Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | December 16, 2017

Scroll to top

Top

Čarovný Tomáš Kočko & Orchestr (Hudobné recenzie)

Čarovný Tomáš Kočko & Orchestr (Hudobné recenzie)

| On 31, Máj 2011

Tomáš Kočko & Orchestr – Godula

Tomáš Kočko & Orchestr – GodulaGodula je ôsmy štúdiový album beskydského barda a kto pozná jeho tvorbu určite nebude sklamaný novým počinom. Tomáš Kočko si vytvoril vlastný štýl, ktorý je kombináciou moravského folklóru, folkového pesničkárstva a world music. Táto zmes je delikátne okorenená prvkami súčasnej hudby. Hoci Kočko rád čerpá zo studnice ľudovej hudby, konzervatívni folkloristi ho asi nemajú veľmi v láske. O to viac však môže osloviť poslucháčov, ktorí klasický folklór obchádzajú. Album otvára mystická skladba Za Welesa. Text je v staroslovienčine a hudba pripomína pradávne rituály našich predkov. V rovnakom duchu sa nesie aj pieseň Godovnica a tematike staroslovanského pohanstva sa venuje aj radostná “bubnovačka“ Vítej Vesno. Ďalšie skladby sú členitejšie, nástrojovo pestrejšie a svojím spôsobom i modernejšie. Určite zaujme úvodný singel, dynamická pieseň Běs s veľmi chytľavou husľovou melódiou. Príjemne zaskočí Zlatohlav s jungle rytmom a zobcovou flautou. Tomáš Kočko spolupracoval ako producent s moravskou doom metalovou kapelou Silent Stream of Godless Elegy a zdá sa, že inšpirácia bola obojstranná. Svedčia o tom skladby Zahrada, part II a Černá kněžna, part II. s rockovo-metalovými aranžmánmi. Éterickou ženskosťou oplýva magicky roztúžený Čarodějný popěvek. Čarodejný je vlastne celý album. Prenesie nás do dôb dávno minulých, za hranice všedných dní, kde čas stráca svoju moc a človek neverí vlastným očiam. A v tom musia byť nejaké čary… (M. Pavelka)

Konečný verdikt:★★★★½

Tomáš Kočko a Orchestr – Godula, Indies Scope, 2011, etno – world music

Vypočujte si ukážku.

Hugh Laurie – Let Them Talk

Hugh Laurie - Let Them TalkPredtým, než celý svet poznal oxfordského rodáka Hugh Laurieho ako televíznu superstar Dr. House v rovnomennom seriáli, bol pre Angličanov známym komikom a hudobníkom. V súčasnosti sa najlepšie zarábajúci TV herec Spojených štátov rozhodol, že premení svoju lásku k jazzu a blues do hmotnejšej formy a vydal hudobný album s bluesovými klasikami (St James’ Infirmary, Battle of Jericho, Swanne River...). Laurie hrá na klavír, gitaru a ešte aj spieva. Do štúdia si prizval známych hudobníkov a výsledok znie naozaj profesionálne. Avšak to ešte nehovorí nič o jeho kvalitách. Album Let Them Talk je viac výpoveďou interpreta o láske k hudbe a menej manifestom originálneho umelca so zaujímavým prístupom k starému materiálu. Pokiaľ dobre zahráte jazzový štandard, nič tým nepokazíte. No kým do hudby nevnesiete niečo vlastné, iný pohľad, zostávajú pre vás jedine slová pochvaly. Tie určite patria britskému hercovi za počin, ktorý nenudí, no pravdepodobne si ho viackrát nepopočúvate. (D. Tvrdoň)

Konečný verdikt:★★★½☆

Hugh Laurie – Let Them Talk (2011), Warner Bros. Records, blues/jazz

Higdon & Tchaikovsky Violin Concertos

Higdon & Tchaikovsky Violin Concertos Americká huslistka Hilary Hahn pokračuje v produkovaní skvelých albumov a ukazuje svoju štýlovú flexibilitu. V roku 2010 nahrávala aj Bacha, ale nepochybne zaujímavejšie zapôsobilo netradičné spojenie koncertov, ktoré sú od seba vzdialené viac ako jedno storočie. Husľový koncert (venovaný Hilary Hahn) súčasnej skladateľky Jennifer Higdon vznikol v roku 2008 a stihol získať aj Pulitzerovu cenu za hudbu (2010). Kompozičný štýl sa pohybuje na hraniciach neoromantizmu, s použitím prepracovanej osemtónovej stupnice. Husľový koncert D-dur z roku 1878 od ruského skladateľa Piotra Iljiča Čajkovského patrí k najznámejším dielam zaraďovaným do husľového repertoáru. V dobe vzniku bol part označený za nehrateľný, v súčasnosti ide o virtuózny kus z obdobia ruskej národnej školy. Zaradenie týchto dvoch diel vedľa seba je odvážne rozhodnutie, ale v konečnom dôsledku prináša svoje ovocie. Poslucháč má možnosť porovnať, kam sa klasická hudba posunula od romantizmu, prípadne sa zamyslieť, kam ešte môže smerovať. Dirigent Vasily Petrenko bol dobrá voľba. Dokázal správne uchopiť Čajkovského aj Hidgonovej kompozičný štýl a zvukovo diferencovať tieto dve natoľko odlišné kompozície. Najmä v prípade Higdon sa dosiahla zrozumiteľná interpretácia – pre súčasnú hudbu obdivuhodný výkon. Obe diela sú technicky veľmi náročného až virtuózneho charakteru. Hilary Hahn je hráčka, ktorá v sebe skĺbuje skvelú technickú disponovanosť s muzikálnosťou. Napriek tomu mi chýbal pri Čajkovskom miestami nadhľad nad náročným partom a od sólistu väčšie emotívne vypätie. Navyše si myslím, že jej štýlovo viac sedia skladby z obdobia baroka a klasicizmu. (M. Kubačka)

Hilary Hahn – Higdon & Tchaikovsky Violin Concertos, Deutsche Grammophon, 2010, classical music