Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | November 21, 2017

Scroll to top

Top

Garážový pop v podaní Moustache (Hudobné recenzie)

Garážový pop v podaní Moustache (Hudobné recenzie)

| On 21, Sep 2011

Moustache – Keep It Growing

Moustache - Keep It GrowingV podstate nedávno som recenzoval vydarené debutové EP slovenskej skupiny Gwerkova z Dunajskej Stredy. Z toho nenápadného „južanského“ mestečka pochádzajú aj Moustache. Po krátkom sondovaní som zistil, že toho majú spoločného viac. Obe kapely vydáva nezávislé slovenské vydavateľstvo Exitab a ďalším spoločným prvkom, ktorý ich spája je aj meno gitaristky Zsuzsi, ktorej domovskou kapelou sú práve recenzovaný Moustache. Na ich debutovom albume nájdete deväť piesní tzv. garážového popu, čo je ich oficiálna žánrová škatuľa. Vďaka súčasným mainstreamovým zástupcom popu nie je povesť tohto hudobného štýlu práve najlepšia. Keep it qrowing sa snaží vylepšiť pokrivenú  tvár súčasného (slovenského) popu. Moustache nás presviedčajú, že pop nemusí chutiť ako päť krát vylúhovaný čaj. Skladbám nechýba povestná popová chytľavosť, ľahkosť a zapamätateľnosť, ale aj náročnejší poslucháč si príde na svoje. Statickú popovú  hladinu rozčeria post-rockové gitarové vyhrávky, dream až dunkel popové klávesy či prvky elektronickej hudby nenásilne začlenené do popového korpusu. Pozitívny dojem z nahrávky umocňuje viac než dobrý spev Szabiny, ktorý je čistý, primerane emotívny a príjemne dráždivý. V jednej skladbe si dokonca zarapuje a vôbec to netrhá uši. Moustache predvádzajú na svojom debutovom  albume celkom zaujímavé „fúzaté varieté“ za ktoré sa určite nemusia hanbiť a ukrývať v nejakej vlhkej, tmavej garáži. (M. Pavelka)

Vypočujte si ukážku.

Konečný verdikt:★★★★☆

Moustache – Keep it growing (2011), Exitab label, garážový pop

Madeleine Peyroux – Standing on the Rooftop

Madeleine Peyroux - Standing on the RooftopKeď sa povie jazzová speváčka a diva súčasnosti, bez rozmyslenia prichádza na rozum meno Diana Krall alebo Norah Jones. V poriadku, môže byť, ale máme tu ešte jedno meno, ktoré by si zaslúžilo stáť vedľa spomenutých (avšak nedeje sa tak). Madeleine Peyroux je americká jazzová speváčka, pesničkárka a gitaristka s francúzskymi koreňmi. Niektorí ju prirovnávajú k Billie Holiday dvadsiateho prvého storočia a nie je prečo sa čudovať. Vyrastala v umeleckej rodine, časť detstva strávila v Brooklyne, časť v Paríži a z každého miesta si vzala to najlepšie – francúzsku eleganciu a ľahkosť a americký cit pre blues a jazz. Vďaka tomuto spojeniu vzniklo šesť úžasných platní, ktoré je radosť počúvať. Aktuálna Standing on the Rooftop sa nesie na pokojnejších vlnách a obsahuje niekoľko cover verzií. Úvodná Martha My Dear je prerobená skladba napísaná Paul McCartneym pre Beatles. Ďalej sa tu nachádza I Threw It All Away od Bob Dylana alebo Love in Vain od bluesovej legendy Robert Johnsona. Samozrejme, autorské piesne nie sú o nič menej zaujímavé a všetko dohromady skvele funguje, ako by na dobrom jazzovom albume malo. (D. Tvrdoň)

Konečný verdikt:★★★★☆

Madeleine Peyroux – Standing on the Rooftop (2011), Universal, jazz/blues/folk

Patrick Wolf – Lupercalia

Patrick Wolf – LupercaliaČo si predstaví dnešný poslucháč pod pojmom popová hudba? Mnohým hneď napadnú speváci a skupiny, ktorých hrávajú komerčné rádiá a denne pretriasajú bulvárne médiá. Nie však kvôli ich hudbe, lež všetkému inému. Pop nemusí byť len škatuľka s komerčnou tvorbou, ale môže ísť o skladby s citom, hĺbkou a rozumným odkazom. Také sú piesne, ktoré hrá Patrick Wolf. Mladý Brit nemá ani tridsať rokov a už má na konte päť úspešných platní, vrátane súčasnej. Pred vypočutím celého albumu som poznal z rádia tri single, z ktorých každý sa stal hitom – The City, House a Time of My Life. Pravdepodobnosť, že ostatné piesne budú rovnako hravé, úprimné a chytľavé sa nezdala veľmi veľká. O to viac prekvapenia prinieslo niekoľkonásobné vypočutie aktuálneho počinu Lupercalia. Všetkých jedenásť skladieb je nabitých pozitívnou energiou a sú postavené na príjemných melódiách s potenciálom rýchlo a bez problémov sa usadiť v hlave človeka. Ak si chcete vypočuť dobrú popovú hudbu, ktorá neuráža inteligenciu, tak Patrick Wolf a Lupercalia sú tou pravou voľbou. (D. Tvrdoň)

Konečný verdikt:★★★★☆

Patrick Wolf – Lupercalia (2011), Mercury Records, pop/alternative-rock/folktronica

Dengue Fever – Cannibal Courtship

Dengue Fever - Cannibal CourtshipZa každou hudobnou skupinou stojí nejaký príbeh, niekedy zaujímavý, inokedy menej. Formácia Dengue Fever nie je na scéne žiadnym nováčikom. Prednedávnom vydala piaty album a rovnako ako predošlé zožal úspech. Dôvodov môže byť niekoľko, no hlavným je hudba. Šesťčlenná kapela z Los Angeles je veľmi špecifická kvôli unikátnemu spojeniu psychedelického rocku a kambodžského popu. Na autenticite pridáva speváčka Chhom Nimol pôvodom z Kambodže. Svojím spôsobom ide o snahu obnoviť a znova rozšíriť vo svete povedomie o hudbe tohto národa, ktorá kedysi znela aj v západných rádiách, no po príchode komunistického režimu takmer zanikla. Aktuálna platňa Cannibal Courtship zachytáva skupinu v doposiaľ najlepšej forme, čo znamená, že sa postupne viac a viac zlepšuje. Nimol spieva väčšinou v angličtine, no keď začne v rodnom jazyku, piesne naberú naozaj exotickú atmosféru. Poslucháč by len ťažko uhádol, že väčšina členov pochádza zo Spojených štátov a nie z ďalekej Ázie. (D. Tvrdoň)

Konečný verdikt:★★★½☆

Dengue Fever – Cannibal Courtship (2011), Fantasy, psychedelic-rock/world music

Komentáre

  1. Marián Kubačka hovorí:

    To sa už pri recenziách nenosí spomenúť dojem anglických textov u neanglicky hovoriacich kapiel? Spev Szabiny na mňa pôsobil z 95% ako vysamplovaný. Viem si to živo predstaviť, že o 20 rokov si kúpim VST instrument so spevom, nahodím noty, text a bude to vyzerať takto. Inštrumentálne to je na celkom dobrej úrovni, len by som ich chcel ešte počuť naživo =). Máme dojem, že niekto si pri debute dal priveľmi záležať na forme. Album je (imho) totálne mŕtvy, ale je pravda že to nemusí niekomu vadiť a pri pozitívnom myslení by som napísal, že oceňujem kvalitne odvedenú robotu :). Ku koncu som mal ale dojem, že albumu dochádza dych. Pri zatvorení oboch uší maximálne 3/5 a zaradenie do priemeru. Nechápem ešte, ako tomu mohla dať pani Kučová na muzikus.cz 6/7. (“neotrelo sfarbený hlas”). LOL, tá pozerá asi moc superstar a očividne jej to neprospieva… P.S. V piesni Manoueuvre od 3:20 to znie ako zlý gitarový sampel a cez midi klávesnicu nahraté sólo.

  2. Martin Pavelka hovorí:

    Si veľmi prísny kritik Marián. Ale, aj takí sú potrební a žiadaní. Ja si stojím za tým čo som napísal. Hodnotil som ten album v intenciách “slovenského alternatívneho popu”. Moustache sa netvári ako nejaké veľké “art”, takže posudzovať ich hudbu pod takým drobnohľadom nepovažujem za potrebné. Na druhej strane ostrejšia kritika ako napr. tá tvoja ich može nakopnúť k lepším výkonom. Ja beriem tvoje výhrady k hodnoteniu tohto albumu, ktoré sú určite k veci, ale ja nemám tvoje uši, takže tam nepočujem to čo ty:). Čo sa týka spevu nie je možno “neotrelo sfarbený”, ale v mojich ušiach z nie príjemne a angličtina mi tiež uši netrhá, aj keď Szabina nemá dokonalý oxfordský akcent:) Neviem no, podľa mňa je to fakt vec vkusu, uhľa pohľadu, osobných skúseností, nárokov, očakávaní, predsudkov a pod.

    1. Marián Kubačka hovorí:

      Album som si vypočul náhodou (pustil prvú, išla druhá…) a žiadalo sa mi niečo k tomu napísať =). V rámci slovenskej alternatívy to je slušné, ale asi pred 2 rokmi som si povedal, že budem k veciam pristupovať vždy na 100% a nie znižovať latku, akonáhle sme na Slovensku (veď už mi aj preto písali všelijakí jazz. hudobníci – a nie v dobrom =)). Nechcel som zhodiť recku alebo kapelu, len možno druhý pohľad. Keď už sme pri tom. Keď som si pozorne prečítal tvoje slová po vypočutí albumu, všetko bola pravda. Stále hovorím, že pravda je relatívna :).

  3. Martin S hovorí:

    To Marián: Ja len na margo VST pluginu, ktorý “spieva” – už niečo také existuje. Neviem či si počul o programe Vocaloid, ale funguje na princípe, že nahodíš text a melódiu a program “spieva” – http://en.wikipedia.org/wiki/Vocaloid – vzniklo to kde inde ako v Japonsku. A “hlasov” (spolu aj s výzorom) je na výber hneď niekoľko. Zrejme je to skôr koncipované na japončinu, ale znie to celkom realisticky (v rámci možností): http://www.youtube.com/watch?v=EuJ6UR_pD5s ; a prirodzene, už sa odohral aj koncert: http://www.youtube.com/watch?v=luv_SNo1f0Y Nuž, technológie kráčajú míľovými krokmi vpred. :-)

    1. Marián Kubačka hovorí:

      Vďaka za info. Nejaké “spevácke” pluginy poznám (bezkonkurenčný Ethno World 5 od East West http://www.youtube.com/watch?v=-9F3q8kAb00 – tam ale nemôžeš pridať vlastný text), ale konkrétne Vocaloid nie (asi to tlačia najmä v Japonsku). No a Hatsune Miku je kočka, spolupráca s ňou má určite nesporné výhody…

  4. David hovorí:

    Ešte som síce nepočul celý album, ale čo sa týka spevu, tak nemôžem povedať, že by mi vadil. Aspoň pri starších piesňach Moustache som si vravel, že na Slovensko je to niečo nové. Myslím, že prelomový album nikto nečakal, ale aspoň si razia vlastnú cestu, ktorá nie je celkom márna. Uvidíme, ako sa budú vyvíjať ďalej.