredajcov hlušiny mali učiť, ako sa presadiť na trhu. Dobrá kniha si čitateľa nájde, len to dnes treba dostatočne vykričať do sveta. Nemusí sa nám to páčiť, ale je to tak.

Juraj Červenák

Pre niektorých známy fakt, pre iných novinka – Thorleif Larssen a Juraj Červenák je tá istá osoba! Z akého impulzu vznikol nápad využiť pseudonym a prečo padol výber konkrétne na toto meno?

Môj prvý román vyšiel v šumperskom vydavateľstve Saga koncom roka 1993, teda v období prvého „boomu“ fantasy na českom trhu. Za socializmu u nás zo záhadných dôvodov vôbec nevychádzala, po roku 1990 sa s ňou roztrhlo vrece, ba priam pukla priehrada. Nikto vtedy neveril, že sa v tom prívale západnej produkcie presadí domáci autor (tobôž slovenský na českom trhu). Tak sme zvolili pseudonym. A keďže moje prvé knihy boli inšpirované vikingskou mytológiou, tak trochu žartom sme tvrdili čitateľom, že autor je Švéd z rybárskej dedinky vo fjorde neďaleko Malmö. Samozrejme, čoskoro vyšlo najavo, že ide o nejakého Slováka z dedinky v Štiavnických vrchoch. Našťastie v druhej polovici 90. rokov už boli čitatelia tých dovozových fantasy ság prejedení (pretože zistili, že 80% z nich je len odvar z Tolkiena) a volali po niečom inom, domácom. Vtedy som na stránkach Fantázie a neskôr v knižnej podobe prišiel so svojím cyklom o černokňažníkovi Roganovi. Padol na úrodnú pôdu.

U nás, ale aj vo svete je bežný jav, že sa na určitú dobu stane populárna istá téma. Dnes sú to upíri, v minulosti to bola napríklad pirátska tematika, ale aj fantasy. Ako ste vnímali obdobie popularizácie Pána prsteňov, Narnie či iných „dračích príbehov“? Pomohol tento svetový trend aj vám ako autorovi?

Fantasy ako taká už dávno nie je svetový trend. Len u nás máme ten dojem, lebo sa tunajší vydavatelia zrazu spamätali a nahustili do čitateľov väčšinu toho, čo na západe za zhruba 70 rokov vývoja žánru vyšlo. Na tejto vlne som sa zviezol aj ja. Ale ako som uviedol vyššie, pomohla mi hlavne tým, že predstavila Čechom a Slovákom „nový“ žáner a počas niekoľkých rokov nasýtila ich hlad po dlho odopieraných fantasy klasikách. Následne vznikol priestor pre našich autorov, aby prišli s rýdzo domácim poňatím žánru. So slovanskou či historickou fantasy (Alexandra Pavelková, Františka Vrbenská, Leonard Medek), alebo so súčasnou, do českého prostredia zasadenou urban fantasy, akú píšu Petra Neomillnerová či Pavel Renčín. Isteže, knižným trhom lomcujú rôzne momentálne módy, ktoré vždy prichádzajú zavesené na niečom mimoriadne úspešnom – po Potterovi prišli knihy o detských čarodejníkoch, po Eragonovi dračie fantasy, po Brownovi mysteriózne thrillery, po Twilighte tzv. „nadprirodzené romance“.

Myslím, že ja osobne trendom nepodlieham. Naopak, zvyčajne prídem s niečím, od čoho ma vydavatelia a čitatelia odhovárajú (pred Bohatierom inšpirovaným ruskými bylinami mi všetci vraveli: „To nepíš, Rusov nikto nemá rád, to sa neujme!“, pred Kapitánom Báthorym zase: „To je obdobie baroka a strelného prachu, to vyznavači klasickej fantasy nemajú radi, navyše sa tam bojuje s moslimami, to je citlivá téma.“)

Mimochodom, ako by ste reagovali, ak by ste dostali ponuku urobiť scenár k filmu, prípadne byť autorom divadelného predstavenia?

V skutočnosti sa na takých veciach podieľam. Vlani som napísal rozhlasovú hru s mojím hrdinom Roganom Kliatba na Zobore. Nedávno som dostal návrh od Jihočeského divadla, že Kapitána Báthoryho spracujú ako divadelné predstavenie, už sme dokonca debatovali aj o konkrétnej koncepcii. No a je tu aj ponuka na film podľa knihy Vládca vlkov z cyklu Černokňažník. Môj dvorný výtvarník Mišo Ivan urobil nejaké výtvarné návrhy a momentálne sa pracuje na scenári. Ja som iba konzultant, ale keby som mal dosť času, rád by som filmový scenár napísal aj vlastnoručne. Ako odveký filmový fanúšik a publicista mám o štruktúre filmového scenára pomerne jasnú predstavu.

Juraj Červenák

Predpokladám, že vaše diela nevznikajú náhodne „na kolene“, ale vyžadujú si dobre premyslený koncept, a taktiež ovládanie rôznych historických súvislostí. Mohli by ste čitateľom opísať spôsob vzniku knihy od prvotného nápadu až po dobu, než sa dostane na pulty kníhkupectiev?

Na počiatku je vždy nejaká konkrétna historická udalosť, ktorá ma zaujme. K nej si prilepím niečo mytologické či mystické. V Černokňažníkovi je to pád Avarskej ríše a vznik slovanských kniežatstiev pomiešaný so slovanskou mytológiou. V Bivojovi som Staré povesti české zasadil do historického kontextu. V Sekere z bronzu, rúne zo zlata som Argonautov poslal po Dunaji na Slovensko v dobe bronzovej. No a v Báthorym sú to protiturecké vojny a vtedajšia náboženská mystika, povesti, folklór. Potom si vytvorím hrdinu, ktorého chcem do daného prostredia a situácie vyslať. Na základe jeho charakteristiky potom začnem splietať jeho osudy s historickými či mytologickými súvislosťami. K tomu si samozrejme naštudujem všetko, čo je v dosahu. Nuž a nakoniec knihu napíšem, pekne si každý deň ráno sadnem k počítaču a klepem, kým nemám svojich pravidelných 10 000 znakov (priemerne, občas je to viac, častejšie menej).

Po dopísaní si celú knihu ešte aspoň dvakrát po sebe prečítam a upravím, prípadne zapracujem zmeny beta-čitateľov a odborných poradcov (historici, šermiari, strelci z historických zbraní a pod.). Naposledy knihu čítam a prepisujem po pripomienkach vydavateľa či zodpovedného redaktora. Ale to už bývajú len kozmetické úpravy, preklepy a sem-tam nejaký výkyv v logike či faktografii. Pristupujem k tomu zodpovedne, takže odovzdávam už prakticky hotový text. Poznám spisovateľov, u ktorých je publikovaný text viac dielom redaktora než autora.

Podľa akého kľúča vytvárate hlavné postavy v diele? Dá sa o niektorom hrdinovi povedať, že je to v podstate vaše alter ego v alternatívnom svete?

Ako som už naznačil, hrdinu si vytváram podľa historických súvislostí. Keďže je to dobrodružné čítanie, vždy je pozadím nejaký konflikt, často vojnový, preto sú hrdinami bojovníci, vojaci, dôstojníci. Silné postavy, ktoré čoskoro postavím do situácie na hranici smrti – alebo, ako v prípade Černokňažníka, až za túto medzu. Tá ich najprv poľudští a uzemní, aby ich následne silnejších posunula na vyššiu úroveň – klasický mytologický koncept zmŕtvychvstania. Hrdinov podľa seba nemodelujem (ťažko hľadať spojitosť medzi dnešným homo panelákus a lukostrelcom s božskými génmi z roku 800, že?), ale čosi z môjho zmýšľania sa do nich určite prenáša. Väčšinou nevdojak. Nepoužívam hrdinov na vytrubovanie svojich svetonázorov. Snáď s výnimkou Báthoryho, ten už v 17. storočí, na prahu novoveku, čelí problémom, ktoré sa často podobajú dnešným, takže ústami hrdinu občas prehovorím ja.

Posledná otázka sa zrejme vyskytuje v každom vašom rozhovore, no nemohol som si ju odpustiť – na čo sa môžu čitatelia tešiť najbližšie, čo chystáte nové v blízkej (či vzdialenej) budúcnosti?

Po troch rokoch intenzívnej práce na Dobrodružstvách kapitána Báthoryho si potrebujem trochu oddýchnuť od protitureckých vojen. Práve píšem do českého magazínu Pevnost román na pokračovanie Callahan a brána duchov. Je to oddychovka, fantasy western s veľkou porciou indiánskej mágie. No a potom sa pustím do celkom novej trilógie o černokňažníkovi Roganovi – prvá časť by mala vyjsť už na prelome jari a leta 2012, ďalšie s polročnými odstupmi. A niekedy potom sa Kornel Báthory vráti v novom cykle Vojna kapitána Báthoryho.


Kto je Juraj Červenák?

Juraj Červenák (*1974) je slovenský spisovateľ, publicista a filmový kritik. Za svoju tvorbu získal niekoľko ocenení (spomeňme napríklad dvojnásobné víťazstvo v Cene Akadémie sci-fi, fantasy a hororu v kategórii Najlepšia česká a slovenská kniha ; cenu Istron za najlepšiu poviedku roka ; či výhru v súťaži O najlepšiu fantasy v roku 1999…). Poviedka mu vyšla aj v prestížnom americkom časopise Weird Tales. V súčasnosti je na voľnej nohe a, ako sám hovorí, „živí ho písanie“.

Komentáre

  1. Jozef Ovečka hovorí:

    Položená bola aj doplňujúca otázka, preto by bolo škoda ju nezverejniť:
    Jozef Ovečka: Vaše knihy obsahujú aj morbídne a násilné pasáže. Čitateľský okruh však okrem dospelých tvorí aj veľká časť mládeže, dokonca aj detí. Akého cieľového čitateľa predpokladáte pri písaní?
    Juraj Červenák: Fantasy je u nás stále mylne považovaná za literatúru pre drobizg a dorast. Občas je to pravda, často ale ide naozaj o mládeži neprístupné čítanie. Napríklad môj Černokňažník, kniha začínajúca scénou znásilnenia slovanskej ženy družinou avarských zabijakov, sa dá v knižniciach nájsť v detských kútikoch. Často na besedách a autogramiádach vysvetľujem, že je to čítanie pre kategóriu zhruba 15+. Odohráva sa v krutých dobách, počas vojen, v blate, špine, krvi, počas morových epidémií a podobne. Navyše nemám rád vzletný fantasy pátos, aký poznáme napr. z Pána prsteňov. Bojujem proti nemu práve tým, že moje postavy hovoria, ako im zobák narástol a konajú, ako ich pudy ženú. Keď niekomu v mojej knihe rozbijú hlavu, „neuhnem kamerou“. Navyše, ako nedávno podotkol Dado Nagy, moji hrdinovia aj naozaj chodia na záchod. Keď postavy a prostredie vykreslíte takto ozajstne, tým skôr čitateľa vtiahnete do fiktívneho či úplnými „fantazmagóriami“ ozvláštneného príbehu. Takže áno, nie je to čítanie pre deti. Ale nebuďme naivní, deti dnes už na prvom stupni fandia takmer hororovému Harry Potterovi a sú zvyknutí v počítačových hrách rozstreľovať postavičky na franforce. Niežeby som s tým súhlasil. Len poukazujem na to, že nejakého 12-ročného chlapca trochu toho šermovania a odseknutých hláv, ktoré zažije na stránkach mojich kníh, z miery nevyvedie.