Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | November 21, 2017

Scroll to top

Top

Markéta Irglová sa vydala na sólovú dráhu (Hudobné recenzie)

Markéta Irglová sa vydala na sólovú dráhu (Hudobné recenzie)

| On 31, Okt 2011

Markéta Irglová – Anar

Marketa Irglova - AnarKeď pred dvomi rokmi vyšlo pokračovanie nesmierne citlivého a úprimného debutu The Swell Season v podobe Strict Joy ako dokument konca vzťahu Markéty a Glenna, mnohí si mysleli, že hudobné spojenie bude trvať ďalej. Veď dokázali nahrať nové skladby, darilo sa im a absolvovali úspešné celosvetové turné. Potom vyšla správa o pripravovanej sólovej platni Markéty Irglovej. Bez Glenna. Anar uzrel svetlo sveta pred pár dňami a reakcie boli veľmi pochvalné. Niektoré až priveľmi, najmä z českej strany. Určite je úspech všetko, čo dokázala za „veľkou mlákou“ – koncertuje, píše sa o nej, pozývajú ju na spoluprácu (The Decemberists). No albumu chýbajú práve tie atribúty, pre ktoré sa dostala Markéta tam, kde je. Predovšetkým emocionálna hĺbka, ale aj krehkosť a nevšednosť. Anar disponuje pravými opakmi. Nie je to zhadzovanie, ale konštruktívna kritika. Začiatky sú ťažké. O to viac, keď chce človek zo seba strhnúť nálepku („tá, čo hrávala s Glennom“). Najviac však treba dbať o zachovanie vlastnej tváre. Irglovej autorské piesne na Strict Joy patrili medzi najlepšie skladby. Tam treba hľadať cestu. Vyčleniť sa z davu a kráčať mimo neho. Na záver ešte nutno dodať, že Anar je veľmi počúvateľný, ale nedáva poslucháčovi dostatok dôvodov, aby si ho pustil ešte raz. (D. Tvrdoň)

Konečný verdikt:★★★☆☆

Markéta Irglová – Anar (2011), ANTI, pop

The Drums – Portamento (2011)

The Drums - PortamentoAni sme poriadne nedopili osviežujúci “drink” na pláži a už nám The Drums servírujú ďalší. Rok a pár mesiacov stačili skupine na to, aby sa udiali personálne zmeny a hrozil jej rozpad. Problémy hodili za hlavu a pustili sa do tvorby nových piesní. Veľa radikálnych zmien sa však neudialo. Zmenila sa najmä celková nálada albumu – ako keby sa na mori strhla búrka, zlomil sa vám surf a pri úteku z vody stúpite na morského ježka. Pochmúrnosť sa nachádza i v textoch a hádam najviac skloňovaným slovom je smrť. Jednoduché vybrnkávané melódie ostali, niektoré sú i chytľavé, no príliš sa podobajú tým debutovým (Book Of Revelations, I Don’t Know How To Love). To môže poslucháča veľmi rýchlo unudiť. Pribudli najmä syntetizátorové zvuky a The Drums sa občas snažia i o elektronické psychedelické experimenty a minimalizmus (I Need A Doctor, In The Cold). Album preto pôsobí rozporuplným dojmom – znie podobne ako debut, no zaujímavým ho robí „nesurf-popová“ temná nálada a väčšia porcia elektroniky. (M. Stropko)

Konečný verdikt:★★★☆☆

The Drums – Portamento (2011), Moshi Moshi, Island, indie-pop/new wave

M83 – Hurry Up, We’re Dreaming

M83 - Hurry Up, We're Dreaming

Sny a snívanie sú častým predmetom nielen umenia, ale aj ľudského bádania. Avšak skôr umenie dokáže viac priblížiť emóciu sna, než poučka z encyklopédia alebo zaujímavá štúdia. Kapela M83 (pomenovaná podľa špirálovitej galaxie Messier 83) prednedávnom vydala nový album (v poradí šiesty) Hurry Up, We’re Dreaming. Ako je už podľa názvu zrejmé, hlavnou témou sú sny a všetko s nimi spojené. Preto ani hudobná štylizácia nemá ďaleko od tejto myšlienky a veľká časť zvukov pozostáva z elektronických. V kontraste oproti nim stojí napríklad akustická gitara alebo klavír v niektorých skladbách. Nutné je dodať, že ide o dvojalbum s viac než hodinou kvalitného „snívania“. Frontman a pôvodca celej tvorby formácie Anthony Gonzalez pretavil všetky vplyvy, od popu osemdesiatych rokov po súčasný, do veľmi stráviteľnej podoby a zaslúžil sa o jeden z najlepších počinov tohto roka. (D. Tvrdoň)

Konečný verdikt:★★★★½

M83 – Hurry Up, We’re Dreaming (2011), Mute, shoegaze/dream-pop/electronica

Noir Voir – Produire

Noir Voir – ProduireV poslednej dobe som písal recenzie len na slovenské veci a tak som si povedal, že by asi bolo na čase „ohovoriť“ aj nejakého zahraničného interpreta. Lós padol na skupinu Noir Voir a ich album Produire. Francúzi? Ale kdeže. Noir Voir sú z blízkeho západu, konkrétne z českého Bruntálu a mňa osobne veľmi teší, že namiesto zo všade sa valiacej angličtiny si zvolili francúzštinu. A ešte viac ma teší, že nezanevreli ani na svoj materinský jazyk a päť zo siedmich skladieb pomenovali v češtine. Čo je však najdôležitejšie, chalani ma rozjarili aj po stránke hudobnej. Ich tvorba sa dá charakterizovať ako alternatívny folk-rock. Podstatnou charakteristikou ich hudby je aj to, že sú „nemí“, teda celý album je čisto inštrumentálny, čo nemusí byť mnohým po chuti. Mne absencia spevu ani trocha neprekáža, skladby sú i bez neho dostatočne „výrečné“. Muzika je príjemne temperamentná, dokáže rozprúdiť krv v žilách, ale rovnako dobre vie zmysly poslucháča „ukolísať“ do pokojnejších sfér. Dynamika rocku a zádumčivosť post-rocku si skvele rozumejú s folkovou jednoduchosťou. Na svoje si prídu tí, čo majú radi, keď je basgitaru naozaj počuť. Okrem basy sú hodne využívané aj husle, ktoré sú hlavným kuchárom priam priezračnej emocionality Produire. Hoci obal albumu, rovnako aj názov skupiny, sa nesú v čiernom odtieni, hudobné motívy sú dosť pestrofarebné. Je tu smútok aj radosť a všetko medzi tým. Dieru do sveta asi Produire nespraví, ale mňa zasiahli. (M. Pavelka)

Konečný verdikt:★★★½☆

Noir Voir – Produire (2011), samovydanie, alternatívny folk-rock

Vypočujte si ukážku.