Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | December 15, 2017

Scroll to top

Top

Nevera podľa Shakespeara

Nevera podľa Shakespeara

| On 18, Okt 2011

Čo sa týka Shakespeara, verejnosť ho často vníma najmä prostredníctvom jeho tragédií. Romeo a Júlia alebo taký Hamlet sú známi azda každému priemerne vzdelanému človeku. Shakespeare bol však majster aj v písaní úsmevných príbehov.

Veselé paničky windsorské

Študentské Divadlo Bedřicha Kaněry z Břeclavi si jednu z jeho komédií vybralo a zaradilo ju do svojho repertoáru. The Merry Wives of Windsor, v českom preklade Veselé paničky windsorské, je príbeh o záletníkovi Falstaffovi, ktorého chvastúnstvo a prehnané sebavedomie narazí na prefíkanosť dvoch žien – pani Vodičkovej a pani Hoškovej. Hra rozohráva viacero minipríbehov, no v konečnom dôsledku všetko smeruje k verejnému zosmiešneniu Falstaffa a k poznaniu, že láska nie je vec, ktorá sa dá nanútiť. Na javisku sa pohybuje široké spektrum postáv so svojskými charaktermi, pričom každá z nich predstavuje osobitý humorný typ.

Naštudovanie divadelníkov z Břeclavi nezobrazuje Shakespearovu hru v klasickom „alžbetínskom šate“. Na scéne totiž môžeme vidieť niektoré herečky stvárňujúce mužské postavy (za Shakespeara to bolo presne naopak a muži museli hrať aj ženské úlohy). V hre sa nevyužívajú tzv. slovné dekorácie, ktoré v tom období nahrádzali vizuálne prostriedky. Naproti tomu bola evidentná snaha o dobový kostým, režisérka Dana Vilímková použila prostú scénu, doplnenú rekvizitami a nábytkom, podobne ako v alžbetínskom divadle.

Veselé paničky windsorské

Pri takomto type hier by mal byť v centre pozornosti dramatický text a herec. Vtipný pôvodný text hry, doplnený rôznymi narážkami autorov a interpretov z Břeclavy, je najsilnejšou zložkou inscenácie a humor predstaveniu rozhodne nechýbal. Inscenácia sa pridŕža textu, veľmi dobre však využíva variácie, interakciu s publikom a tiež aktualizáciu. V predstavení napríklad zaznie pieseň No surprises od Radiohead, počas prestavby kulís sa využíva skladba Hommage á J. S. Bach, známa v prevedení Mariána Vargu. Výborne bola riešená lesná scéna, kedy prichádza k vystrašeniu Falstaffa. Režisérka tu využila hudobný a tanečný motív skladby Thriller od Michaela Jacksona.

To, čo som tvrdil o dramatickom texte, sa však nedá tvrdiť o hereckých výkonoch, ktoré boli najväčším negatívom predstavenia. Najmä vďaka nim sa inscenácia pohybovala na hranici istého amaterizmu. V tomto prípade nevyslovujem tento pojem v chápaní opozície profesionálne – amatérske. Súbor z Břeclavi je amatérsky, vyčítať mu teda, že skĺzol do roviny amaterizmu, by nebolo trefné a primerané. Skôr mám na mysli akúsi „neučesanosť“ výsledného tvaru a nezohratosť jednotlivých zložiek. Tá vyplývala z javiskovej reči, z tvorby mizanscén, či chýb kulisárov počas predstavenia. Bežný divák možno ani nepostrehne, ak sa na javisku zjaví postava skôr ako sa mala objaviť. Publikum tiež väčšinou berie s humorom prerieknutia, omyly, prípadne situácie, ak hercom niečo viditeľne nevyjde tak, ako malo. Ak sa však v jednom predstavení koncentrujú takéto „prehrešky“ vo zvýšenej miere, potom to už zaváňa nepripravenosťou.

Na scéne žiarili najmä Jana Krásná (Pani Vodičková), Štěpán Tomešek (francúzsky lekár Cajus), Adam Polášek (rytier Jan Falstaff) a Pavla Zayats (dohadzovačka Čiperná). Pri tejto spomínanej štvorici sa dá hovoriť o skutočnom hraní a ich výkony boli o triedu (ak nie o dve) lepšie od ostatných na javisku.

Ak herecký kolektív zapracuje na svojich nedostatkoch, Divadlo Bedřicha Kaněry má veľký potenciál, aby sa presadilo ešte výraznejšie. Nápady a humorné cítenie rozhodne súboru nechýbajú.

William Shakespeare: VESELÉ PANIČKY WINDSORSKÉ.
Preklad: Erik Adolf Saudek, Technická podpora: Jozef Vilímek, Martin Galetka, Nápoveda: Michal Čech/Kristýna Sokolová, Prestavba kulís: Adam Hrozínek, Milan Balga, Adam Zloch, Kostýmy: Milena Studýnková, Kulisy, rekvizity, výtvarné práce: Lukáš Tomešek, Ondřej Hrnek, Úprava textu, réžia: Dana Vilímková.

Osoby a obsadenie: Rytíř Jan Falstaff: Adam Polášek, Fenton: Tomáš Šenk, Zachariáš Bluma: Marek Svoboda, Bartoloměj Tintik: Dalibor Toncer, František Vodička: Jindřich Košťál, Jiří Hošek: Oldřich Bělka, David Veleba: Jakub Bašta, Doktor Cajus: Štěpán Tomešek, Hospodská: Kateřina Jankovičová, Čór – Berkdeber – Pistol: Sabina Hošková, Štěpánka Stratilová, Bára Rosochová, Janek:    Petra Hodošiová, Flaštička: Jaroslav Votava, Chvostík: Bára Rosochová, Marie Vodičková: Jana Krásná, Alžběta Hošková:  Blanka Hostinská/Kristýna Sokolová, Anička: Jana Gajdová, Panna Čiperná: Pavla Zayats, Sluhovia: Jakub Zajíček, Zdeněk Loziáš.

Premiéra 15. februára 2010 v aule Obchodnej akadémie Břeclav.

[c foto="M. Janík"]