Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | November 21, 2017

Scroll to top

Top

Recenzie hudobných albumov (14. 3. 2011)

Recenzie hudobných albumov (14. 3. 2011)

| On 14, Mar 2011

Siriusmo – Mosaik

Väčšina ľudí si pod slovným spojením nemecká tanečná hudba predstaví kolotočové techno v podaní skupiny Scooter. Inteligentnejší a experimentálnejší pohľad na tanečnú hudbu má napr. duo Modeselektor a ich vlastný label Monkeytown Records. Títo dvaja páni si obľúbili mladého hudobníka Moritza Friedricha a často propagujú jeho tvorbu. Po sérii singlov a EPčok vyšiel dlhohrajúci debut Mosaik. Názov pekne vystihuje obsah – žánrový mix elektroniky s disco-funkovými prvkami, IDM, breakbeat atď. Album otvára staršia, no prepracovaná High Together s funkovou basou a udáva smer, ktorým sa nahrávka uberá. Spriaznenosť s Modeselektorom je jasná v piesni Feromonikon a nezabudlo sa ani na Kraftwerk (pieseň 123). O experimenty nie je núdza – breakbeat v Lass Den Vogel Frei! či „hororová“ Peeved, ktoré vybočujú z tanečných koľají. Siriusmo poskladal mozaiku, z ktorej si každý môže vybrať to, čo sa mu najviac páči. Potvrdzuje, že kolotoče nie sú jediným miestom, kde hrá tanečná hudba. [M. Stropko]

Konečný verdikt:★★★★☆

Siriusmo – Mosaik (2011), Monkeytown Records, electronic / experimental/disco

Yuck – Yuck

Pred tromi rokmi sa zjavila v Londýne indie rocková skupina Cajun Dance Party (CDP) znejúca po dlhom čase sviežo a originálne, teda prídavné mená, ktoré v súvislosti s podobnými kapelami posledných rokov možno len ťažko spájať. Mala pred sebou sľubnú budúcnosť, jej členovia boli mladí a ambiciózni. Všetci fanúšikovia netrpezlivo čakali na ďalšie nahrávky, no bez výsledku. Skupina sa rozpadla a nikto nečakal pokračovanie. Po troch rokoch sa spevák a basgitarista CDP podujali na nový projekt, prizvali nových ľudí a nazvali sa Yuck (v preklade Fuj). Aj keď tak názov neznie, nová formácia hrá lahodnú hudbu, podobne originálnu, no v podstate inú. Už neholdujú len rock’n'rollu a rýchlym piesňam, pridali viac inštrumentálnych plôch, prizvali speváčku na pomocné vokály, nahrali niekoľko akustických piesní a mierne spomalili. Debut Yuck v sebe spája indie rockovú hravosť niekdajšej CDP a k tomu pridáva shoegaze pasáže ako podstatnú časť albumu. Výsledkom je mnohotvárna platňa, ktorá bude poslucháča dlho baviť. [D. Tvrdoň]

Konečný verdikt:★★★★☆

Yuck – Yuck (2011), Fat Possum Records / Mercury Records , indie-rock / shoegaze

Tigran Hamasyan – A Fable

Tigran Hamasyan je zaujímavým zjavom na svetovej jazzovej scéne. Pochádza z Arménska, narodil sa v roku 1987 a vo veku trinásť rokov sa na medzinárodnom jazzovom festivale v Jerevane stretol s menami ako Chick Corea alebo Stéphane Kochoyan. Absolvoval mnoho vystúpení po Francúzsku, ale konečný zlom v jeho kariére nastal až po víťazstve Thelonious Monk Jazz Competition (2006) a vydaní debutu World Passion (2006). Jeho posledný album A Fable (2011) pozostáva z 13 kompozícií, väčšinou čisto klavírnych. Oživenie prichádza so spevom a jemným zakomponovaním rôznych perkusívnych nástrojov. Hamasyan je ovplyvnený širokým spektrom prvkov, čo sa prejavuje v jeho interpretačnom štýle. Východný dosah a tradícia skĺbená s klasickým vzdelaním sa spájajú v klavírnej hre tohto mladého jazzmana. Vie zachytiť čaro momentu aj atmosféru, čo dokazuje najmä v svojich kratších kusoch (Mother, Where are You), pričom mu nie sú cudzie ani ostinátne prvky, ktorým dodáva správny ťah, takže udržiava poslucháča v napätí (Samsara). Napokon korením albumu sú jemne experimentálne diela (What The Waves Brought), kde zaujímavým spôsobom narába s farbou hlasu a jeho vrstvením. Sviežosť v harmóniách poteší, tak ako aj farebné odtiene špičkovo nahratého nástroja. [M. Kubačka]

Konečný verdikt:★★★★☆

Tigran Hamasyan – A Fable (2011), Universal Music (Verve), jazz/modern jazz / crossover jazz

Myspace

DeVotchKa – 100 Lovers

Väčšina hudobných skupín prechádza od svojho vzniku rôznymi obmenami, kedy sa definujú zvukovo aj žánrovo, až raz natrafia na vlastný vrchol tvorivosti a nie vždy sa vyberú správnym smerom. Buď idú z kopca, alebo zostanú na hrebeni, kde nestúpajú, no ani neklesajú. Stále sú na vrchole, neposúvajú sa vyššie, len smerujú dopredu. Kapela, ktorá hrá rovnako niekoľko rokov, preto môže znieť zaujímavo. Svieže to nebude, ale ak sa to dá počúvať aj po niekoľkýkrát, isté čaro ich hudba musí obsahovať aj po dlhej dobe. Presne takou formáciou je DeVotchKa, pôvodom z amerického Denveru a nie ruskej Moskvy, ako by názov mohol naznačovať. Štvorica hudobníkov vedená spevákom Nick Urataom má za sebou úspešnú kariéru, viac než desať rokov existencie a prichádzajú v poradí s ôsmym albumom nazvaným 100 Lovers. Typickým znakom ich tvorby je fúzia balkánskych a latinskoamerických folkových postupov s americkým folkom a punkom. Výrazné gitary, husle a dychové sekcie dodávajú piesňam world music charakter a charizmatický clivý hlas frontmana pridáva skladbám na spomínanom čare. Poslucháč neobjaví žiadny nový hit, avšak nahrávka ako celok funguje výborne a má atmosféru, pre ktorú je skupina tak známa a obľúbená. [D. Tvrdoň]

Konečný verdikt:★★★½☆

DeVotchKa – 100 Lovers (2011), ANTI, world music / folk / punk