Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | November 21, 2017

Scroll to top

Top

V Galérii X uvidíte výšivky úplne inak

| On 19, Jún 2011

Bratislava, Galéria X. – V Galérii X na zámočníckej 5 v Bratislave kurátori Silvia Fedorová a Michal Stolárik pripravili výstavu s medzinárodnou účasťou Presahy výšivky/ myslenie ihlou. Výstava skúma umelecké diela z rôznych výtvarných oblastí, v ktorých použitie výšivky nemá len estetický význam, ale stáva sa súčasťou, umocnením umelcovej výpovede. K účasti na projekte bolo vyzvaných šesť slovenských umelcov a šesť umelcov zo zahraničia. Ich kreácie sú prístupné v priestoroch Galérie X do 2. júla 2011.

Prehľad vystavujúcich slovenských autorov

Vlasta Žáková (1981) je pravdepodobne najznámejšou slovenskou autorkou, ktorá v súčasnom mladom umení plnohodnotne pracuje s technikou vyšívania. V jej tvorbe sa striedajú abstraktné vyšívané obrazy s figurálnymi výjavmi zo života mladých zabávajúcich sa ľudí. Na výstave je Žáková prezentovaná starším monumentálnym figurálnym obrazom Bez obmedzení 2 (2008), ktorý dopĺňa novšia textilná plastika v životnej veľkosti Plačúca (2011). V jej tvorbe je zaujímavé sledovať kontrast, ktorý vzniká medzi tradičným remeslom a samotným výsledným obrazom, ktorý vizuálne aj tematicky nesie súčasný umelecký jazyk. Kontrastne pôsobí aj jemnosť bavlny a nití s jej expresívnym rukopisom, ktorý môžme prirovnať k expresii maliarskej.

Priestorový pendant tvorí dielo Svetlany Fialovej (1985) vytvorené pre priestor galérie. Fialová sa vo svojej tvorbe venuje hlavne kresbe a vytváraniu linorytov, ktorým dominuje kresebný štylizovaný rukopis a tematika bežných ľudí, deviantov a podivínov. Jej prezentované dielo sa dá formálne popísať ako spojenie asambláže, priestorového objektu či “kresby” bavlnou. Výjav vytvára originálnou technikou za pomoci zatĺkania klincov do určitých bodov, ktoré následne spája a definuje bavlnenou niťou. Výsledkom je priestorová kresba bavlnou, ktorá názov výstavy “Presahy výšivky” dopĺňa a dáva mu ďalší rozmer. V porovnaní s oboma spomenutými autorkami pôsobí tvorba Kristíny Hečkovej (1984) veľmi jemne a jednoducho. Tá vytvorila na podnet výstavy nové dielo, ktoré reaguje priamo na priestory galérie. Séria troch drobných kresieb  je doplnená o veľmi minimalistický textilný vstup typický aj pre jej staršiu tvorbu, ktorej tematickým jadrom sú zvieracie motívy.

Súčasťou výstavy je aj séria menších formátov Miry Podmanickej (1981). Tá vo svojej tvorbe pracuje hlavne s vlastnou pamäťou a spomienkami na reálne miesta a situácie, ktoré prenáša na textilné obrazy alebo priestorové textilné objekty, ktoré sú typické svojou bielou farbou čím zvýrazňujú ich intimitu. Sériu vystavených textilných obrazov vytvára vrstvením jednotlivých textílií a následne do nich vyšíva ručne a strojovo štylizované figúry a mestské pohľady. Výstava obsahuje aj jej kresby na papieri kombinované s výšivkou.

Patríciu Klöcklerovú (1975) už počas štúdia na VŠVU zaujali miniatúry a kópie. Prostredníctvom výšivky vytvorila presvedčivú ilúziu reštauračného zariadenia so stopami po konzumácii a pohodenými účtenkami. Na výstave sa prezentuje drobnejšími textilnými objektami ktoré sú kópiami reálnych objektov. What is the Message, správa vyšitá na visačke bola v roku 1974 odoslaná zo Zeme smerom na hviezdokopu M 13. Definuje človeka, jeho technické znalosti a spôsob nadviazania kontaktu. Je to akási vizitka pre mimozemšťanov. Krížiková výšivka je technika zodpovedajúca binárnemu systému, kódu, v ktorom bol odkaz odoslaný. Práca vznikla v roku 2010.

Miroslav Brooš (1952)  patrí k etablovaným umelcom slovenskej výtvarnej scény. Jeho prístup k tvorbe je koncepčný, hľadá a objavuje, núti k zamysleniu. V tomto prípade necháva vyznieť svetlo, aby sa stalo tvorcom kresby – výšivky v priestore. Objekt bol vytvorený priamo pre priestory galérie.

 

Zahraničná participácia

Jednou z najvýraznejších osobností súčasného umenia výšivky je Holanďanka Tilleke Schwarz (1946). Sama popisuje svoju tvorbu ako určitý spôsob vizuálnej poézie. Na jej vyšívaných obrazoch je možné nájsť fragmenty textov, naratívne podané siluety ľudí a zvierat, stopy graffiti, sú to do seba uzavreté príbehy,  ale otvorené komunikácii s divákom. Jej nemenej úspešná krajanka Marian Bijlenga (1954) nie je už v Bratislave neznáma. Ocenenie na 11. výstave textilnej miniatúry ZOOM a následnej účasti na výstave Inšpirácia papierom v Galérii X v Bratislave jej prinieslo veľa obdivovateľov aj na Slovensku. Bijlenga pracuje so svetlom a tieňom, jej práce sa ako umné pavučiny s ľahkosťou vznášajú v priestore a prinášajú silný estetický zážitok.

Ďalšou vystavujúcou umelkyňou z Holandska je medzinárodne uznávaná šperkárka Beppe Kessler (1952). Sama nazýva svoje miniatúrne objekty „malé poklady“ a neváha kombinovať zhromaždené materiály s modernými, aby vyjadrila svoje pocity, vyrozprávala príbehy a ponúkala k dotyku. Na našej výstave sa predstaví dvomi kolekciami šperkov z balzového dreva, na ktorých je použitá výšivka.

Silja Puranen (1961) z Fínska používa recyklované textilné povrchy ako deky, koberce staré tkaniny, aby im zverila nové posolstvo prostredníctvom počítačovo manipulovanej  fotografickej potlače. Jej vystavená práca s názvom Rodinný piknik vznikla na objednávku, ako svadobný dar. Puranen zozbierala rodinné fotografie tejto dvojice – detí a rodičov – zotrela však hierarchie medzi generáciami  a naopak vyzdvihla ich vzájomné prepojenia v čase. Vznikol tak nevšedný rodinný portrét, ktorý môže dokumentovať tak minulosť ako aj budúcnosť.

Tvorba Inez Züst (1941) vychádza z tradícií minimalismu a konštruktivizmu, ktoré sú hlboko zakorenené vo švajčiarskom  umení druhej polovice 20.storočia. Koncepčný spôsob myslenia v kombinácii s obdivuhodnou precíznosťou  realizácie posunuli umelkyňu na medzinárodnú scénu, predovšetkým treba spomeníť účasť na výstave Extreme Embroidery, ktorá sa konala na prelome rokov 2007 / 8 v Múzeu moderného umenia a dizajnu v New Yorku. Práce, ktoré sme vybrali na výstavu,  sú dokumentaristickým  záznamom z ciest po Írsku, Taliansku a Španielsku. V cykle 16 fotografií z cesty po Írsku sú intervenciou šitím do fotografií „odkrokované“ jednotlivé úseky cesty.

Snežana Skoko (1960) zo Srbska sa predstaví záznamom z performance s názvom Osud textilného umenia. Pri rituáli pití kávy v dôvernom domáckom prostredí kladie zúčastneným otázky o stave, zmysle a osude textilného umenia. Želali by sme si, aby táto výstava bola jednou z možných odpovedí.

 

Pôvodný text: Galéria X