Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | November 21, 2017

Scroll to top

Top

John A.Lindqvist – Ať vejde ten pravý

John A.Lindqvist – Ať vejde ten pravý

| On 23, Mar 2011

Nekonečné noci a krátke dni. Problémové rodiny. Pedofília. Šikanovanie. Drogy. Alkohol. Na štokholmskom sídlisku Blackeberg nájdete naozaj všetko. Azda okrem lásky.

Oskar je dvanásťročný chlapec vyrastajúci s matkou na predmestí Štokholmu. Priateľov má pramálo, nevyniká v žiadnom športe a na psychickej vyrovnanosti mu nepridáva ani pravidelné šikanovanie, ktorým ho zahŕňajú spolužiaci. Tak ako mnoho iných detí v podobnom postavení aj Oskar nachádza útočisko vo fiktívnom svete. A kým kedysi sa deti utiekali do ríše fantázie či rozprávok, Oskar si vo voľnom čase vystrihuje novinové správy o násilných deliktoch spáchaných (nielen) vo Švédsku. Keď sa nakoniec zoznámi so svojou susedkou Eli, niet sa čo diviť, že sa na svoju novú kamarátku upne. A nič na tom nezmení ani fakt, že Eli divne páchne, vychádza z domu až po zotmení a živí sa krvou.

Nech vojde ten pravý (2004) je čistokrvným upírskym hororom pre silné žalúdky so silným sociálnym podtextom. Celkom určite nie je náhodné, že dej sa neodohráva v Transylvánii, ale na modernom sídlisku (rozumej sídlisko z polovice dvadsiateho storočia), a náhodné nie je ani to, že autor v ňom postupne necháva odumrieť všetky medziľudské vzťahy okrem toho najbizarnejšieho (a čo sa týka bizarnosti, v tomto románe sa zišla naozaj silná konkurencia). O to trýznivejšie potom vyznievajú slová samotného Johna Lindqvista, podľa ktorých sa tento príbeh naozaj odohral, hoci trochu inak.

To najzvláštnejšie (a zároveň najkrajšie) však nie je to, že by sme autorovi neverili a považovali jeho slová za číry výmysel. Práve naopak. Oskar si získa naše sympatie a potajme naivne dúfame, že s Eli sa to nakoniec dajako vyrieši (krvné transfúzie, chytanie drobných zvierat alebo upírska diéta – fantázii sa predsa medze nekladú). To, čo sa zdá byť na tomto príbehu nakoniec najneuveriteľnejšie, je rozsah erózie medziľudských vzťahov, akoby v nich už nejestvoval ani ten najmenší ostrovček úprimného pochopenia a lásky. V histórii ojedinelého porozumenia na sídlisku Blackeberg tak nevystupujú dvaja ľudia, ako by sme to azda čakali, ale chlapec a čosi, čo je viac (Alebo menej? Každopádne je to iné.) ako človek. Je to smutné? Ťažko povedať, rozhodne to však je hybnou silou tohto výborného príbehu.

John Ajvide Lindqvist (1968) týmto dielom debutoval a určite si nepočínal zle. Ba čo viac, pokojne je možné, že sám zažije nočnú moru každého spisovateľa a svoju literárnu prvotinu už neprekoná (presvedčiť sa zatiaľ možno len v angličtine, ale zato hneď pri ďalších piatich tituloch). Pravdu povediac, nebolo by to až tak prekvapujúce. Podobne originálny a sviežo napísaný upírsky titul totiž nájdete len ťažko.

Keď čítate túto recenziu, tak si možno spomeniete na film (Låt den rätte komma in, Švédsko 2008, réžia: Tomas Alfredson), ktorý vznikol podľa knižnej predlohy a pomerne presne sa jej drží. No, a aby toho nebolo málo, Nech vojde ten pravý je výnimočné dielo aj v inom, omnoho prozaickejšom smere. Ako jedno z mála je totiž preložené tak do češtiny, ako aj slovenčiny (Nech vojde ten pravý, Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, 2010, preklad: Mária Bratová). Výber je na vás.

Ať vejde ten pravý, Argo, 2010, preklad: Jana Holá.

Komentáre

  1. Ivana Krekáňová hovorí:

    nečítala som a nechcem preto súdiť, ale začínam mať pocit, že keď niekto chce napísať priemerný bestseller, stačí, ak tam hodí nejakého toho upíra…zdá sa, že upír je v súčasnosti najlepší recept na úspech, ale úprimne – už je to trochu otrepané

    1. Kyčina Matúš hovorí:

      Upírska tematika je naozaj v kurze, no v tomto konkrétnom prípade je v tom autor nevinne. Román totiž vyšiel vo Švédsku už v roku 2004, teda rok pred Súmrakom, ktorý potom tak dôkladne poplietol hlavy marketingovým riaditeľom.
      Na druhej strane je to “len” horor (so všetkými žánrovými vymedzeniami). Osobne sa mi však páči práve to, že sa to na nič iné ani nehrá a aj napriek tomu si tento príbeh zachováva svoju osobitosť.