Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | September 22, 2017

Scroll to top

Top

Nošovické „zelí“ verzus kórejské autá

Nošovické „zelí“ verzus kórejské autá

| On 05, Apr 2011

Po „klamlivom“ Českom sne nám Vít Klusák a Filip Remunda predstavili minulý rok „presvedčivý“ Český mier. V strižni však ani po mieri neostalo ticho. Klusák, tentokrát bez Remundu, opäť pripravil zaujímavú „podívanú“ o českom poli, na ktorom rastú kórejské autá.

Na rozdiel od Českého sna, kde sme ako diváci boli účastníkmi na tvorbe mediálnej manipulácie, s ktorou sme súhlasiť mohli aj nemuseli, sa v Nošoviciach stretávame s obyčajnými dedinčanmi, s ktorými budeme od začiatku súcitiť. Majú alebo skôr len mali problém s automobilkou Hyundai, ktorá sa usídlila rovno v ich chotári. Dilemy spojené s predajom orných políčok a zamedzeným prístupom ku kvalitnej pôde, sa trochu podobajú na tie z pred pár rokov zo Žiliny, keď sa tam nasťahovala Kia. Českej obci však nešlo o to, za koľko predať, išlo o to, či vôbec predať. Kamera nám predstaví domáceho, ktorého zmyslom života je práca na poli. Z jeho slov sa dozvedáme, že spať doma na peniazoch získaných z predaja, mu nenahradia jeho záľubu, ktorú s pôdou predal tiež. Z úst ďalšieho dedinčana, pána Stanislava, zaznejú aj obvinenia zo zastrašovania tých, ktorí Hyundai-u nedali svoje áno tak ľahko. On sám, ako spôsob vyrovnania sa s týmito udalosťami, postaví automobilového strašiaka zo starých autodielov. Vzdorovať Hyundai-u nezvládol, no tomuto strašiakovi sa nebojí pozrieť do očí. Pri odhaľovaní svojej sochy, ktorá sa na čas stane pútnickým artefaktom, pôsobí smutno-komicky. Zdá sa, že účastníci slávnostného odhalenia prišli len preto, lebo pán Stanislav má pre nich pivo a koláče. Len málo z toho mála s ním súhlasí. Zastrašovanie je pre nich len akýsi nutný prostriedok na dosiahnutie verejného dobra – možnosť zamestnať sa.

Hneď v prvých minútach filmu sme konfrontovaní so starostom a jeho strachom z pripravovaného filmu. Síce ťažko, ale predsa podľahne Klusákovmu „dotieravému“ talentu a prizná obavy: čo ak film opäť rozjatrí zahojené rany Nošovičanov? Mladý český režisér nechcel opäť pohnevať dedinu a rozdúchať nenávistné nálady. Chcel z ľudí dostať aktivitu. Chcel počuť a zachytiť výkrik, ktorým by sa rozbilo ticho zastrašovania, pretrvávajúce od výstavby až do súčasnosti vo forme šikany zo strany zamestnávateľov. Otázka ľudskej konformity rezonuje: radšej byť ticho a mať zamestnanie v hrozných podmienkach, ako nebyť ticho a to zamestnanie nemať? V porovnaní so skepsou a s cynizmom domácich sa filmu podarilo pritiahnuť pozornosť ľudskoprávnych organizácií, ktoré sa automobilke na kapustovom poli pozreli bližšie na zub.

Vše pro dobro světa a Nošovic je ďalším filmom, z ktorého cítiť svieže dokumentárne postupy – spôsob autorskej prítomnosti, interakcia medzi sociálnym hercom a tvorcom, pohyby kamery a spôsob usporiadania snímok. Dozvedáme sa veľa aj z odznených slov, no špecifickú silu získava film práve vďaka reflexívnym spôsobom stvárnenia reality – ako slová necháva autor znieť. Tento postup vidno napríklad vo chvíli, keď je hovorca automobilky, Peter Vanek, počas svojho prejavu vyrušený včelou a žiada, aby sa záber nahral ešte raz. Po jeho prosbe cvakne klapka a my vidíme ako uhladene, i keď bez väčšieho zmyslu, dorozpráva čo chcel. Po úvodnom premietaní sa tento muž na režiséra hneval kvôli tomu, ako bol vyobrazený. Ale za to, aký je Vaněk človek, nemôže kamera, ale on sám. A tak je to aj s celým dokumentom. To, že je z neho viac-menej komédia, je súhra okolností. Tvorcovia nehľadali vtipálkov, ani nikomu nediktovali presné scenáre. Náš smiech len vypovedá o tom, akí sme – na problémy sa radšej pozeráme cez odľahčené satirické dioptrie. Čerešničkou na záver je reklama na „Nošovické kyselé zelí“, ktorá šikovne paroduje propagačné video firmy Hyundai.

Českí diváci odporúčali tento dokument všetkým svojim spoluobčanom ako povinnú jazdu. Ja odporúčam to isté aj slovenskému návštevníkovi kinosál.

Vše pro dobro světa a Nošovic, Česká republika, 2010. Dokument, 82 minút. Réžia, scenár: Vít Klusák. Kamera: Jakub Halousek. Strih: Jana Vlčková. Dramaturgia: Jan Gogola, ml., Martin Dušek, Martin Mareček. Hudba: DVA, Šuba Duba Band.