Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | October 22, 2017

Scroll to top

Top

Sons and Daughters sa pozreli do zrkadla (Hudobné recenzie)

Sons and Daughters sa pozreli do zrkadla (Hudobné recenzie)

| On 11, Júl 2011

Sons and Daughters – Mirror Mirror

Sons and Daughters – Mirror MirrorS minimalizmom v modernej hudbe je to ťažké. Ľahko sa totiž môže stať, že pieseň zostane holá a poslucháč si povie, že niečo v nej chýba. V opačnom prípade prispieva zoštíhlená hudobná produkcia k vyniknutiu atmosféry skladby. Štvorica hudobníkov zo Škótska, Sons and Daughters, sa o to pokúsila a výsledok znie veľmi sľubne. Mirror Mirror je síce štvrtou platňou na ich konte, ale od posledného albumu (This Gift) sa posunuli niekam inam. Predtým sa hrali na rock ‘n’ rollovú mládež, ktorá symbolizovala bezstarostný život a radosť z okamihu. Avšak už samotný názov novinky naznačuje, že nastal čas pozrieť sa do zrkadla. Štylizácia do post-punku skorých osemdesiatych rokov sa dokonale hodí na tento účel. Žiadne prešperkované kompozície (vplyv punku), jednoduché, ale výstižné texty a dravé melódie. Ďalším plusom je spev. Speváčka Adele Bethel vie, kedy zvyšovať intenzitu hlasu a kedy pustiť k slovu sólovú gitaru či zmierniť, aby vynikol aj druhý vokalista Scott Paterson. Post-punk je o rebélii a kontraste. Ak by sa v budúcnosti kapela odvážila zájsť ešte o krok ďalej, tak sa môžeme tešiť na nahrávku roka. (D. Tvrdoň)

Konečný verdikt:★★★★½

Sons and Daughters – Mirror Mirror (2011), Domino Records, post-punk/indie-rock

EMA – Past Life Martyred Saints

EMA - Past Life Martyred SaintsEMA je Erika M. Anderson, talentovaná speváčka a hudobníčka z južnej Dakoty v Spojených štátoch. Po rozpade domovskej kapely Gowns sa rozhodla opustiť domov a presťahovať do mesta príležitostí Los Angeles. Sklamanie z predošlých udalostí a vnútornú rozorvanosť pretavila do piesní a vydala svoj sólový štúdiový debut Past Life Martyred Saints. Pri počúvaní človeku hneď napadne niekoľko prirovnaní v súvislosti s jednotlivými skladbami – Patti Smith, Cat Power alebo Fever Ray. Erika má v sebe niečo z európskej severskej drsnosti a americkej priamočiarosti. Ich kombináciou vznikli zaujímavé a rôznorodé skladby, vďaka ktorým môže interpretka pôsobiť na poslucháča ako hudobný chameleón. Úvodná Grey Ship začína ako nevinná folková pesnička, neskôr nadobudne noise-rockovú podobu a končí smutným baladickým epilógom. Vrchol príde hneď v druhej California s poetickým začiatkom “Fuck California, you made me boring“ a speváčka začne svoje pásmo myšlienok, ktoré jej lietajú hlavou. Rovnako si nedáva servítku pred ústa ani v ostatných piesňach. Veľmi ambiciózny a vyvážený album, kde sa hudba a spev dopĺňajú a nielen sprevádzajú. (D. Tvrdoň)

Konečný verdikt:★★★★☆

EMA – Past Life Martyred Saints (2011), Souterrain Transmissions, folk/noise/rock

 

Hiromi – Voice

Hiromi - VoiceHovorí sa o nej, že cvičila 25 hodín denne. Vystúpila v Bratislave na BJD 2005 a právom zožala fenomenálny úspech. Neskôr sme mali možnosť ju na Slovensku ešte pár krát vidieť na sólových koncertoch so svojím triom, v ktorom pôsobil aj Martin Valihora. Kapely sa menia a aktuálne prichádza táto japonská klavirista s albumom, ktorý nahrala spoločne s hviezdnym obsadením. Simon Phillips sa postaral o nezameniteľné bicie nástroje a Anthony Jackson vdýchol dušu šesťstrunovej basgitare. Hiromi opäť ohuruje virtuozitou, energickou hrou a fúziou klasickej hudby s jazzom a progresívnym rockom. Štýlovo Voice rekapituluje doterajšie pôsobenie. Akoby sa vrátila k debutu (Another Mind, 2003), ale tentokrát sa veci dotiahli do úspešnejšieho konca. V skladbách počuť vnútorný hlas skladateľky ukotvený skvelým výkonom spoluhráčov. Jej štýl je originálny a nezameniteľný. Nepoznám hráča, ktorý by hrával tak dynamické, živé a technicky náročné kompozície na akustickom klavíri (kde nič neoklamete). Jediným problémom je fakt, že sa často opakuje a pri tomto albume to dosť cítiť. Skladby využívajú tradičné formy a kopírujú aj z doterajšej tvorby. Avšak nájdu sa aj výnimky (Haze) a v závere čaká prekvapenie v podobe druhej časti Patetickej sonáty od Beethovena. Zostáva na poslucháčovi, ako zhodnotí toto bluesové prepracovanie témy z roku 1798. Všetci, ktorí doteraz tvorbu Hiromi nepoznali, si môžu ku konečnému hodnoteniu pokojne pridať jednu hviezdičku navyše. (M. Kubačka)

Konečný verdikt:★★★½☆

Hiromi – Voice (2011), Telarc, jazz/fusion