Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | October 21, 2017

Scroll to top

Top

Gejza Dezorz: „Keď nepoznáme svoju vlastnú históriu, nemôžeme rásť“

Gejza Dezorz: „Keď nepoznáme svoju vlastnú históriu, nemôžeme rásť“

| On 08, Júl 2011

V centre Bratislavy, priamo v záhrade Grassalkovichovho paláca, bude cez leto prebiehať neobyčajná akcia. Na tradičnom pódiu pod stanom ožijú klasické bábky a budú rozprávať príbehy dávno minulé, no so stále aktuálnym odkazom. Počas vztýčenia stanu sme sa porozprávali s hlavným iniciátorom myšlienky Slovenského marionetového divadla Gejzom Dezorzom nielen o letných produkciách, ale tiež o histórii bábkového divadla a jeho budúcnosti.

Odkiaľ sa vzal nápad usporiadať počas celého leta (od 5. júla do 28. augusta) vystúpenia bábkového divadla v centre Bratislavy?

Bola to moja idea, ale celkový koncept sa vyformoval prirodzeným spôsobom. Producentom je Dezorzovo lútkové divadlo (DLD) a sú zapojení takmer všetci členovia tohto divadla. Ide vlastne o pokračovanie našej dlhoročnej práce a Slovenské marionetové divadlo je toho prirodzeným vyústením. Nerobíme nič iné, iba to, čo robili naši predchodcovia pred stáročiami, ktorí kočovali a hrávali pre ľud aj pre šľachtu. My to robíme trošičku inak. S prihliadnutím, že žijeme v treťom tisícročí. Paradoxom je, že my ako DLD hrávame len pre dospelého diváka, čo tiež vyplýva z tradičného bábkového divadla, ktoré bolo pikantnou zábavou pre dospelých ľudí, keďže v tých dobách neboli žiadne televízie, rádiá ani kiná. Avšak Slovenské marionetové divadlo je pre celú rodinu a pre deti. Tradičné bábkové hry hráme v replike barokového marionetového javiska s maľovanými horizontmi, ako to bolo kedysi, so starými pôvodnými textami v starodávnej slovenčine, ale zrozumiteľnej aj dnešnému človeku.Slovenské marionetové divadlo

Na stránke Slovenského marionetového divadla uvádzate, že oživíte historické storočné bábky. Naozaj ide o historické marionety, ktoré majú sto rokov?

Áno, sú to storočné aj staršie bábky zo zbierky posledného tradičného bábkara Antona Anderleho, ktorý pred tromi rokmi zomrel a my sme si ich od jeho rodiny zapožičali. Celý projekt Slovenské marionetové divadlo je stredoeurópsky unikát, pretože v okolí nikto nič podobné nerobí. Je málo ľudí, ktorí sa tomu venujú a postupne potomkovia tradičných bábkarov vymierajú. Tradícia mizne a my sme sa ju rozhodli oživiť. Tým, že pán Anderle nie je medzi nami, na Slovensku už tiež nie sú žiadni tradiční bábkari. On sa tomu venoval dvadsať rokov, ale jeho smrťou sa táto tradícia pretrhla a my sa ju snažíme týmto projektom oživiť a pokračovať v nej. Sme presvedčení o tom, že je nutné a potrebné, aby bábkarská tradícia nevymizla, ale bola zachovaná pre ďalšie generácie. Keď nepoznáme svoju vlastnú históriu, nemôžeme rásť, ísť ďalej a budovať súčasnosť.

Dezorzovo lútkové divadlo je kočovné divadlo, teraz budete dva mesiace na jednom mieste. Týždenne budete hrať vždy od stredy do nedele dvakrát denne. Aký máte z toho pocit?

Kočovné je v tom zmysle, že nemáme vlastnú scénu a chodievame hrávať kam nás zavolajú, aj keď pravidelne hrávame v bratislavskom Randal Clube. Pre nás to ale nie je ničím iné než tým, že bude kľud. Kvôli tejto akcii sme museli odmietnuť všetky pozvania na letné festivaly, na ktoré nás volali, pretože by sa to časovo nedalo stihnúť, keďže sme tu skoro každý deň. No pre nás je to skôr oddych. Tieto tradičné marionetové produkcie boli vymyslené tak, že starí bábkari ich pred stáročiami hrávali osamote alebo maximálne dvaja. V našom prípade je to podobne. Hrávajú dvaja a máme štyroch artistov. Je to vymyslené tak, aby sa striedali a nie je to pre nich časovo náročné.

Budete uvádzať tri predstavenia, ale denne sú uvedené len dva časy. Kedy sa bude ktorá projekcia konať?

Vždy 17:30 hráme Gašparko putuje do Turecka, čo je rozprávková romantická komédia najmä pre najmenších so známym hrdinom Gašparkom. Potom máme dva tituly, ktoré sú skôr rodinného charakteru. Jedným je tragédia Trúchlohra o svätej Genovefe a druhým stredoveká legenda Johannes Faust, veľmi známy, legendárny titul tradičných bábkarov. Tieto dva tituly sa budú striedať o 19:30, jeden deň hráme Fausta, druhý Genovefu, alebo ako sa nám bude chcieť. Vždy sa uvedie pri stane, čo sa večer hrá, keďže kvôli obmedzenej kapacite sa lístky predávajú pol hodinu pred vystúpením.

Slovenské marionetové divadlo

Niektoré vaše vystúpenia (Perun, Hrom bezbožných abo Pogrom Slávia) majú špecifickú atmosféru. Majú diváci očakávať aj modernejšie prvky alebo sa celá akcia bude niesť v duchu bábkarskej tradície ?

Ako vravím, je to niečo úplne iné ako robíme my v rámci Dezorzovho lútkového divadla. Toto je klasické tradičné marionetové divadlo, niekoľkostoročná forma, ktorú vôbec neinovujeme, ale práve sa jej pridržiavame. Texty, jazyk, vizuál, bábky, aj forma a technika hrania je presne tak, ako to robili starí bábkari.

Spočíva v tradičnom spôsobe aj to, že bábkari budú skrytí a nebude ich vidieť?

Áno, je to iluzívny typ divadla. Čiže herci nie sú viditeľní, diváci vidia iba bábky.

Vraveli ste, že tradičné marionetové divadlo na Slovensku aj vo svete vymiera. Ako vidíte budúcnosť, či už tohto projektu alebo celkovobábkového divadla? Chystáte sa v tomto projekte pokračovať?

Samozrejme. Projekt vznikol, je tu a ide žiť ďalej. Veríme, že si nájde svojho diváka, pretože sa jedná o naozaj veľmi unikátnu atrakciu, veľmi vtipnú, nikoho neurážajúcu a zábavnú, zrozumiteľnú každému divákovi. Už len fakt vzniku je veľmi jasný signál a úžasná vec. Našli sa ľudia, ktorí majú otvorenú myseľ a srdcia, pochopili zmysel tohto projektu a finančne do toho vstúpili, či už MK SR a taktiež Poštová banka.

Vystupujete aj v zahraničí, prekladáte vtedy napríklad všetko do angličtiny?

To závisí od druhu festivalu alebo krajiny, kam sme pozvaní. Vo frankofónnych a anglosaských oblastiach je vždy lepšie hrať v jazyku krajiny, ale to nebýva problém. K týmto hrám a poetike bábkového divadla však patrí univerzálnosť a zrozumiteľnosť. Komunikuje sa niekoľkými jazykmi, zle a gramaticky nesprávne, čo vytvára ďalší rozmer a dodáva humor. Hrávali tak klasickí, tradiční bábkari v 16. a 17. storočí. Prichádzali z Nemecka, Talianska, Anglicka a vôbec nevedeli po slovensky ani po maďarsky a ľudia sa na tom bavili. Zdanlivá nezrozumiteľnosť k tomu patrí, ale taktiež nemáme problém hrať v inom jazyku.

Je pre Vás symbolický nejako tento priestor (Grassalkovichova záhrada)?

Symbolický je v tom, že sme sa dostali do rovnakého štádia, ako to robievali tradiční bábkari. Šľachta ich pozývala do svojich sídiel a v ich záhradách hrávali. Tak sme sa my dostali do záhrady pána prezidenta a hráme v krásnom prostredí príjemného paláca.

Slovenské marionetové divadlo

Gejza Dezorz (1978) vyštudoval bábkovú réžiu a dramaturgiu na VŠMU. Ako režisér spolupracoval na seriáloch (Kriminálka Anděl, Mesto tieňov, Obchod so šťastím, Rodinné tajomstvá), cykloch dokumentov (Záhady SK, Najväčšie tragédie Slovenska) a rozličných televíznych šou. Je principálom Dezorzovho lútkového divadla. Podieľal (scenár, réžia) sa na tvorbe dokumentu Devínsky masaker a pripravuje celovečerný horor Fabrika smrti: nová krv.