Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | December 15, 2017

Scroll to top

Top

Je po tom. Zabili sme ho!

Je po tom. Zabili sme ho!

| On 22, Apr 2011

Dva týždne pred rozpútaním hokejového ošiaľu sa Košice predviedli v dokumentárnom šate. Vlajky, šály a tričká národnej trikolóry ustúpili farbám prvého ročníka festivalu dokumentárnych filmov DOCsk 2011. Od stredy 13. apríla do soboty 16. apríla sa na plátnach druhého najväčšieho slovenského mesta vystriedalo viac ako 60 snímok. Od študentských po profesionálne, od krátkometrážnych po celovečerné, od starých po aktuálne.

festival DOCsk 2011

Nech už cestujete tieto dni z Bratislavy do Košíc kvôli čomukoľvek, jeden fakt vám na východe udrie do očí už pri výstupe z vlaku. Čistá stanica, žiaden závan exkrementov a nový asfaltový chodník pred vstupnou halou. Toto príjemné prekvapenie pokračovalo aj v prostriedku hromadnej dopravy, kde zastávkový servis znel dvojjazyčne. No keby znel aj trojjazyčne, do epicentra DOCsk by nás nedoviedol. Dokonca, ako sme neskôr zistili, ani nemusel. Festivalové centrum sa z minuloročného[1] Kulturpark Kasárne presunul do historickej budovy Starej radnice. Tá je od vlakovej stanice vzdialená asi 15 minút peši, dokonca aj s naloženým batohom.

Ešte pred oficiálnym začiatkom sa diváci mohli zahriať na premietaní v bývalom kine Cinefil, ktoré je dnes známe ako kino Biograf. Neskôr sa začali zbierať prví návštevníci a zvedavci na nádvorí Starej radnice. Tam totiž, trochu netradične a trochu humorne, rozvírilo ovzdušie divadlo The Frame. Po oficiálnom otvorení nasledoval film s pálčivou témou – Luník IX. V spojení mladosti s (od)vážnymi predstaveniami pokračoval celý festival, ktorý si tento rok vzal na svedomie výkrik „Smrť dokumentárnemu filmu“. Okrem “mordovania” pohyblivých obrázkov sa nám ponúkal aj pestrý sprievodný program: výstava, koncerty, prednášky a literárne prezentácie. Všetko správne namiešané.

festival DOCsk 2011

Neviem, či to bol skrytý zámer, no s niektorými motívmi ako napríklad fotografia a objímanie stromov sme sa stretli vo viacerých premietaných dokumentoch. S prvkom fotografickej snímky okrem úvodného divadla operovali aj filmy Šiel som dlhou cestou (M. Suchý; 1988), Cigarety a pesničky (M.Šulík, J.Kovalčíková; 2010) alebo americký Forgetting dad (M. Sweetwood; 2008). O svojom bizarnom vzťahu so stromami sa pochválil Jožo Ráž prostredníctvom Gogolovho filmu GEN.sk: Jožo Ráž. V podobnom duchu vyznela aj poznámka Jána Gorduliča v študentskom filme Pošta pre teba (S. Halušincová; 2011) a slová jedného gorala z Hranice po našimu (J. Gogola ml; 2008). Ja som si aspoň pohladila zelený porast na námestí. Veď uznajte, keď vás už Jožo presviedča o čerpaní energie zo stromov, za pokus to stojí. Bohužiaľ, na mňa stále viac pôsobí káva.

Trochu ma sklamala nízka návštevnosť, no táto diagnóza sa dá liečiť. Na druhej strane, má aj svoje pozitíva: žiadna anonymita, otvorenosť a úzka diskusia s tvorcami. Ak si tieto vlastnosti DOCsk zachová aj po ďalšie roky, bude z neho skvelý priestor ako pre filmárov, tak aj pre divákov.


[1] Nultý ročník prebehol formou fóra, kde sa okrem iného určila existencia a ďalšie smerovanie DOCsk

[c foto="Facebook/DOCsk"]