Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | December 15, 2017

Scroll to top

Top

Ples upírov – nech žije vampirizmus!

Ples upírov – nech žije vampirizmus!

| On 28, Jún 2011

Od Romana Polanského k Petrovi Oravcovi

História muzikálu Ples upírov sa začala písať v roku 1967, kedy poľský režisér Roman Polanski nakrútil rovnomenný film. O tridsať rokov neskôr preniesol ten istý autor túto filmovú predlohu do muzikálovej podoby. Od svetovej premiéry vo viedenskej Raimund Theater (4. október 1997) bol muzikál uvedený v divadlách po celom svete a hrá sa aj v súčasnosti (v Ronacher Theater vo Viedni, v Divadle Palladium v Stuttgarte, v Magyar Színház v Budapešti). Slovenská divadelná scéna musela čakať na jeho prvé domáce uvedenie až do roku 2011, kedy Katedra hudby Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre získala na tento muzikál študentskú licenciu.

O potrebné finančné prostriedky sa postarali eurofondy, v rámci projektu Vzdelávanie divadlom. Získanie povolenia je o to cennejšie, že sa študentská licencia udelila v súvislosti s týmto muzikálom prvýkrát na svete. Navyše dostali nitrianski tvorcovia možnosť vytvoriť si vlastnú originálnu verziu (túto možnosť získal predtým len Brodway, ostatné produkcie museli kopírovať pôvodné viedenské spracovanie). Personálne zabezpečenie bolo veľmi náročné, celkovo sa v alternáciách predstavilo 37 hercov (z toho 25 účinkujúcich v jednom predstavení). Obsadenie tvorili študenti a doktorandi univerzity, ako aj študenti Súkromného konzervatória v Nitre. V slovenských muzikálových podmienkach celkom netradične zabezpečoval hudobnú zložku živý orchester. Ten tvorilo 18 hudobníkov, ktorým sekundovalo 15 členov vokálneho zboru. Réžie sa ujal Peter Oravec, ktorý bol v podobnej pozícii pred dvomi rokmi, kedy po získaní študentskej licencie dostal možnosť režírovať muzikál Jozef a jeho zázračný farebný plášť.

Bez cesnaku ani krok!

Muzikál Ples upírov nie je klasickým rodinným muzikálom prístupným univerzálnej diváckej obci. Svojou mierne hororovou atmosférou, oplzlosťami, či prítomným aspektom sexuálne ladených výjavov je určený skôr pre dospelejšieho nekonzervatívneho diváka. Príbeh sa začína v horách Transylvánie, kde Alfréd nachádza napoly zamrznutého profesora Abronsia. Vydáva sa s ním do najbližšej dediny, kde práve prebieha cesnakový festival (a neskôr sa ukáže, že cesnak má pre miestnych aj iný význam ako len zdroj vitamínov). Tu sa Alfréd náhodne zoznamuje so Sárou, dcérou majiteľa penziónu, pretože ich izby majú spoločnú kúpeľňu. Vďaka tomu svoju milovanú vidí hneď pri prvom náhodnom kontakte nahú vo vani. Sára však nie je typom hanblivého dievčaťa, čo sa prejaví v jej veľmi skorých návrhoch na spoločný sex.

Záujem o ňu má však aj gróf von Krolock, ktorý sa po nociach zjavuje ako prízrak a naháňa ľuďom z dediny strach. Sára za ním dobrovoľne odchádza na hrad a nezmení to ani jej otec Chagal, ktorý v snahe zachrániť ju, prichádza o život a stáva sa z neho upír. Našťastie sa vďaka nemu Alfréd s profesorom dozvedajú, kde Krolock sídli. Po príchode na miesto sa paradoxne nestávajú ďalšími obeťami, ale stretávajú sa s vrelým uvítaním a návrhom grófa, aby boli jeho hosťami. Alfréd i profesor sa snažia Sáru dostať spod vplyvu Krolocka skôr, než bude neskoro. Aj keď sa im podarí Sáru vziať z hradu, z víťazstva sa môžu tešiť len veľmi krátko… Dejová rovina je v podstate veľmi jednoduchá a má zrozumiteľný úvod, zápletku i vyvrcholenie. Až rozuzlenie príbehu sa vymyká očakávaniam. Väčšina by čakala klišé v podobe happy-endu, no opak je pravdou.

Upír Krolock kontra asistent Alfréd

Roman Polanski vytvoril Ples upírov ako určitú paródiu na veľmi obľúbený upírsky žáner. Gróf von Krolock ako predstaviteľ nesympatického (polo)netvora, profesor Abronsius parodoval Van Helsinga ako prototyp bláznivého vedca s racionálnym myslením, ktorý sa spolu s mladým asistentom Alfrédom snažia z jeho pazúrov zachrániť mladú dievčinu Sáru. Režisér Peter Oravec posunul postavu upírskeho grófa do inej roviny. Nitriansky Krolock je totiž typom osamelého romantického hrdinu, ktorý si  vás veľmi rýchlo získa na svoju stranu a máte tendenciu sympatizovať s ním. V podaní Jána Hyžu sa navyše dostáva do pozície, kedy by väčšina dievčat v sále dala prednosť uhryznutiu charizmatickým upírom, ako životu s antisexuálne pôsobiacim asistentom Alfrédom (snáď mi jeho predstaviteľ Vladimír Hanák odpustí). Sára je tým pádom vykreslená ako „ľahká žena“, keďže sa chce s Alfrédom vyspať už po niekoľkých sekundách ich prvého vizuálneho kontaktu. Zatiaľ čo prvá časť muzikálu je pokojnejšia a obsahuje uvoľnenejšie pasáže, druhá časť je plná akcie, dramatickosti, kde sa na diváka valí jedna scéna za druhou. V tomto smere je muzikál nevyvážený, no táto „nevyváženosť“ vytvára pre diváka istú gradáciu, keďže sa dynamika inscenácie postupne zvyšuje od úvodu k záveru.

Herecká zložka na najvyššom stupni

Príťažlivosť tohto muzikálu nie je v dejovej rovine. Jeho sila je v hudobnej a tanečnej zložke, svedčia mu veľké výpravné scény, veľkolepé kostýmy a obrovské sály divadiel. Ako sa so spomínanými zložkami vysporiadali v Nitre? Eva Kleinová svoju úlohu garderobierky zvládla pomerne dobre, kostýmy pôsobili historicky, no zároveň dostatočne „nadčasovo“. Jej tvorba bola obmedzená najmä finančne, čo bolo pri niektorých  kostýmoch viditeľné, no netreba to brať ako výrazný deficit. Scénograf Peter Janků mal okrem finančných limitov svoju situáciu sťaženú aj v inom aspekte. Aj keď bola scéna vymyslená veľmi účelne, budova Starého divadla v Nitre nedisponuje priestormi, ktoré by si toto predstavenie vyžadovalo a pri veľkom počte ľudí na javisku bola badateľná stiesnenosť. Táto scénografická „obmedzenosť“ (za ktorú Peter Janků nemohol) sa prejavila najmä pri presune príbehu do Krolockovho sídla. Vnútorná priestorová dominancia starého upírskeho hradu sa tu nemohla prejaviť v dostatočnej miere.

Hudobnú zložku zabezpečoval živý orchester a aj keď bol zložený z neprofesionálov, na konečnom tvare to nezanechalo žiadny negatívny dopad (A malé chybičky? Bol som niekoľkokrát svedkom toho, že aj odborníkom v Národnom divadle sem-tam nejaký tón nevyjde). Tanečná zložka nitrianskej produkcie striedala lepšie pasáže s horšími, absencia profesionálnych tanečníkov bola občas riešená jednoduchšou choreografiou. Našťastie sa medzi tanečníkmi nachádzali konzervatoristi, ktorí zvládli aj náročnejšie tanečné kreácie. Najväčším pozitívom muzikálu boli výkony hercov. Herecké obsadenie tvorili najmä študenti a doktorandi, no pokojne by sa vyrovnali svojim skúsenejším kolegom. Rozdiel v opozícii amatér – profesionál tak bol len minimálny. Osobitne by som vyzdvihol celkový výkon Jána Hyžu (Krolock) a Mariána Hlavatého (Profesor Abronsius). Vo vedľajších úlohách presvedčili Ladislav Tischler (Kukol) a Lukáš Števík (Herbert), zaujal tiež kvalitný spevácky prejav Vladimíra Hanáka (Alfréd).

Vampirizmus ako symbol globalizácie

Aj keď je Ples upírov koncipovaný ako paródia, jeho podstata nie je založená výlučne na humorných scénach a má aj hlbší odkaz. Vampirizmus je metaforou dnešného moderného sveta, ktorý ovláda “chtíč”, prázdnota a strata samého seba. Tieto hodnoty a prvky sa v súčasnom svete rozširujú ako nákaza, rovnako ako sa upírsky klan

neustále rozširuje len vďaka jedinému uhryznutiu. Komickosť muzikálu pramení najmä z postavy výstredného profesora, ktorý je presvedčený, že na základe logických racionálnych súvislostí dokáže vyriešiť každú záhadu. Marián Hlavatý (ktorý je zároveň choreografom predstavenia) mu dokázal vdýchnuť potrebnú mieru komickosti a uveriteľnej excentrickosti. Hudobný motív, viažuci sa k jeho postave, sa od ostatných odlišoval a odľahčoval napätú atmosféru. Američan Jim Steinman vložil do jeho skladieb často také prudké tempo, že rýchlosť výslovnosti jednotlivých slov by sa obrazne dala prirovnať k výkonu nadzvukovej stíhačky. Tento prvok sa prejavil najmä v skladbe Knižky! Knižky!, ktorá patrila k najvtipnejším momentom inscenácie. V originálnej verzii sa profesor dostáva do veľkej grófovej knižnice a nachádza tam vzácne knihy Parmenida, Aristotela, či Augustína. Režisér Oravec a textár Ján Štrasser aktualizovali a naturalizovali obsah skladby, a tak transylvánsky upír má vo svojej bibliotéke Hviezdoslava, Hollého, Chalupku a dokonca aj najnovšiu knihu Evity Urbaníkovej!

Je tu Bernolák aj Janko Hollý,
Štúrovci by tiež tu boli,
kričím hurá, volám sláva,
vidím tu aj Hviezdoslava…

Štrasserove texty ponúkli vôbec prvý slovenský umelecký peklad a prebásnenie originálu od Michaela Kunzeho. Štrasserov vklad bol citeľný a vďaka nemu muzikál obsahoval veľmi vydarené textové pasáže. V súvislosti s hudobným podkladom sa  však objavovali aj časti, v ktorých bol preklad slabší (napríklad sa občas vyskytovali frázy, ktoré spevákom nesedeli na dobu).

Aj keď dostal režisér Peter Oravec možnosť vytvoriť vlastnú originálnu verziu, nevyužil ju v dostatočnej možnej miere. Muzikál obsahuje inovácie, no z veľkej časti kopíruje osvedčenú viedenskú verziu a spája v sebe prvky ostatných produkcií. Nitrianski tvorcovia si na chrbát naložili veľké sústo, no v žiadnom prípade nemôžem tvrdiť, že by toto sústo nedokázali uniesť. S ich možnosťami a v podmienkach, v akých pracovali, sa im podarilo vytvoriť veľmi pôsobivé dielo, ktoré síce nie je dokonalé, no celkový dojem z predstavenia je pre diváka veľmi silný. Muzikál vás pohltí nielen počas svojho trvania na scéne, ale doznievať vo vás bude ešte dlho aj po jeho ukončení.

(Videoukážky z muzikálu si môžte pozrieť kliknutím na nasledujúce odkazy)
Ples upírov, 1. časť Ples upírov, 2. časť

PLES UPÍROV. Hudba: Jim Steinman ; Libreto a texty piesní: Michael Kunze ; Podľa filmu: Romana Polanského ;  Preklad: Ján Štrasser ; Réžia: Peter Oravec ; Produkcia: Alena Čierna ; Dramaturgia: Slavka Civáňová ; Scéna: Peter Janků ; Kostýmy: Eva Kleinová ; Choreografia: Elena Záhoráková a Marián Hlavatý ; Dirigent: Marek Štrbák ;  Zbormajster: Iveta Štrbák Pándiová ; Zvuková réžia: Pavol Brezina ; Hlasový pedagóg, korepetície: Peter Ďurovec
OSOBY a OBSADENIE:
Gróf von Krolock: Ján Hyža ; Sára: Michaela Horňáková (Beáta Mészárosová), Mária Lechmanová ; Alfréd: Vladimír Hanák ; Profesor Abronsius: Marián Hlavatý ; Chagal: Dušan Musil (Lukáš Števík) ; Magda: Melinda Farkašová (Katarína Hudáková) ; Rebeka: Miroslava Čajová (Michaela Gerhardová)  ; Herbert: Dušan Musil (Lukáš Števík), Juraj Dobiš ; Kukol: Ladislav Tischler
Spevácko-tanečná company:
Kristína Koprdová, Monika Čermáková, Martina Palfiová, Alexandra Solčanská, Erika Strečková, Lucia Šutková, Juraj Dobiš, Patrik Földeši, Adrián Nagy, Lukáš Števík, Adrián Palotáš, Jozef Vančo
Tanečná company:
Daniela Koťková, Lucia Adamcová, Beáta Belovičová, Natália Bohačiková, Diana Drgalová, Jarmila Hlinková, Diana Kamenistá, Klaudia Lengyelová, Denisa Nedorostová, Nikola Novotová, Erika Sýkorová, Tomáš Bakyta, Dávid Černák, Vladimír Kovár, Ľuboš Topor
Celoslovenská premiéra 3. a 4. mája 2011 v Starom divadle Karola Spišáka v Nitre
Autor použitých fotografií: Peter Grman