Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | November 18, 2017

Scroll to top

Top

Hradby samoty – nekonvenčná baroková párty

Hradby samoty – nekonvenčná baroková párty

| On 21, Aug 2011

Hradby samoty II, Holíč, 30. 7. – 31. 7. 2011

Druhý ročník festivalu Hradby samoty (ďalej len HS) bol prelomový. A to z viacerých hľadísk. Po prvé, konal sa na prelome júla a augusta. Po druhé, hostiteľom tohto „bizarného cirkusu“ bolo bývalé cisárske sídlo – barokový kaštieľ v meste Holíč, ktoré sa nachádza na prelome Slovenskej a Českej republiky. A prelomovým možno nazvať i samotný festival z kvantitatívneho aj kvalitatívneho hľadiska. Minulý rok sa HS uskutočnili na zrúcanine hradu Cimburk, kde sa stretlo niekoľko desiatok fanúšikov obskúrnej elektronicko-akustickej hudby. Holíčske HS prišlo podporiť približne dvesto návštevníkov, čo je na undergroundovú akciu tohto typu naozaj úspech. Čo sa skrýva za týmto úspechom sa dozviete v nasledujúcej reportáži.

Hradby samoty

Návštevníkom podujatia bol k dispozícii celý vonkajší areál kaštieľa. Jeho vnútorné priestory boli prístupné tiež, ale len so zámockým sprievodcom a za symbolický poplatok, ktorý sa (dúfajme) použije na prevádzkovanie a potrebné reštaurovanie tejto chátrajúcej pamiatky. Vzhľadom na nie veľmi letné počasie určite účinkujúci aj návštevníci ocenili, že hlavný stage sa nachádzal v priľahlej budove patriacej ku kaštieľu. Druhé, tak povediac oddychové pódium, sa nachádzalo pod holým nebom, či presnejšie pod stanom mobilnej čajovne, ktorá okrem rôznych čajov a vegetariánskych jedál servírovala aj pohodový chill-out/idm/ambient/tribal. Akcia trvala do skorých ranných hodín, a preto bolo k dispozícii i stanové mestečko, ktoré vyrástlo v hradnej priekope, takže návštevníci stanovali priamo pod oknami kaštieľa, čo malo nesporne svoje čaro.

HS boli, sú aj budú festivalom pre tie najokrajovejšie hudobné žánre. Ak si myslíte, že niektoré extrémne metalové štýly sú úplne spodným podlažím hudobného sveta, ste na omyle. Sú tu ešte iné, svojim spôsobom oveľa extrémnejšie hudobné svety ukrývajúce sa v tom najhlbšom podzemí (i podvedomí). Jedná sa o temné elektronické pod-žánre, ako dark ambient, industrial, drone, noise a ich rôzne variácie a klony. Táto hudba sa nachádza niekde na hrane medzi hudbou a zvukom (príp. hlukom). Náhodný návštevník holíčskeho festivalu určite nechápavo a odmietavo krútil hlavou nad tým čo počul i čo videl. Každý projekt totiž podporil svoj set videoprojekciou. Rovnako ako hudba tak i videoprojekcie jednotlivých projektov boli kontroverzné, provokatívne a pre niekoho azda až poburujúce. Ako sa vraví, všetko je vec vkusu a (subjektívneho) uhla pohľadu.

Hradby samoty

Nebudem sa vyjadrovať k vystúpeniam všetkých účinkujúcich, ale zameriam sa len na tie projekty, ktoré mňa osobne najviac zaujali. Ako prvý by som vyzdvihol slovenský projekt Ambiguous. Podmanivý dark ambient s kompatibilnou videoprojekciou. Zo slovenských interpretov mi nedá nespomenúť aj My lucky days, ktorí zaujali okrem samotnej produkcie i tým, že ich industriálne ambientný set výrazne ozvláštnil (poriadne) živý hráč na bongá.

Najväčšou slovenskou hviezdou boli skúsení a medzinárodne rešpektovaní Einleitungszeit, ktorí ako jediní vystupovali pod holým nebom. Namiesto videoprojekcie ich vystúpenie vizualizovali dve dievčatá z českého avantgardného divadelného spolku Amanitas pomerne netradičnou ohnivou show. Hudobne sú Einleitungszeit dosť ťažké sústo. Ich hlučný, dunivý apokalyptický industriál evokujúci vojnové besnenie nie je rozhodne pre každého. Medzi hlavné hviezdy holíčskej noci patril americko-český projekt Schloss Tegal, ktorého experimentálny dark ambient s elektro-akustickými pasážami dokázal udržať našu pozornosť i vďaka mierne maniakálnemu prejavu jeho hlavného protagonistu (za všetko hovorí napríklad jeho trúbenie na ľudskú kosť).

Hradby samoty

Pre mňa bolo však vrcholom večera české duo Skrol, ktorého srdcom i mozgom je Vladimír Hirsch – významná postava avantgardnej elektro-akustickej hudobnej scény. Pre tvorbu Skrol je typické prepojenie súčasnej vážnej hudby s industriálnymi a dark-ambientnými prvkami. Nespornou devízou ich skvelého vystúpenia bol spev i choreografia Martiny Sanollovej, ktorá pripomínala svojim prejavom kňažku starobylej okultnej sekty. Veľmi dramatické a pôsobivé. Minulý rok na Cimburku i teraz na Holíči sa o priazeň divákov uchádzali charizmatickí Tabor radosti. Opäť zožali veľký úspech. Ich ritual dark ambient/orchestral/industrial podporený originálnou videoprojekciou plnou archaických náboženských a magických symbolov a tiež rituálne masky na ich tvárach opäť zhypnotizovali naše zmysly. Posledným účinkujúcim, vlastne účinkujúcou, bola DeusExMachina. Ide o projekt talentovanej českej DJky, ktorá mixuje breakcore, dubstep a fúzie experimentálnej muziky. Jej show sa spontánne a prirodzene zmenila v afterparty, ktorá trvala až do skorých ranných hodín.

Také boli Hradby samoty v Holíči. Domnievam sa, že spokojní odchádzali účinkujúci, návštevníci i samotní organizátori. Keďže Hradby samoty je putovný česko-slovenský festival, budúci ročník sa opäť presunie na iné, nemenej atraktívne miesto, kde si dajú randevú vznešená a noblesná história s poriadne extravagantnou (post)modernou. Aké to bude miesto? Určite sa to včas dozviete ak budete naladení na tie správne informačné vlny.

[c foto="Elvis van Fledermaus" titulka="Elvis van Fledermaus"]