Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | November 18, 2017

Scroll to top

Top

Zadie Smith

| On 15, Mar 2011

Je mladou autorkou, ktorej sa podarilo zviditeľniť skôr ako mala 25 rokov ešte nedokončenou knihou, vydraženou pre britské vydavateľstvo za 250 000 libier.

Zadie sa narodila ako Sadie,  Jamajčanke a Angličanovi 25.októbra 1975 v severozápadnom Londýne. Vyrastala ako obyčajný smrteľník, s dvoma napoly nevlastnými súrodencami ;  jej prvou láskou bol  step,  neskôr ako teenager  rozmýšľala nad kariérou herečky v muzikálnom divadle a na univerzite si aj zarábala ako jazzová speváčka. No napriek postupnému budovaniu speváckej kariéry sa chcela stať novinárkou.

Študovala na „Hampstead Comprehensive School“, potom anglickú literatúru na“ King´s College“ v Cambridge a absolvovala aj ročný štipendijný pobyt na Harvarde. Na škole bola introvertom zavretým v izbe medzi knihami, pozornosť sa snažila vzbudiť výstredným obliekaním, nakoniec sa jej to podarilo vďaka literatúre. Nikdy nenavštevovala tvorivé kurzy písania, podľa jej názoru, ak ľudia chcú lepšie písať, mali by viac čítať a nebrať písanie ako terapiu.

Najprv publikovala svoje  poviedky v „May Anthologies“, ale ako sama tvrdí, jej príbehy zhltnú primnoho strán na to, aby mohli byť len poviedkami, a tak sa rozhodla napísať svoj prvý román „White teeth“. Ako som na začiatku spomínala, autorka so svojou ešte neexistujúcou prvotinou zaznamenala veľký úspech, ktorému ale najprv predchádzalo vybratie Zadie do tzv. „Mays Literary Anthology“. Ide o spoluprácu Cambridge a Oxford, ktorí do „Mays“ vyberajú najlepšie prozaické i básnické práce študentov. Úspech študentov  vybratých do „ Mays“  spočíva v tom, že ich diela idú automaticky do tlače. Tu napríklad v roku 2002 dostal možnosť vydať svoju prózu aj austrálsky rocker  Nick Cave (napr. Smrť Bunnyho Munroa).

Za predpovedaný  úspech svojej rodinnej multikultúrnej ságy vďačila Zadie autorke Arundhati Royovej. Ona totiž  pred dražbou „Bielych zubov“  získala „Bookerovu cenu“ za svoj román „Boh maličkosti“ taktiež s multikultúrnou  tematikou. Bolo teda viac menej isté, že na prahu 20. storočia, sú takéto diela v kurze. Jej prvotina „Biele zuby“ (2000), získal niekoľko ocenení:  „Whitbreadovu cenu“ za prvotinu, cenu „Guardianu“ za prvotinu a  „Pamätnú cenu Jamesa Taita Blacka“ za beletriu. Po vydaní sa objavilo veľa rozporuplných ohlasov, jednými kritikmi bola ospevovaná, druhí nevedeli prísť na dôvod jej úspechu, no dôležitejšie je, že kníhkupectvá mali radosť pretože sa celosvetovo  predalo vyše dvoch miliónov výtlačkov. Popularita Zadie Smith rástla, v roku 2003 bola v britskom magazíne „Granta“ na listine 20 najlepších mladých autorov  a v roku 2006 bola dokonca zaradená magazínom Time medzi 100 najvplyvnejších ľudí planéty.

Biele zuby

Román je venovaný cudzincom žijúcim v Británií, ich každodenným rodinným či existenčným problémom aké majú všetci ľudia na zemi, no s prídavkom komplikácií, komplikácií cudzincov, ktorí cudzincami navždy aj ostanú . Začína pokusom o samovraždu hlavnej postavy Archieho Jonesa (47) unaveného z talianskeho manželstva a Taliankou. Opúšťa ju a zoznámi sa s mladučkou bezzubou Jamajčankou Clarou (18), majú spolu dcérku, z ktorej vychovávajú inteligentného človeka s ale nízkym sebavedomím. Príbeh je popretkávaný s životom indického kamaráta Archieho, ktorý je taktiež zosobášený so ženou o pár desaťročí mladšou a má deti v rovnakom veku.

O písaní románu prezradila, že ho písala v tmavej komore bez denného svetla, pretože jej robí problém písať a aj normálne fungovať v dennom režime. Kriticky sa ale stavia k silenému písaniu a nalievaniu sa počas toho kávou. „Som spokojná s hoci dvojhodinovou ale plnohodnotnou prácou denne, nepotrebujem sa nútiť za každú cenu napísať 4000 slov denne.“

„Biele zuby“ boli sfilmované britským televíznym režisérom Julianom Jarroldom, ktorý sa preslávil snímkami „Všetci kráľovi vojaci“,(v hlavnej úlohe s Maggie Smith) alebo  filmom „Never, Never“, za ktorý získal nomináciu na televíznu cenu „Bafta“. „White teeth“ získali ocenenie za „Best Fiction Program“.

O kráse

Od Zadinho ľahkého a zároveň plného rozprávania pretkaného humorom s množstvom prekvapujúcich momentov sa čitateľ odtrhne len ťažko. Niekedy dej plynie veľmi pomaly, je rozvíjaný do najmenších detailov, inokedy sa posúva o mesiace či roky, tak ako je to aj v jej treťom románe O kráse (2005). Dej sa tento krát odohráva v neexistujúcom univerzitnom mestečku blízko Bostonu, a opäť rieši rodinu. Oba romány majú spoločné netypické zloženie rodiny. V oboch ju tvoria matky tmavej pleti, nazvať černošku žijúcu v UK afroameričankou by asi nebolo správne, preto radšej to pomenovanie tmavej pleti. Otcom je Američan, profesor histórie umenia na spomínanej univerzite. Toto pestré zloženie členov rodín dáva za vznik ešte pestrejším situáciám. Netvrdím, že autorka poukazuje na hodnotové či nebodaj iné charakterové rozdiely medzi ľuďmi s inou farbou pleti, ale na s tým súvisiace odlišné tradície, zvyky, náboženstvo atď.

Za román „O kráse“ získala prestížnu cenu „Orange Prize“ (cena za najlepšiu knihu napísanú ženskou rukou) a „Cenu spisovateľov Commonwealthu“.  Napriek kritike na prevzatý názov knihy z eseje Elaine Scarryovej „O kráse a spravodlivosti“ a prvkov prepožičaných z diel E. M. Forstera uspela Zadiina rozprávačská schopnosť s prvkami humoru a irónie.

V najbližšej dobe sa počíta so sfilmovaním, práva odkúpil „FilmFour“ a plánovaný rozpočet je 20 mil.$. Producentmi sú Alison Owen a Scott Rudin („The Hours“, „Angela’s Ashes“, „The Wonder Boys“).

Okrem týchto dvoch diel vydala Zadie Smith aj román Zberateľ autogramov (2002), za ktorý získala „Literárnu cenu  Jewish Quarterly“ za fikciu.

V roku 2001 jej boli vydané editované zbierky Piece of Flesh a v roku 2007  The Book of Other People, ktoré sa doposiaľ nedožili prekladu.

Vo svojich románoch sa necháva inšpirovať Charlesom Dickensom, Salmanom Rushdieom, E. M. Forsterom, Vladimírom Nabokovom, či Zorou N. Hurstonovou. Zo súčasných autorov sú pre ňu zaujímaví  Martin Amis  a Dave Eggers .

V roku 2004 sa vydala za básnika a románopisca Nicka Lairda (venovaná mu je kniha O kráse), s ktorým sa zoznámila ešte ako študentka na Cambridge. V roku 2009 sa im narodila dcéra Katherine.

Zatiaľ sa nehovorí o jej ďalšej knihe, momentálne učí fikciu na „New York University“  a taktiež sa venuje písaniu recenzií pre „Harper´s Magazine“ a hosťovaniu v rádiách.