Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | November 21, 2017

Scroll to top

Top

Jack Kerouac – More je môj brat

Jack Kerouac – More je môj brat

| On 16, Mar 2011

Táto novela je prvotina slávneho beatnika vydaná na Slovensku – nie v USA – po 60-tich rokoch od jej vzniku. Vydanie v anglickom jazyku prišlo do predaja až po slovenskom preklade. Tak ako väčšina jeho próz, aj táto má silné biografické črty. V období písania sa môžeme nazdávať, že už poznal Allena Ginsberga a Williama Sewarda Burroughsa, ktorých mená vkomponoval do novely.

Zobrazuje svoju mladosť, 40. roky 20. storočia, kedy bolo Jackovi v skutočnosti 20 rokov, no v novele si pár rôčkov pridal, a je z neho skoro tridsiatnik. Svoje skutočné JA rozdelil do zreteľných dvoch postáv a možno svoje črty privlastnil aj niekoľkým ďalším.

Sprvu najhlavnejšou postavou je Wesley Martin, námorník, ktorý pred niekoľkými rokmi ušiel od svojej nezodpovednej manželky. Jeho zodpovednosť zo súše sa preniesla na more, a na pevnine ostala len bezstarostnosť a zmysel pre chvíľkové užívanie si. V New Yorku, počas takej bezstarostnej chvíle pitia piva za posledné peniaze, sa Wesley zoznámi s bandou mladých ľudí, medzi nimi s aj druhou časťou osobnosti Jacka Kerouaca, Billom Everhartom. Bill je profesorom na Columbijskej univerzite, prednášajúci anglickú a americkú literatúru a živiaci celú svoju rodinu. Jack rozpráva prostredníctvom Billa a Wesleyho o svojom protikladnom vnútre. Na jednej strane o rozhodnom a kľudnom, a na strane druhej o chaose a neschopnosti kontroly. Alkoholu, sprostredkovateľa ich stretnutia, sa nevzdajú celú noc. Zabávajú sa ničnerobením alebo niekto ako Everhart, rozjímaním o politických a existenčných problémoch. Podobné dialógy vkladá Kerouac do úst aj neskôr vystupujúcim postavám v knihe.

„Socialisti budú bojovať za slobodu, vyhrajú a uzavrú mier v tejto vojne, alebo v nasledujúcej – a budú umierať, predtým žili pre nescudziteľné práva človeka. A potom budú humanisti – veľký vedci, myslitelia, organizátori poznania, učitelia, vodcovia…. Humanisti budú pracovať a dláždiť cestu pre konečnú a bájnu ľudskú rasu, a tá príde na zem v ére, v ústrety ktorej svet po stáročia krvácal, v ére všeobecného mieru a kultúry. Táto konečná, bájna a nevyhnutná rasa nebude mať na robote nič iné, iba tvoriť kultúru, hovieť si v tvorivej meditácií, jesť, milovať sa…“

„Skrátka Bill,“ dodala Polly so suchým úsmevom, „si hnusoba.“

„A navyše tlčhuba,“ povedal George. „Malinká čačka – mačka, trucujúca na polici času.“

Po tejto spoznávacej noci sa Everhart rozhodne, že sa vydá s Wesleym na more. A tak sa aj stalo. Nasledujúci deň vyrazili do Bostonu, aby sa vydali na cestu do Grónska. Stretli sa s niekoľkými námorníkmi a opäť prišla na radu politika a alkohol.

„Ty trkvas hlúpy, chceš mi povedať, že vojna proti fašizmu je len materialistická záležitosť? Vojna proti ideológií, ktorá pálila knihy, vymyslela falošnú hierarchiu ľudských rás, ktorá si zamieňa ľudskú láskavosť so slabosťou, ktorá podupala všetko nahromadené kultúrne bohatstvo Európy a nahradila ho kultom úplne nepredstaviteľnej brutality…“

„Počkaj, počkaj!“ rozosmial sa Bill, ktorého síce zaskočila Meadova nečakaná vzdelanosť, ale mal k tomu ešte čo povedať a držal sa toho. „Vôbec nič mi nehovoríš. Uvažuj chvíľu – odmysli si fašizmus, lebo ten v našej polemike nijako nefiguruje…..“

Otec Jacka Kerouaca zomrel ako on, na následky alkoholizmu, a v tejto novele umiestnil otca Martina Wesleyho taktiež do prostredia alkoholu ako majiteľa krčmy. Zvláštnosťou pre mňa je, že matku, na ktorú bol silne naviazaný, nespomína. Skutočnosťou tiež je, že Jack strávil pár dní na mori vo vojenskej službe, ale po diagnostikovaní  schizofrénie bol prepustený. Prvky rozdelenej mysle pozorujeme na postave Billa Everharta. Ostatné postavy sú akoby rozdelené do dvoch skupín, jedna sa politikou horlivo zaoberá, druhá vôbec. Prevažuje mužské obsadenie, čo môžeme považovať za spoločný prvok beatnickych textov.

Názov knihy More je môj brat vo mne vopred vytvoril predstavu príbehu, ktorý sa bude odohrávať na mori. Ale vyplávania parníka Westminster som sa dočkala až pred samým záverom, čo nemôžem povedať, že pokazilo celkový dojem, len pár hodín po dočítaní knihy som si nebola vedomá, že som knihu naozaj dočítala.

Čo sa týka spôsobu, akým je novela napísaná, tak sa nedá povedať, že Kerouac stavia na dialógoch, ale nevyhýba sa im. Rozprávač pomedzi to opisuje prostredie, pocity postáv a ich vnútorný dialóg. Tento druh rozprávača sa sústreďuje na všetky postavy, zahrňujúc Everharta. V niektorých pasážach sa autorský rozprávač mení na priameho – z pohľadu postavy Everharta.

Táto kniha môže byť podľa jedného spoločného postoju beatnikov, a to demonštrovania nesúhlasu s prosperujúcou konzumnou spoločnosťou, zaradená v knižnici do sekcie beat generation. Zoskupenie autorov tejto generácie  je rôznorodé, celková charakterizácia preto nie je možná. Snáď ich ešte spája bohémsky život a únik pred beznádejou v alkohole a drogách. Za čo mnohí platili životom.

Jediné, čo by som novele vytkla je pár gramatických chýb a v niektorých pasážach až príliš doslovný preklad. Inak knihu odporúčam fanúšikom hnutia beatnikov, aby sa viac oboznámili so začiatkom tvorby tohto slávneho zoskupenia.

Komentáre

  1. Dávid Tvrdoň hovorí:

    Naozaj tam boli gramatické chyby?

  2. Liana Takáčová hovorí:

    no napríklad korektor si pomýlil S a Z :-)

  3. Filip Vanda hovorí:

    Smiem vedieť, na základe čoho autor textu danú knihu odporúča?

  4. Liana Takacova hovorí:

    na základe toho že som ju prečítala,
    Odporúčanie bolo najmä pre ľudí, ktorí majú radi beatnikov, a toto má silné náznaky vpádu medzi beat generation, kedže kniha bola písaná ako jedna z prvých…(možno prvá)