Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | December 15, 2017

Scroll to top

Top

Recenzie hudobných albumov (28. 3. 2011)

Recenzie hudobných albumov (28. 3. 2011)

| On 28, Mar 2011

Cuong Vu 4-Tet – Leaps of Faith

Súčasný moderný jazz (nezamieňať, prosím, s pojmom free jazz, ktorý má už slušných 50 rokov) je na Slovensku asi ešte väčšia neznáma ako mená povojnových skladateľov klasickej hudby. Preto by som rád načrel aj do týchto vôd. Cuong Vu (nar. 1969) je trubkár vietnamského pôvodu, ktorý sa po presťahovaní do USA úspešne etabloval na pôde avantgardného jazzu. Spolupracoval s množstvom významných osobností, v roku 2001 absolvoval turné s Pat Methenym. Jeho najnovší album Leaps of Faith opäť raz búra hranice medzi žánrami. Vu sa počas štúdia zapodieval klasickými menami, ako Beethoven, Schönberg, či Lutoslawski a v kompozíciách to počuť. Skúsiť popísať, čo všetko v jeho hudbe nájdete je skoro nemožné, ale štýl sa odráža od Miles Davisa, cez rockové ostinátne pasáže až po avantgardné prvky spojené so sonorizmom. Skladby oplývajú harmonickou sviežosťou, spojenou s bezchybnými hráčskymi výkonmi. Jedna hviezda putuje za kompozície, druhá za netradičné obsadenie (trúbka, bicie nástroje a dve basgitary – samozrejme, s množstvom efektov), tretiu dostáva album za celkovú atmosféru a štvrtú za vyvážený zvuk. Mínusom môže byť mierna jednotvárnosť a mne osobne do celkového konceptu nezapasoval štandard My Funny Valentine. Hodnotenie zdvíham ešte za poslednú My Opening Farewell, ktorá ma donútila v dnešnom uponáhľanom svete na moment zastaviť. (M. Kubačka)

Konečný verdikt:★★★★½

Cuong Vu – Leaps of Faith (2011), jazz, avantgarde jazz

Kurt Vile – Smoke Ring For My Halo

Klasické pesničkárstvo v zmysle one-man-show, kde interpret spieva a hrá (najčastejšie na gitare) vlastné autorské piesne, sa dnes už nenosí. Preto si na nahrávkach hudobníci často pozvú do štúdia výpomoc, aby album “neznel chudobne”. V nesprávnej produkcii skladby ľahko stratia čaro intimity a osobnej výpovede, ale Američan Kurt Vile na svojej štvrtej platni dokazuje, že to nie je jeho prípad. Smoke Ring For My Halo predstavuje doteraz Kurtov najlepší počin. Síce ho prirovnávajú k rockovým klasikom ako Neil Young, Bob Dylan, Bruce Springsteen alebo Tom Petty, no v jeho tvorbe cítiť punk-rockový nádych – nielen po hudobnej stránke. Jednotlivé texty vyznievajú drsne a priamočiaro, až môže mať poslucháč niekedy pocit, akoby sa vymýšľali počas nahrávania. Inokedy zas prezentujú spevákov vnútorný monológ s tým rozdielom, že si vlastné myšlienky nenecháva pre seba, ale hovorí všetko nahlas. V preklade znamená vile – hnusný, odporný. Našťastie, tieto prídavné mená nemožno použiť v spojitosti s jeho hudbou, ktorá je ich presným opakom. (D. Tvrdoň)

Konečný verdikt:★★★★☆

Kurt Vile – Smoke Ring For My Halo (2011), Matador Records, rock, garage-rock, lo-fi

Smith Westerns – Dye It Blonde

Snom každého mladého hudobníka, ktorý nahrával svoje prvé pokusy v garáži či v pivnici paneláku, je dostať sa raz do reálneho štúdia a poriadne spracovať vlastné nápady. Neobmedzovať sa priestorom, časom ani technikou. Ústrednej trojici formácie Smith Westerns sa niečo podobné podarilo. Ešte kým boli na strednej škole vydali rovnomenný debut, značne lo-fi s vplyvom garage-rocku. Keď sa ich ujalo nahrávacie štúdio Fat Possum (v súčasnosti pod svojou značkou zhromažďuje nadaných, mladých rockerov) a dostali vysnívanú možnosť, štedro sa odvďačili a výsledok je obdivuhodný. Vzhľadom na mladý vek a malé skúsenosti sa im podarilo nahrať uhladenú platňu, ktorá je zvukovo aj hudobne o pekný kúsok ďalej ako ich prvotina. Dye It Blonde obsahuje niekoľko odkazov a inšpirácií inými umelcami (Oasis, John Lennon), ale v konečnom dôsledku predstavuje originálnu nahrávku. Ústredným motívom sú sny a dievčatá (Fallen In Love, Only One). Albumu dominuje spevákov hlas (Cullen Omori) a výrazná sólová gitara (Max Kakacek), ktorá dopĺňa a dofarbuje spev. Ak sa Smith Westerns budú posúvať takýmito míľovými krokmi vpred, majú sa poslucháči na čo tešiť. (D. Tvrdoň)

Konečný verdikt:★★★★☆

Smith Westerns – Dye It Blonde (2011), Fat Possum Records, indie-rock

The Low Anthem – Smart Flesh

Nový album od štvorice z Rhode Islandu má doteraz najbližšie k ich názvu. Preklad The Low Anthem by sa dal chápať ako tichá hymna a práve ticho napadne človeku ako prvé po jeho vypočutí. Smart Flesh nahrávala skupina v opustenej továrni za mestom. Tri mesiace strávené v tejto budove mali veľký vplyv na konečnú podobu piesní pojednávajúcich o strate, vykúpení či smrti. Úzkosť priestoru dotlačila kapelu k evokácii smutných zážitkov z minulosti, napríklad Boeing 747 naráža na udalosti 9/11 slovami “when the towers came down”. Už názov úvodnej skladby Ghost Woman Blues môže byť indíciou k neradostnému začiatku, rovnako aj Burn, I’ll Take Out Your Ashes alebo Matter Of Time. Najlepším a zároveň najmrazivejším momentom je inštrumentálna Wire. Smart Flesh by bol dokonalou nahrávkou, keby hudobníci ovládli priestor a nie naopak. Po dopočúvaní hrozí poslucháčovi stav spánku, prípadne doľahne únava. Avšak každý, kto má rád nie príliš kolísavé tempo skladieb, si určite príde na svoje. (D. Tvrdoň)

Konečný verdikt:★★★½☆

The Low Anthem – Smart Flesh (2011), Bella Union, country, folk