Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | December 16, 2017

Scroll to top

Top

Slovenský recept na uponáhľaný svet sa volá Gwerkova (Recenzie hudobných albumov)

Slovenský recept na uponáhľaný svet sa volá Gwerkova (Recenzie hudobných albumov)

| On 11, Apr 2011

Gwerkova – 6ears (EP)

Možno ste si všimli. Mladý projekt Gwerkova, ktorý vydal minulý rok svoje debutové EP, vystúpi na Pohode 2011. Do playlistu tohto prestížneho slovenského festivalu sa talentovaná trojka z Dunajskej Stredy určite nedostala nezaslúžene. Na ploche necelých tridsať minút nám ponúkajú veľmi interesantnú paletu tónov, zvukov a emócii. Už dlhší čas ma zo slovenskej alternatívnej scény nič tak nezaujalo ako práve Gwerkova. Majstrovsky naaranžovaná zmes dream popu, zádumčivej elektroniky, ambientu a post-rockovej gitary. Éterický hlas speváčky Gaspi len zvýrazňuje bizarné a predsa príťažlivo hypnotické nálady, ktoré sálajú z tvorby tejto slovenskej skupiny. Ako celok pôsobí 6ears veľmi upokojujúco, aj keď sú chvíle kedy hudba zablúdi do hĺbky, tak povediac do suterénu našej duše, a dream popové vibrácie vystriedajú jemne ponuré dunkel popové stopy. Skladby plynú až nezvyklo pomaly vzhľadom na uponáhľaný svet, v ktorom žijeme. Keď počúvam toto EP, neubránim sa prívlastkom ako ezoterické, mystické, kontemplatívne. Táto muzika nás provokuje zastaviť sa a prepnúť do relaxačného režimu. 6ears nenásilne núti naše otupené zmysly sústrediť sa na detaily, učí nás vidieť krásu v jednoduchosti, o ktorú nás oberá moderný svet zameraný na výkonnosť. Určite ešte budeme o Gwerkova počuť, aj keď sa asi nikdy nestanú mediálnymi hviezdami. Ale to by im ani nepristalo. [M. Pavelka]

Konečný verdikt:★★★★☆

Gwerkova – 6ears, 2010, EXITAB rec., dream pop, elektro, ambient, post – folkrock

http://soundcloud.com/gwerkova

The Streets – Computers and Blues

Názov albumu Computers and Blues môže evokovať spojenie žánru pochádzajúceho z delty rieky Mississippi s modernou elektronikou. Kto však pozná The Streets, bude mu hneď jasnejšie. Za projektom stojí Mike Skinner, ktorého mnohí považujú za anglickú rapperskú špičku. Treba dodať, že existuje rozdiel medzi britským a americkým rapom, poslucháčovi ako prvé “udrie do ucha” výslovnosť. Okrem toho súčasná vlna ostrovných raperov pristupuje k hudbe živelne, kým ich zaoceánski kolegovia žijú skôr ideálmi, nie realitou. Prvý singel z platne Going Through Hell zdá sa prezentuje retrospektívny pohľad na interpretov umelecký život pod značkou The Streets. Svojho času sa vyjadril, že sa cíti spútaný a chce sa oslobodiť od tohto bremena. Computers and Blues je preto jeho posledným počinom a súcou rozlúčkou s fanúšikmi. Štrnásť rôznorodých skladieb predstaví Skinnera v lepšom, no i slabšom svetle, každopádne sľubuje pôžitok z počúvania. [D. Tvrdoň]

Konečný verdikt:★★★½☆

The Streets – Computers and Blues (2011), Atlantic Records, rap, garage, electronica

Lanu – Her 12 Faces

Lanu je nenápadný projekt austrálskeho producenta a hudobníka Lance Fergusona v spolupráci so speváčkou Megan Washington. Albumov podobných Her 12 Faces dnes veľa nevzniká a pritom nie je ničím výnimočný, akurát šikovne pracuje s jednoduchými popovými motívmi (pár akordov v piesni, husle na dofarbenie nálady). Veľkou pomocou je spev mladej interpretky, ktorá sa nesnaží zaujať za každú cenu a prostým prejavom si získava priazeň poslucháča. Z trinástich skladieb je menej ako polovica spievaných, ostatné sú inštrumentálne. Jednoznačným hitom platne je úvodná Beautiful Trash, ktorej sa dostalo pomerne veľkej pozornosti a hranosti v britských rádiách. Naopak poslednú pieseň More Than This ocenia fanúšikovia britskej art rockovej kapely Roxy Music, ktorej francúzsku cover verziu skladba predstavuje (dávam do pozornosti originálny klip). Her 12 Faces sa nesnaží nikoho ohúriť a neostýchavo ide vlastnou cestou. Možno by do budúcna pomohlo viac spevu a aspoň jedna rýchlejšia melódia. Takto zostáva nahrávka jednohubkou, zato chutnou. [D. Tvrdoň]

Konečný verdikt:★★★½☆

Lanu – Her 12 Faces (2011), Tru Thoughts, dream-pop/lounge/folk

The Strokes – Angles

Päť rokov čakali fanúšikovia amerických rockerov The Strokes na ďalšie pokračovanie a nakoniec sa im sny splnili v podobe Angles, otázkou je či aj túžby. O kapele sa vždy rozprávalo v superlatívoch, no pri poslednom počine (First Impressions Of Earth) postupne zdvíhali prst kritici na viac stagnujúcu ako pokrokovú tvorbu. V čase, keď sa do popredia začínala dostávať elektronika a “gitarovky” upadali, prišla pätica z New Yorku a dokázala, že aj bez počítača sa dá stále robiť zaujímavá hudba. Drsný, takmer garážový zvuk ešte viac priťahoval ďalších poslucháčov, avšak na spomínanom treťom albume ho vyčistili. V niektorých aspektoch im tento krok pomohol (prístupnejší pre širší počet ľudí), ale zdá sa nie dlhodobo. Keď skupina stráca svoju špecifickosť a originalitu kvôli masám, prichádza v konečnom dôsledku o omnoho viac, o vlastnú identitu. Bolo by nepravdivé hovoriť o strate identity pri počúvaní novej platne, no ťažké je ubrániť sa pocitu všednosti. The Strokes vedia stále zabaviť a Angles nemožno označiť ako prepadák či nepodarok. Len človeku chýba zmena oproti iným podobných formáciám, ktorú mu štvrtý album neponúkne. [D. Tvrdoň]

Konečný verdikt:★★★☆☆

The Strokes – Angles (2011), Rough Trade, post-punk, garage-rock, indie-rock