Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | September 24, 2018

Scroll to top

Top

Dramaturg Peter Pavlac: „Ideálny dramaturg je utópiou“

Dramaturg Peter Pavlac: „Ideálny dramaturg je utópiou“

| On 26, Apr 2011

Nazývajú ho „šedou eminenciou“ divadla, nepíše sa o ňom toľko, ako o hercoch či režiséroch, no jeho prínos je veľmi dôležitý. Reč je o dramaturgovi. Výkladové slovníky by ho definovali ako človeka, ktorého činnosť je zacielená na výber a prípravu programu či repertoáru divadla. Medzi najznámejších a najuznávanejších slovenských dramaturgov patrí aj docent Peter Pavlac, donedávna dramaturg činohry Slovenského národného divadla. Rozhovor  vznikol v rámci projektu Vzdelávanie divadlom, viac informácií o projekte na stránke www.vzdelavaniedivadlom.ukf.sk.

Peter Pavlac

Momentálne vediete na Univerzite Konštantína Filozofa dramaturgickú dielňu  v rámci projektu Vzdelávanie divadlom. Aký druh informácií sa svojim študentom snažíte sprostredkovať?

Ide o workshop dramaturgie, snažím sa teda v našich stretnutiach predstaviť prácu dramaturga a všetky činnosti, ktoré s touto zvláštnou profesiou súvisia. Chcem im celkovo ozrejmiť, čo dramaturg v dnešnej dobe v konkrétnej divadelnej inštitúcii musí robiť, aby inštitúcii samotnej i pomohol.

Aký má teda byť ideálny dramaturg a dokonalá dramaturgia?

Veľmi zložitá otázka…  Odpoveď na ňu sa snažím študentom naformulovať počas našich stretnutí. Ak by mal byť dramaturg istým spôsobom dokonalý, mal by mať prečítané všetky divadelné hry, ktoré boli kedy napísané a taktiež každú novú hru, ktorá práve vznikla. Mal by ovládať všetky jazyky, v ktorých sa tieto hry píšu, lebo ideálne je čítať hru v originále. Mal by dokonale ovládať kontext, v ktorom žije a v ktorom „jeho“ divadlo existuje a funguje – od spoločensko-politického kontextu, cez umenie v danom momente a v danom „regióne“, lebo divadlo je predovšetkým umenie prítomnosti. Mal by tiež dokonale poznať súbor, pre ktorý pracuje. Z dokonalého poznania všetkých spomenutých vecí potom vyprodukuje skvelý a úžasný program na ďalšiu sezónu… Samozrejme, všetko čo som povedal je absolútna utópia. Dobrý dramaturg by aspoň mal mať ambíciu o všetkých týchto veciach vedieť, ale pracovať i s vedomím, že konečné rozhodnutie vždy bude podstatným spôsobom subjektívne.

V poslednom období  z vašej práce najviac zarezonoval HOLLYROTH.  Čím si vysvetľujete taký úspech? Bolo to témou, hereckým výkonom, réžiou, formou spracovania alebo jednoducho symbiózou všetkých zložiek?

Symbióza je veľmi dobré slovo. Všetko čo ste definovali, hoci ja sám by som to možno takto neformuloval… symbióza istých faktorov. V tomto prípade predovšetkým inšpiratívne stretnutie Rastislava Balleka s Robom Rothom. Ide najmä o túto dvojicu, s tretím silným spoluhráčom – Jánom Hollým. Je to zvláštne stretnutie v živej prítomnosti, ktoré zdanlivo z mŕtveho jazyka vykresalo nekonečne životaschopnú iskru. Možno práve spojenie extrémov prinieslo spomínaný efekt. Toto sa ale málokedy dá vopred predpokladať, kalkulovať s tým… My sme naozaj netušili, že to môže mať až taký dosah, že to dokáže tak veľká skupina divákov pozitívne reflektovať. Naopak, mysleli sme si, že táto hra bude exkluzívne zacielená na minoritnú skupinu divákov. Určite je v tom veľký kus Robovej energie a schopnosti interpretovať mimoriadne ťažký jazyk („bernolákovčina“) tak zrozumiteľne. Na Slovensku je málo ľudí, ktorí v súčasnej dobe takéto niečo dokážu.

Peter Pavlac

Dlhé obdobie ste boli dramaturgom Slovenského národného divadla. Ak berieme SND ako našu reprezentatívnu scénu, ako sa pozeráte na súčasnú filozofiu, ktorú toto divadlo v súčasnosti razí?

Od júna minulého roku už nie som dramaturgom činohry. Po udalostiach, ktoré sa tam stali (a dejú) to radšej nebudem komentovať.

Posledná otázka bude mať fiktívny charakter. Ak by ste boli šéfom svojho vlastného divadla, ako by vyzerala jeho programová štruktúra? Ktoré hry by ste si vybrali do repertoáru?

Našťastie, už týmto spôsobom ani nechcem uvažovať a vychádzam z aktuálnej skúsenosti. Takže neuvažujem nad vlastným divadlom ani v rámci skupiny ľudí, s ktorými spolupracujem. Skôr uvažujem nad vybranými hercami, ktorí by pracovali na konkrétnom projekte, s najväčšou pravdepodobnosťou na projekte autorskom. To znamená, že skôr než založiť divadlo, by som chcel vytvoriť nejakú výnimočnú inscenáciu mimo kontext akejkoľvek inštitúcie. A po jej realizácii, by sme sa časom možno stretli všetci znova na ďalšom projekte a ak by existovala motivácia a zadefinoval by sa zmysel, mohlo by vzniknúť aj divadlo, prečo nie? Osobne však preferujem autorskú tvorbu. Nemyslím len svoju, ale predovšetkým tvorbu všetkých zúčastnených, ktorých myslenie a uvažovanie je podobné a vzájomne inšpiratívne.

Kto je Peter Pavlac?

Docent Peter Pavlac vyučuje na VŠMU v Bratislave na Katedre divadelnej réžie a dramaturgie autorský seminár, je aktívny dramaturg (pôsobil v činohre SND: Martin Kukučín, Peter Pavlac: Dom v stráni, HOLLYROTH anebo Robert Roth spívá Jana Hollého mrzkoti a pomerkováňá; Nikolaj Vasilievič Gogoľ: Hráči; Divadlo Astorka Korzo ´90; Štátne divadlo Košice; Divadlo Aréna Bratislava a inde) a autor mnohých divadelných textov ako Hodiny (mystické svedectvo), 1996; Deus Ex machina (degenerácia slov) (finále „Dráma 2001“, premiéra 2003, Štúdio 12, r.: Patrik Lančarič); 3.3.3 (spol. so Z. Haasovou; obrázok zo sveta showbiznisu, 2003; premiéra 2003, ŠD Košice); Fun(e)brak s. r. o. (prvá epizóda divadelného seriálu, 2004, premiéra 2004, MD Bratislava); Partybr(e)akers (hra o pamäti), 2004; Červená princezná (o Stalinovej dcére, premiéra Astorka), 2009; Cirkus (alebo Zabíjať láskou) (na motívy Barčových Dvoch, premiéra Aréna Bratislava), 2009. Píše tiež poviedky. V roku 2001 mu vyšla kniha poviedok s názvom HRA NA SMIECH (prémia Literárneho fondu za debut). Za svoju tvorbu získal rad ocenení. [Zdroj www.vzdelavaniedivadlom.ukf.sk]

[c foto="www.snd.sk/Martin Črep 2007, archív Petra Pavlaca"]