Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | October 21, 2017

Scroll to top

Top

Jurij Poľakov – Kozľa v mlieku

Jurij Poľakov – Kozľa v mlieku

| On 20, Apr 2011

Jurij Poľakov – Kozľa v mliekuBizarné intelektuálne stávky uzavreté nad pivom asi nikdy nevyjdú celkom z módy. No a kto by o tom dokázal rečniť viac, než ruská spisovateľská elita?

Lenže, čo si s takou stávkou ráno počať? A najmä vtedy, keď je v hre nielen vaša česť, ale aj vzácne vydanie Slobodomurárskej encyklopédie, ktorá by mohla poľahky skončiť v rukách osoby, čo vám tak dlho pije krv. A aby sme s čistým svedomím mohli hovoriť o “kucapace”, odkiaľsi zo Sibíra prichádza záhadná amoralka – alkohol, po ktorom nezostane jediná hlava triezva a jediné srdce chladné.

Rozprávačom tejto grotesky odohrávajúcej sa v Moskve osemdesiatych rokov minulého storočia je sovietsky spisovateľ pohybujúci sa na hrane osobného krachu a literárneho talentu. Otázne však je, či jeho talent vystačí na to, aby z pologramotného Viťka urobil za pomoci byrokratickej mašinérie geniálneho avantgardného spisovateľa. Bez toho, aby Viťok napísal jediný riadok. Pretože o to v tomto príbehu ide.

Viťok nakoniec vďaka desiatim vetám (alebo skôr zvolaniam), ktoré sa pracne učí dva dni, stúpa na pomyselnom rebríčku slávy čoraz vyššie, hoci on túži najmä po kyprej kuchárke z Domu literátov. Niežeby po nej netúžili aj ostatné postavičky (najmä keď si lognú amoralky), no intelektuálna elita nemá v ľúbostných avantúrach s týmto dievčaťom šťastie. Ostatne, v tomto príbehu sa objavujú a miznú najrôznejšie ženy, čo tiež stojí za pozornosť.

Kozľa v mlieku nemá typického hrdinu, aj keď rozprávač tvorí pevnú súčasť príbehu a najmä jeho peripetie s Ankou ho čitateľovi predstavujú z intímnej stránky. Svojský rozprávačský odstup, aký sa podarilo Poľakovovi (1954) vytvoriť, sa podobá divadelnej hre (a Poľakov naozaj je dramatikom). Postavy však nepôsobia chladným dojmom – čo je vzhľadom k takejto štruktúre diela až podivné – a ich životné úskalia vo svetle humoru dostávajú ľudské obrysy. V žiadnom prípade sa teda netreba obávať, že by tento príbeh trpel intelektuálnym snobizmom.

Ruská spisovateľská tradícia má s humorom svoje špecifické skúsenosti, keďže počas sovietskeho režimu sa práve ním obchádzala všadeprítomná cenzúra. Jurij Poľakov nadväzuje na slávnu dvojicu Iľf – Petrov a robí to naozaj dôstojne, hoci Kozľa v mlieku vyšlo až v polovici deväťdesiatych rokov. Dielo je tak otvorenejšie a nemusí sa vyhýbať mnohým dobovými reáliám, popri čom si zachováva svoju vnútornú pestrosť. Niet sa veru čo diviť, že tento titul je považovaný za jedno z najzásadnejších diel modernej ruskej prózy.

Na počiatku, a rovnako aj na konci tohto príbehu, stojí humor (hoci sa druhá kapitola volá príznačne Na počiatku bolo pivo). Humor, ktorý vraj odhalí viac ako dráma, pokiaľ sa ho ujme schopný autor. To platí v tomto prípade stopercentne, ba čo viac, výborný preklad Jána Štrassera robí z tohto diela skutočný čitateľský pôžitok aj pre slovenského čitateľa.

Jurij Poľakov: Kozľa v mlieku, Slovart, 2007, preklad: Ján Štrasser