Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | December 15, 2017

Scroll to top

Top

Cigán – plavba proti prúdu

Cigán – plavba proti prúdu

| On 19, Júl 2011

V kinách od 14. 7. 2011

Rómovia boli vždy lákavou témou žurnalistov i filmárov. Problémy a otázniky, ktoré sa pri rómskej tematike vyskytujú, ponúkli námet pre nejeden scenár. Zatiaľ čo niektorí zahraniční režiséri zobrazujú Rómov vo väčšine svojich prác (Kusturica, Gatlif), slovenskí autori sa zriedka k téme ešte raz vrátia. Vznikli tu rôzne hrané filmy (Ružové sny), dokumenty (O Soni a jej rodine), ale aj populárne krátke animáky o živote Pištu Lakatoša (v súčasnosti aj Luníček a Perešníček). Najnovšia snímka o Rómoch nesie názov Cigán.

Cigán

Cigán je celovečerný hraný film Martina Šulíka, známeho aj dielom Záhrada či dokumentom Martin Slivka – Muž, ktorý sadil stromy. Posledným z jeho tvorby je film Cigán, odohrávajúci sa prevažne v prostredí rómskej osady. Tak, ako sme to už niekoľkokrát videli v iných snímkach, aj tento príbeh začína pohrebom a svadbou. Adamovi zomrie otec a následne sa jeho matka vydá za Žiga, jej bývalého švagra. Od týchto udalostí sa príbeh vetví na niekoľko línií – ľúbostný vzťah medzi Adamom a Julkou, vzťah „nového“ otca (Žiga) a Adama, „bielych“ a Rómov, dobra a zla, ale aj „pátranie“ po pravej príčine otcovej smrti. Adam teda má čo riešiť. Len ťažko sa však dá jedna z línií označiť za dominantnú. Akoby všetky naraz, alebo mierne postupne, prechádzali jednotlivými stupňami dramatickej výstavby. Zobrazenie problémov dopĺňajú obrazy prezentujúce kultúru horkokrvného etnika.

Ako som spomenula, tento film nie je prvý zaoberajúci sa Rómami. Na prilákanie divákov do kín museli autori spracovať námet inovatívne, zbaviť sa všetkých klišé prislúchajúcich téme a nezobrazovať informácie, ktoré nám médiá dennodenne predkladajú. Musím priznať, že značný rozruch určite vzbudili ešte pred slovenskou premiérou. Podarilo sa im to aj vďaka kauze zakázaných plagátov Cigána v priestoroch vlakov, výborným ohlasom z Karlových Varov a napokon aj vďaka festivalovému oceneniu. Tvorcovia tvrdili, že film nie je len o Rómoch, ale aj o „bielych“ a vzťahoch medzi nimi.

Cigán

To splnili, ale v akých úlohách vlastne vystupujú? Policajti ako predstavitelia SS jednotiek, ktorí psychicky týrajú Rómov (môžete sa „tešiť“ na scénu podľa prípadu, keď košickí policajti prinútili dvoch Rómov vyzliecť sa a následne ubližovať jeden druhému), lekári ako rasisti (Rómku s pôrodnými bolesťami nechávajú čakať v prázdnej nemocnici, jej krvavé oblečenie si všimnú až po upozornení Adama) a vodič autobusu ako rasista, pretože nezastane na zástavke, kde čakajú Rómovia. Druhú časť „bielych“ tvoria tí, ktorí sa snažia pomôcť Adamovi k získaniu lepšieho vzdelania, postavenia v spoločnosti. Ani Rómovia netvoria homogénnu skupinu. Výrazne sa odčleňuje Adam, ktorý nechce kradnúť a žiť nepoctivo z páchania zločinov. Ostatní sa viac-menej prispôsobujú podmienkam, nebojujú proti nim. Je to odraz spoločnosti tak, ako autori sľubovali? Keď nám už tento významový presah vopred prezradili, tak porozmýšľajte – ľudia/láska sa predáva za peniaze, pre osobný prospech zradíš priateľa, úžerníctvo… Myslím, že aj sami toho nájdete určite viac.

Konečný verdikt:★★★☆☆

Po premietnutí som dlhý čas nevedela film posúdiť, zaradiť. Niektoré scény ma uchvátili, pobavili, no iné zas odradili od kladného hodnotenia. Množstvo línií a motívov rozbíja celistvosť filmu, no na druhej strane žiadna z nich nepôsobí ako vyfabulovaný nonsens. Páčilo sa mi zobrazenie osady, ale miestami až príliš štylizovaná hudba (saxofón) znižovala mieru autenticity, a tak si diváci uvedomovali, že ide len o príbeh (čo filmu neprospieva, keďže sa usiluje o zobrazenie problémov nielen filmových postáv).

Cieľová skupina:

Pre tých, ktorí nevedia/neveria, že na Slovensku sa ešte nakrúcajú filmy, ale aj pre tých, ktorí sa nedostanú na Harryho Pottera a nenechajú sa ušliapať davom hrnúcim na práve naň.

Cigán, dráma, Slovenská republika, 2011, 107 minút, réžia: Martin Šulík, scenár: Marek Leščák, Martin Šulík, kamera: Martin Šec, hudba: Peter Mojžiš, hrajú: Atilla Mokos, Ivan Mirga, Janko Mižigár, Martin Hangurbadžo, Martina Kotlárová, Miro Gulyas, Miroslava Jarábeková.