Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | December 16, 2017

Scroll to top

Top

Teória STANDING OVATION

| On 19, Jún 2011

Nedávno som počúval reláciu spred niekoľkých desaťročí, kde herci hovorili: „A keď sme v tom meste dohrali, mali sme standing ovations…“ Dnes je aplauz nadšeného stojaceho diváka už akousi samozrejmosťou, hraničiacou takmer s istotou. Žeby sa naša divadelná scéna zlepšila natoľko, aby publikum jednoducho nemalo inú možnosť a chtiac-nechtiac musí takto prejaviť zaslúžené uznanie? Isto nie! To len divák nejako „zakrpatel“ s vlastným triezvym kritickým hodnotením. Ako najčastejšie takýto „zakrpatený“ divák uvažuje?

… zo všetkých strán všemožných médií sa valí chvála. Potom to asi bude dobré, nie?
Nie, nemusí to tak byť. Je rozdiel medzi odbornými časopismi a „chválou“ v printovom denníku, kde takýto článok môže byť súčasťou reklamy. Navyše, vo viacerých prípadoch je autor novinár a nemá žiadne divadelno-kritické vzdelanie. ZÁVER: Neverme všetkému, čo média vypustia do sveta!

… v predstavení hrajú slávni herci, poprípade ho režíruje slávny režisér, vytvoril ho uznávaný scenárista a pod. To je predsa zárukou kvality!
Ani tu nemusí platiť, že za jedným úspešným predstavením bude zákonite nasledovať ďalšie kvalitné predstavenie. Aj v hudbe je celkom bežné, že úspešný album vystrieda prepadák. Zároveň sme svedkami toho, že aj kvalitný herec je obsadený do filmu, ktorý u publika a kritiky nezaboduje. To všetko platí aj v divadle. ZÁVER: Veľké mená nerobia veľké predstavenia!

… idem do Národného divadla, poprípade iného uznávaného a oceňovaného divadla. Ich hry teda musia byť kvalitné!
Tento výrok by mal platiť, no bohužiaľ tomu tak vždy nie je. Nezabúdajme, že vo veľkých divadlách je na hosťovaní množstvo hercov, režisérov, scénografov a aj keď jadro ostáva, rôzne vonkajšie vplyvy majú veľký dopad na konečný tvar inscenácie. Aj majster tesár sa niekedy utne a často vedenie divadla rozmýšľa spôsobom, aký sme si načrtli v predchádzajúcej pasáži. Úspešný tvorca nemusí byť totiž úspešný vždy. ZÁVER: Skúsme sa viac sústrediť na predstavenie a menej na miesto, kde je dielo prezentované.

… v divadle dávajú svetoznámu hru (Shakespeara, Gogoľa, Moliéra…), to znamená, že predstavenie bude dobré!
Aj slávna hra sa dá „pohnojiť“ a naopak, aj slabá a nudná hra sa dá spracovať tak, aby bola pre diváka pútavá. Bol som viackrát svedkom spracovania jednej hry viacerými súbormi a nikdy konečný výsledok nebol rovnaký. Obrazne – inak zaspieva opernú áriu Pavarotti a inak rockový spevák. ZÁVER: Jedna hra môže mať tisíc variácií.

A na záver najčastejšia chyba. Človek sa pri záverečnom potlesku postaví jednoducho len preto, pretože sa postavili všetci naokolo a je mu hlúpe ostať sedieť. ZÁVER: Skúsme aj napriek tomu ísť hlavou proti múru. Ak pre mňa nie je predstavenie katarziou, poprípade niečím, čo sa do mňa vrylo, jednoducho ostávam sedieť. Často je to ťažké, pretože ak chcem vidieť, čo sa na pódiu deje, musím sa postaviť. V tom prípade ale netlieskam, len stojím.

Divadlo je tu pre nás a nie my pre divadlo. Nebojme sa prejaviť našu nespokojnosť. Len tak budú naše umelecké scény ochotné zlepšovať sa. Ak totiž dostanú bujarý potlesk po predvedení akejkoľvek hlúposti, stratia motiváciu. A ak predstavenie bude naozaj stáť za to, zaslúžená pochvala v podobe potlesku bude pre nich znieť ešte príjemnejšie.