Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | October 22, 2017

Scroll to top

Top

Onegin a Oněgin

Onegin a Oněgin

| On 14, Sep 2011

Keď som približne pred rokom písal recenziu na operu Eugen Onegin, mohol som ju porovnať len s literárnou verziou. Prednedávnom som mal možnosť uzrieť rovnakú operu aj v naštudovaní študentov v Brne. Ako teda dopadol tento virtuálny minisúboj Opery Slovenského národného divadla (ďalej len „SND“) a Komorní opery Hudební fakulty JAMU v Brne (ďalej len „JAMU“)? Vybral som niekoľko krátkych zaujímavých postrehov z rôznych oblastí, ktoré rozhodnú o víťazovi.

Oněgin

Prostredie

Začnime viac esteticky ako divadelne. Okrem priestoru javiska je dôležitý aj priestor hľadiska. Zatiaľ čo sa bratislavské predstavenie odohrávalo v Historickej budove Slovenského národného divadla, študenti z JAMU svoje predstavenie odohrali v Bezbariérovom divadle Barka. Tá v tejto kategórii jednoznačne ťahá za kratší povraz, pretože jej stiesnené podmienky a nepohodlné stoličky sa len veľmi ťažko môžu porovnávať s reprezentatívnou historickou sálou SND.

Scéna

Pristúpme ale k oveľa dôležitejšej kategórii a tou je scénografia. Očakávate, že teraz napíšem „keďže išlo o študentskú produkciu, scénografia bola poznačená absenciou financií“? Johannes Leiacker (SND), ktorý sa okrem scény postaral aj o kostýmy, spolupracuje s režisérom Petrom Konwitschným už dlhodobejšie. Ich výtvorom bola snaha o modernú  scénu so strieborno-plechovým nádychom a akýmsi neporiadkom a neusporiadanosťou kulís a rekvizít. Takáto modernejšia scéna však ostala vo výrazových zložkách inscenácie osamotená a ostatné parametre opery ju v ničom novom (a modernejšom) nepodporili.
Anna Solilová (JAMU), ktorá scénografiu stále študuje, stavila skôr na výpovednú hodnotu klasickej scény. Aj keď bola badateľná snaha o istú modernizáciu, bola umiernenejšia ako jej „kolegovia“ z SND. Ak sa ešte vrátim k pôvodnej úvahe zo začiatku tohto odseku, prichádzam k záveru, že otázka peňazí tentokrát do kvality nezasiahla.

Herecké a spevácke výkony

O kvalite spevu umelcov z nášho národného divadla v tomto prípade netreba pochybovať. Jednotlivé árie boli zaspievané s prehľadom profesionálov. Taktiež herecká zložka si držala svoju latku (a aj keď u niektorých predstaviteľov výraznejšie neoslnila), neupadla pod vyžadovanú úroveň. Sólisti z JAMU nemajú samozrejme za sebou toľko skúseností ako profesionáli, no svojou húževnatosťou a zodpovedným prístupom sa im vo výsledku takmer vyrovnali.

Režijný vklad

Režisér Tomáš Pilař  (JAMU) urobil v opere malé zmeny a niektoré rozsiahlejšie pasáže skrátil. Oproti bratislavskej inscenácii však bola pridaná jedna prestávka navyše, takže výsledný čas oboch predstavení bol takmer totožný. Menšie orezania monologických pasáži boli zvládnuté tak, že nenarušili jadro významu a publikum zbytočne neunavovali. Týmto sa predišlo možnej strate koncentrácie zo strany diváka pri dlhších nezaujímavých výstupoch. Navyše obohatil postavu Triqueta o homosexuálnu polohu, čo možno u niektorých vyvolalo rozporuplné reakcie, no inscenáciu tak odľahčil a pridal jej aj humorný rozmer.

Oněgin

Celkový zážitok

Naštudovanie SND zbytočne hyperbolizovalo alkohol, ktorý v žiadnom prípade nemá byť leitmotívom predstavenia. Produkcia JAMU do popredia zasadila motív nenaplnenej lásky, súvisiaci s príbehom. Ak zároveň vezmeme do úvahy, že tvorcovia z JAMU pracovali v rámci študentskej produkcie, musím uznať, že ich inscenácia (aj s malými chybami) prekonala v mojom umelecko-estetickom ponímaní tú bratislavskú… Je to v podstate paradox, ak si uvedomíme, že proti sebe stáli študent tretieho ročníka bakalárskeho programu odboru Operní režie, Tomáš Pilař a režisér Peter Konwitschny, ktorý okrem iného pôsobil aj v Kodani, Moskve, Viedni či Hamburgu.

Profil víťaza

Opera Oněgin bola najväčším projektom v histórii Komorní opery Hudební fakulty JAMU. Zároveň je táto inscenácia najväčšou študentskou opernou inscenáciou v Českej republike. Veď posúďte sami: 145 realizátorov inscenácie, 22 obsadených sólových spevákov, 24 zboristov, 9 tanečníkov, 2 štatisti, približne 40 orchestrálnych hráčov, 15 členov najužšieho inscenačného týmu a približne 20 ďalších umeleckých spolupracovníkov. Pre potreby opery sa využilo 160 kostýmov a na scéne bolo 9000 kvetín.

[c foto="David Musil"]

ONĚGIN
Autor hudby: Petr Iljič Čajkovskij ; Autor textu: Alexandr Sergejevič Puškin ; Réžia:  Tomáš Pilař ; Asistenti réžie: Renata Fraisová, David Kříž ; Dirigent: Zuzana Pirnerová ; Asistent dirigenta: Lukáš Kozubík ; Zbormajster: Lukáš Kozubík ; Hudobné naštudovanie: Jan Strakoš, Lukáš Kozubík, Tomáš Krejčí ; Scéna: Anna Solilová ; Kostýmy (sólisti): Ivana Miklošová ; Kostýmy (zbor a balet): Veronika Fiurášková ; Light design: Anna Solilová ; Choreografia: Hana Litterová ; Produkcia: Barbora Štěpánková, Karel Hampl, Jakub Jelínek, Matěj Plíhal, Libuše Holišová, Spoluúčinkuje: JAO, orchester poslucháčov Hudební fakulty JAMU, študenti Taneční konzervatoře Brno, zmiešaný zbor pod vedením Jakuba Kozubíka
Premiéra 27. a 29. marca 2011 v Bezbariérovom divadle Barka v Brne.