Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | September 21, 2017

Scroll to top

Top

Sonny Boy – skutočný príbeh neobyčajnej rodiny

Sonny Boy – skutočný príbeh neobyčajnej rodiny

| On 08, Jún 2011

Sonny BoyHolandská novinárka a spisovateľka Annejet van der Zijl (narodila sa v roku 1962 v holandskom Leewardene) sa vo svojej žurnalistickej práci sústredila na rekonštrukcie a portréty ľudí, známych aj neznámych, a tak sa niet čomu čudovať, že rekonštrukcie skutočných príbehov sa stali ústrednou témou aj jej literárnej práce. V Holandsku sa stala známou najmä vďaka biografii otca holandskej kráľovnej Beatrix s názvom Bernhard či románu Anna, biografie Annie M. G. Schmidtovej, na ktorej detských príbehoch vyrástli celé generácie Holanďanov.

Jej najslávnejšia kniha sa však netýka slávnej osobnosti, ale osudu dvoch neznámych hrdinov, Waldemara Nodsa a Riky van der Lansovej, dvoch ľudí, ktorí sa stretli úplnou náhodou, a ktorí už ani nemohli byť odlišnejší a napriek všetkému si k sebe našli cestu. V tom je krása skutočných príbehov neobyčajných osudov: ak by sa naozaj nestali, človek by tomu ani neuveril. Aj keď príbeh Waldemara a Riky šťastný koniec nemá, jeho sila je v niečom inom. Ich život ich naučil nenechať sa spútať spoločenskými konvenciami, dívať sa na svet a ľudí okolo seba bez predsudkov, a súdiť ľudí nie podľa toho či je to černoch, žid, katolík alebo okupant, ale len podľa toho, akí naozaj sú.

Rika van der Lans, pochádzajúca z prísne katolíckej rodiny, utiekla pred druhou svetovou vojnou od svojho muža aj so svojimi štyrmi deťmi, a aby prežila so štyridsiatkou na krku, začala prenajímať izbu v jej malom haagskom byte. Prvým podnájomníkom sa stane ani nie dvadsaťročný čierny študent Waldemar Nods, ktorý prišiel do Holandska študovať z ďalekého juhoamerického Surinamu, bývalej holandskej kolónie. Napriek ich odlišnému pôvodu, veku, aj farbe pleti, vznikla medzi nimi láska. O rok neskôr sa z ich (pre mnohých vysoko škandalózneho) vzťahu narodil syn, prezývaný podľa dobového šlágru „Sonny Boy“, ktorý jediný z celej rodiny prežil druhú svetovú vojnu a dal románu jeho názov. Napriek tomu je to však predovšetkým príbeh Riky a Waldemara.

Rika a Waldemar si v kozmopolitnej prímorskej haagskej štvrti zariadili penzión Walda a keďže Rika vždy inklinovala k nezávislosti ducha (čo sa v tej dobe za príliš vhodné nepovažovalo), za vojny tam samozrejme začali ukrývať židov pred nacistami. Tento silný príbeh, ktorý miestami trochu pripomína Denník Anny Frankovej, nám okrem pomerov v Holandsku pred a počas vojny ukazuje aj život, zvyklosti, tradície surinamskej kolónie, kde „peníze zesvětlují“ a kde „každý přesně věděl, kde je jeho místo, přesněji řečeno, jakou barvu má jeho kůže“.

Sonny Boy vyšiel v roku 2004, získal mnoho holandských literárnych ocenení (môžem len dodať, že zaslúžene) a bol preložený do angličtiny, nemčiny, taliančiny, švédčiny, japončiny, turečtiny, češtiny a pripravuje sa jeho preklad aj do maďarčiny.

Sama autorka Annejet van der Zijl o knihe napísala:

„For two years I dedicated myself to resurrecting and retelling the lost lives of Waldemar and Rika Nods, without ever having the illusion that this small book would even come close to the success of the Schmidt biography. But as soon as we had presented the first copy to their son on November 17, 2004, his 75th birthday, it became clear that I wasn’t the only one who was inexplicably drawn to this story. Sonny Boy turned out to be what booksellers refer to as a ‘mega seller’, and gave me the prospect of a life in which I could continue to write.“

A v doslove knihy píše:

Waldemarův život se dotýká dvou nejtěžších a nejtabuizovanějších stránek nizozemské historie: obchodu s otroky a pronásledování Židů. Přestože se obě historické epizody strukturálně liší – první totiž vycházela z ekonomických motivů, zatímco druhá z ideologických – jednu věc mají společnou: rasový a etnický způsob myšlení.“

Annejet van der Zijlová: Sonny Boy, prel. Pavla Marková, doslov Annejet van der Zijlová, Barrister & Principal, Brno 2010