Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | September 20, 2017

Scroll to top

Top

Odvrátená strana pravdy

Odvrátená strana pravdy

| On 04, Máj 2011

Patrick Chauvel - Válečný reportérMožno ste túto správu zachytili aj vy. Dvadsiateho apríla zahynul v líbyjskom meste Misurata Tim Hetherington, známy vojnový reportér a režisér. Reportážna fotografia z vojnových oblastí má svoju dlhú tradíciu a v duchu hesla (“If your picture isn’t good enough, you’re not close enough.”), ktoré jej vytýčil ešte Robert Capa, sú cenné len informácie z prvej línie. Prečo to tí ľudia robia? Kto ich tam ťahá? Vojnový reportér – autobiografické rozprávanie Patricka Chauvela (1949) – odpovedá aj na tieto otázky, no najmä otvára dušu reportážneho fotografa natoľko, že na konci sa možno aj prestaneme pýtať.

Izrael, Vietnam, Kambodža, Írsko, Eritrea, Libanon, Angola, Mozambik, Irán, Haiti, Panama, Čečensko… Úctyhodný výpočet nepokojných krajín. Už to, že sa z nich Patrick Chauvel vrátil živý (hoci mal neraz namále), je samo o sebe úspechom. Šťastie k tejto práci jednoducho neodmysliteľne patrí, veď ako inak si vysvetliť tú mínometnú strelu, čo práve dopadla vedľa vás a len náhodou nevybuchla?

Autobiografické publikácie sú vždy zmesou fikcie a skutočnosti. Príbehy z Válečného reportéra sú všetko možné, len nie uveriteľné. Prežiť vlastnú smrť sa zdá byť také prirodzené, ako si ráno odbehnúť po rožky. A práve to je na tomto čítaní skvelé – keby sme videli film s podobným námetom, sotva by s nami pohol a pri titulkoch podľa skutočnej udalosti by sme sa cynicky pousmiali. Tento príbeh však rozpráva človek, ktorý pravdivé informovanie o podobe vojny vníma ako svoje poslanie. A vtom sa neuveriteľné rozprávanie mení na smutné.

Samozrejme, nebol by v tom francúzsky pátos, aby text nedostal aj primeranú formu hodnú románopisca. Válečný reportér sa číta sám. O knihách sa to hovorí často, ale toto je kategória sama o sebe.

Fotografie Patricka Chauvela nepatria medzi to najlepšie, čo na poli reportáže vzniklo (sám to ostatne priznáva). Lenže v tom ani nespočíva ich sila. Zaujímavé je skôr to, čo zachytávajú. Libanonský bojovník prezlečený za Santa Clausa berie do ruky samopal. Mačka uteká pred tankom v uliciach. Kňaz strieľa z ťažkého guľometu do moslimov. Každá z týchto fotiek skrýva osobný príbeh, ale vyjadruje aj osudy celých krajín a národov. A aby som nezabudol, súčasťou knihy je aj krátka obrazová príloha, takže o túto vizuálnu stránku veci čitateľ určite nepríde.

Kapitoly sú prehľadne rozdelené podľa jednotlivých krajín a rozprávanie faktov strhujúco dopĺňajú informácie z autorovho osobného života. Z každej vety je cítiť obrovský nadhľad. Takto nejako by asi mala vyzerať pútavá autobiografia.

Reportážna fotografia má svojich zástancov, ale aj odporcov. Niektorí fotografovia ju už odmietajú robiť, pretože im v dobe mobilných fotoaparátov pripadá zbytočná. Veď dnes už ktokoľvek odfotí všetko okolo seba a fotografie pošle hoci aj na druhú stranu sveta. Alebo to nie je také jednoduché? Práve tieto technické možnosti otvárajú aj neuveriteľne veľkú oblasť prípadnej manipulácie verejnej mienky. Ľudia, čo riskujú svoj krk a zbierajú informácie na miestach, kam sa nikto iný neodváži, robia pre nás veľmi veľa. A po prečítaní tejto knihy si človek uvedomí, že ich to často stojí úplne všetko.

Patrick Chauvel – worldpressphoto.org

Patrick Chauvel, Válečný reportér, Garamond 2009, preklad: Anna a Erik Lukavští.