Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | November 21, 2017

Scroll to top

Top

GWERKOVA – 6EARS je skôr o skúšaní krídiel. NADA je už lietanie

GWERKOVA – 6EARS je skôr o skúšaní krídiel. NADA je už lietanie

| On 02, Nov 2011

Dunajsko-stredská skupina GWERKOVA patrí k tým pár slovenským skupinám, ktoré sú dôkazom toho, že domáca alternatívna scéna dokáže udržať krok s tou svetovou. Nápad založiť skupinu skrsol v hlavách dvoch kamošiek – Gaspi a Zsuzsi. Kamošiek, ktoré toho času spolu bývali na ulici A. I. Gwerkovej. Neskôr sa k nim pridal producent Jani, vďaka ktorému sa kapela začala uberať smerom sférickej hudby. Indie, folk, IDM, dunkelpop, psychedelic, experimental, to sú hlavné ingrediencie, ktoré talentovaná trojica použila pri príprave debutového albumu Nada. Na moje otázky, týkajúce sa nielen albumu, ochotne odpovedala gitaristka Zsuzsi.

Gwerkova

Gwerkova má na trhu debutový album Nada. Asi je ešte priskoro hodnotiť, keďže album vyšiel pomerne nedávno, ale i tak sa spýtam… Aké sú zatiaľ ohlasy? Či už od fanúšikov, alebo hudobných kritikov. Stretli ste sa aj s vyslovene negatívnymi reakciami?

Ohlasy sú zatiaľ pozitívne, dennodenne dostávame konštruktívnu kritiku od fanúšikov, od našich kamošov, a aj od hudobníkov. Veľmi dobrý pocit je, keď nám hovoria o svojich obľúbených častiach, o najlepších pesničkách na albume. Znamená to, že ich to naozaj zaujíma a že si to už vypočuli niekoľkokrát. Najnegatívnejšiu kritiku sme dostali od jedného starca, ktorý bol vytočený kvôli tomu, že podľa neho napodobňujeme skupinu Alphaville (smiech).

Keď už som načal tému kritika. Aký je tvoj, resp. postoj vašej skupiny voči hudobným publicistom? Aký význam prikladáte ich hodnoteniu? Môže mať (konštruktívna) kritika nejaký vplyv na vašu tvorbu alebo ste imúnni voči  hlasom zvonka a riadite sa len vlastnými pocitmi?

Hudobní publicisti sú rôzni. Máme s nimi jediný spoločný bod a to je láska k hudbe. Na druhej strane však ich názor berieme, ale nestaráme sa oň príliš. My hudbu vnímame inak. Počas tých rokov sme si vybudovali vlastné filtre skoro na všetko. Čo sa týka konštruktívnej kritiky, ide o veľmi dobrú vec. Pre nás je konštruktívnosť hlavne o úprimnosti a vnímaní. Ale závisí od osoby, kto to povie a čo povie. Gwerkovu však asi nikto iný neovplyvní, len my sami seba. A ver mi, tých zážitkov a konštruktívnosti a hlavne úprimnosti máme dosť.

Debutový album, rovnako ako EP 6Ears, vám vydalo nezávislé vydavateľstvo EXITAB rec. Ako ste sa dostali pod ich krídla a ako sa vám s nimi spolupracuje? Aké sú vzťahy medzi vami, prísne profesionálne, obchodné alebo skôr kamarátske?

Je to približne 80% priateľstvo a 20% biznis. V tej dobe, keď sme s Moustache hľadali vydavateľstvo, Veroni (basgitaristka) sa skamarátila s Fifom a potom sme vydali prvé selftitled EP cez Exitab. Ja som sa s nimi stretla na minuloročnom OFF festivale a hovorila som Jurisovi, že máme ďalší hudobný projekt s hotovými pesničkami. Zapáčili sme sa im a už to išlo samo od seba.

Skôr, než sa budeme venovať tomu najpodstatnejšiemu a tým je hudba, by som sa ťa ešte spýtal na cover art albumu, ktorý je podobne minimalisticky obskúrny ako vaša hudba. Prečo ste si vybrali práve tento námet?  Kde sa to fotilo? A aká je symbolika toho obrázku? Vo mne to evokuje spálenú zem po jadrovom výbuchu, je v tom niečo post-apokalyptické.

V podstate ide o našu skupinovú  fotku, ktorú fotil Bela Edmar pri Dunaji minulý rok. S naším grafikom, s Jurajom Vargom, sme dlho rozmýšľali, ktorý art si vybrať, aby to celé komunikovalo aj s názvom NADA – čo znamená prázdnota, ničota. Potom Juraj z toho spravil to, čo ti pripomína spálenú zem po jadrovom výbuchu. Vidíš, funguje to. Pre nás je to však niečo osobné a pre ostatných to môže znamenať presne tú ničotu, prázdnotu.

Na albume s vami spolupracoval montrealský producent a šéf labelu Archipel Jean-Patrice Rémillard, tiež známy pod pseudonymom Pheek. Ako sa vám ho podarilo „uloviť“? Ako prebiehala spolupráca?

Jani mal taký nápad kontaktovať Pheeka, keďže o ňom vedel, že sa zaoberá aj s masteringom. Napísali sme mu, poslali pesničky a výsledkom je to, čo si môžete vypočuť na albume. Dobre sa s ním spolupracovalo aj napriek tomu, že mu to trvalo príliš dlho a sem-tam boli aj komunikačné nedorozumenia. Pheek je v každom prípade na odporúčanie.

Na albume sa nachádza sedem skladieb, ktoré v podstate nadväzujú na hudbu vášho EP 6Ears. V čom vidíš zásadný rozdiel medzi EP a albumom? Zmenil sa nejak proces komponovania?

6EARS je skôr o skúšaní krídiel. NADA je už lietanie. Áno, zmenil sa proces komponovania.

Nada je konceptuálny album. Ako k tomu došlo? Vyplynulo to z textov alebo skôr z hudobných motívov?

Skôr z textov a z obdobia, kedy ich Gaspi napísala. Všimli sme si, že pesničky spolu komunikujú, reagujú a tvoria jeden organický celok. My sme ich potom už len dali do poradia. D-Day (Death-Day) symbolizuje deň, keď telo zomiera a duša začína svoju cestu do iného sveta. Prejde rôznymi stanicami – zmysel života, láska, percepcie, strach… Celé sa to skončí s reinkarnáciou, čo je v podstate remix prvej pesničky a znamená nový začiatok.

GwerkovaAlbum ste nazvali tajomne – Nada. Keďže som zvedavý človek, pokúšal som sa nájsť význam tohto slova. Dopátral som sa k pojmu Náda jóga (jóga zvuku), ktorú možno veľmi zjednodušene nazvať hudobnou (zvukovou) meditáciou. Trafil som do čierneho, či som úplne mimo?

Hehe, nie je to celkom tak. NADA je inšpirovaná filmom El Topo od Alejandra Jodorowskeho. V jednej scéne sa totiž presne toto slovo opakuje niekoľkokrát a je to veľmi dôležitý moment. Viac o tom neprezradíme, pozrite si to sami. Inak NADA je španielske slovo a znamená ničotu, prázdnotu.

Gaspi, texty vraj píšeš v angličtine z rodinných dôvodov. Mohla by si k tomu povedať niečo viac, pokiaľ to teda nie je rodinné tajomstvo.  Apropo, neuvažuješ nad písaním v slovenskom alebo maďarskom jazyku? Podvedomým dôvodom písania textov v cudzom jazyku môže byť i  strach pred intimitou a „nahotou“ materinského jazyka. Tvoj názor na túto hypotézu?

Polku rodiny mám maďarskú, druhú polku na Slovensku. Raz hráme v Maďarsku, potom na Slovensku… Nevedela som si vybrať z týchto dvoch jazykov, tak som začala písať texty anglicky a už som si na to príliš zvykla. Samozrejme, skúšala som písať maďarské alebo slovenské texty, ale zatiaľ som nenašla tú melódiu, ktorá by sa hodila k jednému či druhému jazyku. Ide tu aj o melódiu reči. Určite ale na to príde rad. Nahoty jazyka? Dobrá otázka, ale asi ma to neľaká, ja som aj tak pri spievaní nahá (nie v plnom zmysle slova (smiech)).Vtedy sú všetky pocity vonku na tácke.

Zsuzsi, okrem projektu GWERKOVA hráš aj v skupine MOUSTACHE, ktorej taktiež nedávno vyšiel debutový album pod vydavateľstvom Exitab. V čom vidíš zásadný rozdiel medzi týmito dvoma skupinami? V ktorej skupine sa cítiš viac doma?

Doma sa cítim tam, kde je mi príjemne, kde ma majú radi a kde aj ja mám všetkých rada. Čiže v obidvoch kapelách. Sú to moje srdcovky, moje milostné vzťahy, moja rodina, moji najlepší priatelia. A hlavne sú to hudobníci, s ktorými spolu robíme to, čo nás najviac baví. Žánrovo sa očividne tieto dve kapely líšia, a tak to má byť. No najväčším rozdielom medzi kapelami je počet ľudí: v Gwerkovej  sme traja a v Moustache štyria (smiech).

Si gitaristka. Čo ťa najviac fascinuje na gitare? Experimentuješ aj s inými nástrojmi? Neláka ťa dráha multiinštrumentalistky?

Na gitare ma fascinuje jej telo a duša. A keď ju nosíš v púzdre po ulici, máš najväčší rešpekt na svete :). Hej, celkom dobre ovládam aj bicie, mali sme revival kapelu, kde som hrala na bicích. Hudobných multiinštrumentalistov je u nás inak dosť: aj Jani, aj Gaspi sú multiinštrumentalistami.

Akú hudbu máš rada? Sú interpreti, na ktorých nedáš dopustiť, ktorí ťa sprevádzajú už dlho a ku ktorým pociťuješ rešpekt a obdiv?

Ja hudbu nevnímam podľa žánru, textov alebo výzoru. U mňa skôr funguje, že i keď hudbu počúvam, som na koncerte – vidím, vnímam len toho človeka, tvorcu samotného. Nikoho iného. Čiže, keď v hudbe cítim niečo originálne, nejakú svojhlavosť alebo odvahu, to už mi úplne stačí. A vice versa, keď toto nevidím, necítim – moc sa s tým nezaoberám. Jedinú vec, teda žáner, čo moc nemusím je opereta. Mojimi najväčšími zážitkami  z detstva boli: The Sisters of Mercy, The Cure, New Kids on The Block, Manhattan,  Alice Cooper, Paula Abdul, Guns n‘ Roses, Electric Light Orchestra, YES.

Vráťme sa ku GWERKOVEJ. Nedá mi nespýtať sa na koncertovanie. Cítiš sa lepšie v štúdiu alebo na pódiu? Je pre teba dôležitý živý kontakt s vašimi fanúšikmi alebo by si sa vedela živého hrania kľudne vzdať?

Štúdio je miesto, kde sa hudba vytvára. Na koncerte sa hudba reprezentuje. Obe sú pre nás dôležité. Živý kontakt je však oveľa komplexnejší z hľadiska, že my sa nikdy nereprezentujeme ako najväčší estrádni umelci. Skôr sa pokúšame vytvoriť okolo seba meditatívnu atmosféru, aby sa náš odkaz dostal k tým, ktorí majú uši otvorené a zobáky zavreté. (To len preto takto píšem, lebo v poslednej dobe ľudia nechodia na koncerty kvôli hudobnému zážitku. Tárajú aj počas koncertu, akoby boli v krčme. A to nehovorím len o našich koncertoch.)

Tento rok ste si zahrali na prestížnom slovenskom festivale Pohoda. Pre začínajúcu skupinu je to úspech. Ako vnímaš túto skúsenosť?  Podľa mňa sa vaša tvorba viac hodí do klubu ako na veľké pódium, no súdiac podľa ohlasov, viete to „rozbaliť“ aj na veľkom pódiu.

To sme predpokladali aj my, že na pódiu Pohody sa stratíme, ale napokon to vyšlo práve naopak. Bol to jeden z najlepších koncertov tohto roka. A bol to neskutočne dobrý pocit, že sme mali „fullhouse“ od začiatku až do konca. Ďakujeme, Pohoda! Na druhej strane však máš pravdu. My nie sme Bon Jovi a nemáme ambíciu hrať pred 100 000 ľuďmi na štadióne.

Na záver by si mohla prezradiť nejaké aktuálne „pikošky“ z kuchyne projektov, v ktorých si aktívna. A ak máš ešte niečo na srdci, prípadne chceš niečo odkázať svojim fanúšikom (alebo aj neprajníkom) máš priestor. Ďakujem za rozhovor, nech sú Tebe i Tvojim spoluhráčom múzy naklonené!

Aktuálne pikošky: Jani zakladal  SounRecords – http://sounrecords.com – čo bude fungovať aj ako vydavateľstvo, aj ako štúdio, kde sa hocikto môže prihlásiť a  nahrávať svoje hudobné projekty. Ľudia, ktorí patria do Soun community sú väčšie mená, ako Jesse Somfay,  Nicolas Bonadio, Sense, .irma., Gwerkova.

Janiho vlastný side projekt sa volá Illl – http://soundcloud.com/illl. Gaspi mimo kapely  SICK  a Gwerkova začala nový side projekt pod pseudonymom .irma.: http://soundcloud.com/g-143. A to som ja: http://soundcloud.com/seven_sisters.

Našim fanúšikom odkazujem, nech sa držia, lebo prekvapení budeme mať dosť už ku koncu roka 2011. Tešíme sa na vás v Budapešti 15. novembra v klube Szimpla, alebo 25. novembra na zimnej Pohode, alebo na výstave Melity Gwerkovej 1. decembra. Alebo v Prahe, ale to som už zabudla, že kedy. Na FB to bude čoskoro vyvesené. A ďakujeme krásne za vašu pozornosť!

Rozhovor bol autorizovaný.

[c titulka="ogproof" foto="FB gwerkova"]