Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | October 22, 2017

Scroll to top

Top

Andrzej Sapkowski – Zmije

Andrzej Sapkowski – Zmije

| On 15, Jún 2011

Alebo ktovie, čo všetko sa môže stať pod Hindukúšom

Andrzej Sapkowski – ZmijeMyslím, že môžem bez váhania povedať, že nekorunovaný kráľ východoeurópskej fantastiky, ktorý nám priniesol nezabudnuteľného Geralta, týmto počinom prekvapil všetkých svojich fanúšikov. Z anotácie knihy, kde bol v pár riadkoch spomenutý Afganistan, ruskí vojaci a Alexander Macedónsky („v bohy zapomennuté zemi umírají nejlepší synové Makedonie“ a hneď za tým rok 2010), sa veľa vydedukovať nedalo, a tak sme všetci (rozumej my sapkofilovia) s napätím čakali, čo sa z toho vlastne vykľuje. Niektorí ostali sklamaní, niektorí nie.

Zmije totiž nie je čistokrvné fantasy ani zďaleka, je to historický román s prvkami fantastiky, v ktorom nás Sapkowski po svojej husitskej trilógii zaviedol do horských oblastí afganského Hindukúša, do doby sovietskej invázie v osemdesiatych rokoch, kde ruské jednotky v rozpálenej skalnatej púšti čelia nájazdom mudžahedínov. Miesto sa síce nemení, ale čas sem-tam áno, a tak chvíľkami vidíme krvavé strety očami britského vojaka za druhej britsko-afganskej vojny, či macedónskych príslušníkov päťdesiatčlennej tetrarchie, ľahkej prieskumnej jazdy Alexandra Veľkého, veľkokráľa macedónskeho.

Tá najväčšia časť príbehu však patrí Rusom aj so slovníkom, ktorý pripomína vyjadrovanie trpaslíka Yarpena Zigrina zo ságy o Záklínačovi, ktorý si po sprosté slovo nikdy nešiel veľmi ďaleko („job tvoju mať“ či „chopte se zbraní, chuj s vami“ je to najreprodukovateľnejšie, čo sa tam dá nájsť – proste tam všetci až, na tú zmiju, rozprávajú ako kanál) a military zanietenci si zgustnú na vojenských skratkách a armádnom žargóne… Príbeh je však trošku komornejší než len popisovanie, ako striedavo Rusi a Afgánci hryzú prach afganských horských plání. Ústrednou postavou je Pavel Levart, poručík ruskej posádky, ktorý (okrem toho, že má určité schopnosti, aké nemá len tak hocikto) vďaka tomu, že ho zhypnotizuje mýtická zlatá zmija (ktorá podľa klasického imago mundi stráži žľab pred barbarmi), unikne útoku mudžahedínov na svoj kontingent. Zlatá zmija možno existuje, možno nie – ktovie, čo všetko je možné v zemi, kde sú polia posiate nedozretými makovicami, a ktorej zem zúrodňovala krv už toľkých armád.

Nenávistí posedlý bělovousý mulla si nedal pokoj, dokud nevysídlil, co chtěl. A potom se chystal zničit služebníky šejtana, nevěřícího a zmiji, čaroděje sahira a démonku aluqah, nepřátele pravověrných. Společně s jejich jeskynní skrýší a doupětem. Podle příkazů koránu se jim chystal připravit ukamenování a oheň pekelný současně. Avšak moderním způsobem, pomocí trinitrotoluenu a protitankových min – vsjo sdělano v SSSR.

Takže asi tak. Sapkowski príbeh výborne prepracoval a keďže vznikal tri roky, nemusíte sa báť, že je to niečo napísané povrchne a narýchlo (čoho sme sa my, sapkoznalci, určite nebáli). Vďaka reálnemu pozadiu je to vynikajúci historický výlet do jednotlivých období Afganistanu, do pašovania vodky a ópia, do bazárov púštnych miest, do pomyselného panoptika bohov všetkých možných náboženstiev… Sapkowski nás prekvapil a v bežnom hodnotení je to výborná kniha, i keď na Sapkowského úrovni nie práve jeho najvydarenejšia. Nie každému (teraz myslím najmä vyznávačov kultu Sapkowského osobnosti) táto kniha sadne a niet sa čo čudovať. Po kultovom zaklínačovi Geraltovi a po Reynevanovi z husitskej trilógie tu máme historické military s prvkami fantasy. Tak ale aby som to zhrnula. Bolo to dobré? Iste. Stojí to za prečítanie? Iste. Len sa nenechajte odradiť tým, že je to jednoducho niečo iné.

Andrzej Sapkowski: Zmije, nakladateľ: Leonardo, preklad: Stanislav Komárek, rok vydania: 2011