Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | November 27, 2014

Scroll to top

Top

Alberto Moravia – Horalka

Alberto Moravia – Horalka

| On 18, Máj 2011

Alberto Moravia - HoralkaAlberto Moravia, vlastným menom Alberto Pincherle, bol vynikajúci rozprávač a niet divu, že patrí medzi najpredávanejších talianskych autorov. Realistickým jazykom, ktorý sa vyznačoval hodnovernosťou a detailnými popismi, vždy opisoval každodenný život obyčajných ľudí. V románe Horalka (slovensky vyšla ako Vrchárka, v originálne La Ciociaria) nás prenesie do vojnou zmietaného Talianska v rokoch 1943 – 1944. Na zem doľahla vojna v plnej sile, Rím čelí bombardovaniu a vdova Cesira, ktorá sa o seba vždy vedela postarať (od začiatku vojny predávala na čiernom trhu a vždy tvrdila, že pre ňu ide všetko dobre, ak ide obchod) sa uprostred stále väčšieho chaosu rozhodne odviesť svoju dvanásťročnú dcéru Rossetu do bezpečia, do jej rodnej dediny uprostred horského chudobného kraja.

Cesira si myslela, že vojna bude trvať len pár týždňov a že na vidieku bude pokoj a dosť jedla. Odchádzajú do dediny, odkiaľ Cesira pochádza, ale namiesto vysnívaného pokoja ich čaká mnoho dramatického. Narazia na vyľudnené dediny, vyrabované domy, zlodejov a fašistov. Nakoniec skončia v dedinke sv. Eufémia, ktorá je vysoko v horách a žijú tam len chudobní roľníci a utečenci. Cesira si vďaka nazhromaždeným peniazom kúpi zásoby a v neustálom strachu pred Nemcami, bombardovaním a rabovaním tam prežívajú tvrdým každodenným životom.

Ti nejlepší ve válce zůstanou, protože to jsou ti nejodvážnější, nejmíň sobečtí, nejčestnější – jednoho zabijí a jiného zmrzačí na celý život. A naopak ti nejhorší, co nemají odvahu, co nemají víru, náboženství, hrdost, co kradou a vraždí a myslí jen na sebe a na vlastní prospěch – ti se zachrání, vede se jim dobře a stanou se ještě drzejší, jsou z nich ještě větší lumpové než dřív.

Keď sa vojna po deviatich mesiacoch skončí, Cesira sa chce vrátiť späť do Ríma. Ten ale nie je ešte oslobodený a nájsť niekoho, kto by ju tam vzal, nie je vôbec ľahké. Vždy sa nechajú niekým kúsok odviezť a prespávajú, kde sa dá, a tak ich v jednom kostole prepadnú marockí vojaci, ktorí mladú Rossetu surovo znásilnia. Rossetu, ktorá bola vždy dobrá, nábožensky založená a čisto nevinná. Táto skúsenosť ju úplne zmení, uzatvorí sa do seba, začne byť ku všetkému (smrti priateľa) ľahostajná, stratí morálku a zmysel života a začne spať s každým, kto jej príde do cesty. A tak keď sa dočkali konca vojny, prišlo to najhoršie. Cesira po Rossetinom znásilnení a zmene na kurvičku stratila svoje ilúzie o dobre ľudí a o morálke.

A dneska, kdy se za sto lir stěží koupí kus chleba, kdežto před válkou za to mohl člověk žít čtrnáct dní, dneska mohu říci, že ve válce vůbec žádní spolehliví přátelé nejsou – ani lidé, ani peníze, vůbec nic. Válka převrací všechno a ničí nejen to, co je vidět, ale taky spoustu toho, co vidět není, a přece to je.

Dej rozpráva Cesira v prvej osobe ako monológ a príbeh je vďaka tomu ešte silnejší. Ukazuje, ako vojna mení psychiku ľudí a ako z nich robí divú zver; že to, čo bolo dôležité, už dôležité nie je; že ľuďom je jedno, ak trpí niekto druhý, všetci sú otupení a ľahostajní z krutostí, ktoré ich obklopujú; ako život vo vojne stráca zmysel.

Život dělají zvyky a počestnost je taky zvyk. A když se jeden den zvyky změní, změní se život v peklo a z nás všech se stanou čerti utržení ze řetězu a nemáme už úctu ani k sobě, ani k ostatním.

Alberto Moravia bol novinárom a veľa cestoval, otvorene vystupoval proti fašistickému režimu, ktorý jeho prvú knihu dokonca zakázal. Horalku napísal ešte v roku 1957 a patrí k jeho najúspešnejším románom. V rodnom Taliansku ho aj sfilmovali, režisér Vittorio de Sica obsadil do role vdovy Cesiry Sophiu Loren, ktorá za túto úlohu dostala v roku 1962 Oskara za najlepší ženský herecký výkon, ako vôbec prvá herečka v cudzojazyčnom filme.

Toto bola prvá kniha, ktorú som od Moraviu čítala a hneď som si kúpila dve ďalšie, pretože som z nej bola nadšená. Je to vynikajúci príbeh napísaný brilantným rozprávačským štýlom, ktorý vás nemilosrdne vtiahne do deja a budete o ňom ešte dlho rozmýšľať.

A. Moravia – Horalka, vyd. Academia 2007, 275 strán.