Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | December 15, 2017

Scroll to top

Top

Americkí MGMT spravili vlastnú kompiláciu hitov (Hudobné recenzie)

Americkí MGMT spravili vlastnú kompiláciu hitov (Hudobné recenzie)

| On 17, Okt 2011

Casiokids – Aabenbaringen Over Aaskammen

Nórska synthpopová kapela po vlaňajšom debute prichádza s novým sviežim albumom s krkolomným názvom Aabenbaringen Over Aaskammen. Očividne u nich vládne tvorivá atmosféra, keďže sa im vlani podarilo dostať na soundtrack videohry FIFA 10. Ich štýl často prirovnávajú k ďalšej severskej skupine Röyksopp, no skôr majú bližšie k Neon Indian či Astra. Piesne v nórčine a angličtine sa tvária jednoducho. Ponúkajú však chytľavé vokály a zaujmú najmä inštrumentálne vyhrávky, ktoré dovoľujú fantázii neuveriteľne oslobodzujúci rozlet. Nástup prvého singla Det Haster zase znie ako nekvalitná nahrávka rádiového vysielania púšťaná zo starej pásky. Na chvíľku ste späť v minulom storočí a po stopách gitary sa dostanete do súčasnej budúcnosti. Pri výletoch na tanečný parket či medzi postpunkové vinyly sa určite nudiť nebudete. Napriek tomu sa však zdá, že Neon Indian tento rok ponúkol o niečo lepšiu kompiláciu piesní. (K. Kliská)

Konečný verdikt:★★★☆☆

Casiokids – Aabenbaringen Over Aaskammen (2011), Universal Records, synthpop/elektropop

Bombay Bicycle Club – A Different Kind of Fix

Britské indie-rockové kvarteto Bombay Bicycle Club (BBC) uvádza už svoj tretí album. Prvou lastovičkou bol singel How Can You Swallow So Much Sleep, ktorý na soundtracku k poslednému Twilightu svojou energiou vytŕčal, no atmosférou podivne zapadal. Obdobné, čarovne čisté gitarové intro sa na ostatných nahrávkach žiaľ neopakuje. BBC zostávajú verní svojmu nezávislému žánru, ktorý sa pri pohľade na celú ich tvorbu ťažko zaraďuje. A najmä A Different Kind of Fix. Najčastejšie znejú ako Animal Collective (na spoluprácu si vypožičali ich producenta Ben H. Allena), občas ako Talking Heads či Travis. Stále však zostávajú indie-rockoví, aj keď nie práve tak, ako sme pri britských gitarových kapelách zvyknutí. Vykúkajúca náladovka Still, ktorá sa nesie po čiernobielych klávesoch, v hlave nezostane rezonovať dlho. Inak je to ale v prípade Lights Out, Words Gone či Your Eyes, ktorých melódiu si ešte budete pospevovať pri prechádzkach mestom či Tescom, ako aj úvodný singel Shuffle. BBC teda opäť vydali zvukovo iný album než predošlý a v hľadaní vlastnej tváre budú naďalej (musieť) pokračovať. (K. Kliská)

Konečný verdikt:★★★☆☆

Bombay Bicycle Club – A Different Kind of Fix (2011), Island Records, indie-rock

Vypočujte si ukážku.

MGMT - Late Night Tales

Late Night Tales je názov pre sériu kompilačných albumov, na ktoré hudbu vyberajú rôzni interpreti alebo dídžeji oslovení nezávislým vydavateľom rovnakého mena. Za desať rokov vzniklo 25 výnimočných a originálnych „late night“ playlistov. Svoje výberovky si vytvorili napríklad Nouvelle Vague, Arctic Monkeys, Fatboy Slim a ďalší. Naposledy to bola MGMT – americká psychedelická skupina, u nás známa najmä vďaka singlu Kids (alebo Electric Feel či Time To Pretend). Pre svoj projekt nahrala coververziu piesne All We Ever Wanted Was Everything od Bauhaus a pridala 19 ďalších skladieb (napríklad od ikonických The Chills, Spacemen 3, Disco Inferno, Suicide či The Velvet Underground). Avšak ide o nahrávky vymykajúce sa ich bežnému štýlu. Vznikol tak zaujímavý výber, v ktorom sa stretáva post-punk, indie, dreampop, chillvawe a folk. Na prvý pohľad, respektíve počutie, sa zdá byť nesúrodý, no v skutočnosti priam harmonicky súznie. Podľa slov producentov, ideálny čas spotreby je “after-the-after-party”. Ranné lúče vykúkajú spoza závesov skôr, než by museli, polomŕtve telá lemujúce chodby, emocionálny bankrot naďalej pretrvávajúci v piesňach plných bolesti a túžby… (K. Kliská)

Konečný verdikt:★★★★☆

MGMT - LateNightTales (2011), Late Night Tales, alternative/indie-rock/electronic

St. Vincent – Strange Mercy

St. Vincent nie je on, ale ona – Annie Erin Clark. Americká multiinštrumentalistka a speváčka začínala po boku Sufjan Stevensa. Neskôr sa dala na sólovú kariéru a dnes by pokojne mohla otvárať veľké festivaly. Zdá sa, že blízkosť pri Stevensovi je podnecujúca, veď aj ďalšia členka jeho kapely Shara Worden sa osamostatnila a vydala vlastnou cestou pod menom My Brightest Diamond (do konca roka jej vyjde nový album). Čo však robí St. Vincent pozoruhodnou, je jej hudobný štýl, ktorý si šperkuje a súčasná tretia platňa Strange Mercy nesie interpretkin jednoznačný rukopis. Dominujú jasné vokály dopĺňané elektrickou gitarou a v podklade znie elektronika. Rýchle energické piesne (Cruel, Northern Lights) sa striedajú s náladovejšími (Cheerleader, Dillettante). Vrcholom je záverečná atmosférická skladba Year Of The Tiger. Ak sa bude naďalej zlepšovať z jednej nahrávky na druhú, môžeme sa najbližšie tešiť na poslucháčsky ešte dychberúcejší počin. Dovtedy nám vystačí Strange Mercy. (D. Tvrdoň)

Konečný verdikt:★★★★☆

St. Vincent – Strange Mercy (2011), 4AD, art-rock/alternative