Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | November 18, 2017

Scroll to top

Top

Monika Kompaníková – Piata loď

Monika Kompaníková – Piata loď

| On 23, Nov 2011

Monika Kompaníková - Piata loďV mojej knižnici nájdete všetky diela Moniky Kompaníkovej. Zbierku poviedok Miesto pre samotu (2002) som síce nedočítal, ale od novely Biele miesta (2007) sa môj vzťah k autorkinej tvorbe zlepšil. Piata loď (2010) kotvila v poličke dlho a dostal som sa k nej až po vyhlásení laureáta Anasoft litera 2011. Titul najlepšia slovenská próza bol silným lákadlom.

Kniha o deťoch písaná pre dospelých vznikala dva a pol roka. V období materstva, kedy nebolo času nazvyš. Autorka vo svojom najnovšom diele opäť spracováva témy, ktoré sú jej očividne blízke. Ľudia so sociálnymi problémami, na prvý pohľad čudáci, často na okraji spoločnosti, v konfrontácii s reálnym životom. Apatický život veľkomesta v kontraste s čarom vidieka alebo prírody je jednou z ústredných tém, podobne ako v Bielych miestach. Nečakajte veselú knižku, Kompaníková také zatiaľ písať nevie.

Jarka mala ťažké detstvo. Mama Lucia ju porodila v šestnástich rokoch, v deťoch vidí len problémy a sama problémy nerieši. Jarka vyrastá v prostredí, kde úprimné city nahradila rodina fungujúca na báze výmenného obchodu. Babka Irena vidí v ľudoch len prostriedok na obohatenie seba samého a využije každého, ako sa len dá. Únikom z reality sa stane záhradná chatka, ktorú zdedili po Irene.

Iné deti si zatiaľ hrali svoje hry s akože metličkou, akože s hrncom, akože s mydlom, akože s peniazmi. My sme toto obdobie akože preskočili.

Opustená záhrada sa stáva miestom, kde sa dá žiť vlastný život. Život, ktorý nie je ovplyvňovaný rozhodnutiami dospelých. Zlomom sa stane okamih, keď náhoda zariadi možnosť postarať sa na chvíľu o dve batoľatá. Ich matka sa však nevráti a ako čas plynie, je potrebné sa rozhodnúť. V tej chvíli sa zosobnia všetky nedosiahnuteľné predstavy a Jarka berie na seba zodpovednosť. Vidí príležitosť pomôcť, rozhodnúť o osude seba aj iných, vykročiť zo zabehnutých koľají.

Stočila by som sa do klbka ako mača, zaborila tvár do plienky a v priam vyžadovanej batoľacej nečinnosti by som prečkala celé detstvo. Zobudila by som sa dospelá, schopná odmietať, brániť sa a rozhodovať. Rada by som sa zobudila do inej dospelosti, ako do ktorej som sa prepracovala v skutočnosti.

Deti ju opantali, vytlačili na okraj záujmu všetko ostatné. Myslí si, že vie, čo je pre ne dobré – veď sama je ešte dieťa. Náhoda opäť raz zafunguje a stretáva Kristiána, chlapca z vedľajšieho paneláku, ktorý utiekol z bytu a rád si pichá pod nechty špendlíky. V malej chatke vo viniciach sa spoja štyri rozdielne životy a vo vytržení zakladajú dočasnú rodinu. Čoskoro ale začínajú chápať, že veci nefungujú vždy tak, ako si ich naplánujú.

Kompaníková disponuje nevídaným talentom a citom pre opisy. Nevyhýba sa citlivým a nepríjemným témam, realistické vykreslenia majú atmosféru a správne naladený čitateľ ľahko zapadne do prúdu myšlienok. Piata loď je sondou do detskej duše. Prirodzene, formou retrospektívneho rozprávania v prvej osobe, podáva obraz o obyčajnom dieťati sídliska, ku ktorému nebol osud práve naklonený. Kniha disponuje viacerými časovými líniami hlavnej postavy, ktoré dopĺňajú príbeh a pomáhajú k vytvoreniu komplexného obrazu.

Hľadám piatu loď, ktorá by bola naozaj prázdna, loďku pripravenú pre mňa, s kabínou opatrenou pevnými dverami a petlicou, do ktorej pasuje kľúč od záhradnej bránky. Piata loď sa však v tomto smere neplaví.

Práve kvôli zobrazeniu detského sveta bol pre mňa tento román príjemným, ale možno zbytočne dlhým zážitkom. Dej sa neposúva obzvlášť dopredu, a tak čakať na momenty prekvapenia alebo zvratu v deji je márne. Cieľoví čitatelia sú dumaví ľudia, ktorí majú čas na zamyslenie. Knižka ale nie je zbytočne zádumčivá. Aj napriek pochmúrnej atmosfére a neveselému rozpoloženiu postáv autorka v závere ponúka kladnú perspektívu. Nádej, že každý z nás môže nájsť svoju vlastnú loď.

Monika Kompaníková – Piata loď; Koloman Kertész Bagala, 2010, 288 strán, slovenský jazyk. Dotlač: Literárny klub s.r.o.