Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | July 22, 2018

Scroll to top

Top

Hazard podľa Gogoľa

Hazard podľa Gogoľa

| On 11, Mar 2011

Minuloročné májové predstavenie režiséra Ľubomíra Vajdičku s čisto mužským obsadením Hráči, malo prednedávnom svoju štrnástu reprízu. A tak si štrnástykrát v štúdiu novej budovy Slovenského národného divadla obecenstvo posadalo do modrých pružných sedadiel, aby sledovalo príbeh od Gogoľa.

Kto by bol čakal, že nezázračné dieťa, ktoré sa narodilo 1. apríla 1809 v ukrajinskom Soročincy, sa stane hlavným predstaviteľom ruského kritického realizmu? Nikolajovi Vasilievičovi sa zo začiatku písalo pracne a namáhavo. Po prvom prepadáku skúpil celý náklad a spálil ho, čím jeho páličské aféry neskončili. Rok pred smrťou spopolnil svoj denník, aby ho po smrti nemohli vydať. S námetom na tvorbu mu pomohlo zoznámenie s Puškinom, odkedy opisoval jemu dobre známe prostredie. Na smrť vyčerpaný po odmietaní stravy a lekárskej pomoci zomrel v roku 1852. Predtým však pod jeho rukami dostali tvar písmená groteskných fantastických poviedok, satirickej drámy Revízor, románu Mŕtve duše, ale aj známych divadelných hier Ženba a Hráči.

Zinscenovaná komédia Hráči predostrela obraz dávneho Ruska, ale svoju výpovednú hodnotu nestratila ani na Slovensku o dve storočia neskôr. Postupne počas hodiny a štyridsiatich minút sa prostredníctvom výsmechu podvodov a honby za prízemnými a materiálnymi ziskami dostavila otázka, známa už zo stredovekej hry Chytráctvo Majstra Patléna, či väčší figliar prefígľuje figliara.

Stretnutie zručných kartových hráčov, ktorým svedomie nebráni druhého nehorázne „oholiť“, ale naopak, je priam ich vnútorným zákonom, sa pomaly prevažne konverzačne vyvíja ako mierna detektívka. Spočiatku sa prostredie prominentných podvodníkov zdá priemernému divákovi vzdialené, odohráva sa mimo jeho skúseností a zážitkov, no k záveru sa hra k ľuďom priblíži s objavením sa jednoduchej postavičky úradníka Zamochriškina na javisku. Stvárnil ho Vladimír Obšil a svojím humorným a precíznym podaním zbystril pozornosť v hľadisku. Stal sa zrejme najväčším bavičom inscenácie najmä preto, že jeho jednanie, korupčné spôsoby či nátura – “už keď som u vás, tak sa aspoň poriadne najem,” sa zrazu priamo či vzdialenejšie dotýkala každého v publiku. Vtedy si viacerí uvedomili, že sa nesmejú na vymyslenej postave príbehu, ale na sebe samých, na situácii a dobe, ktorú žijeme, a ktorej sa pravdepodobne nikdy nezbavíme.

Ak ste fanúšikom kartových hier a fascinujú vás figliarske triky a špekulantské výmysly alebo chcete vidieť, ako sa v posledných minútach so svojím monológom blysne mnohých obľúbený herec s podmanivým hlasom Marián Geišberg, 18. marca 2011 máte najbližšiu príležitosť vytvoriť si na dielo vlastný názor. Zároveň vás neminie ani sledovanie prejavu Jozefa Vajdu, Petra Trníka, Juraja Slezáčka, či troch študentov herectva VŠMU, ktorým dal režisér v predstavení slušný priestor. Ak sa predsa vyberiete na Hráčov, dám vám jednu radu: ani po odovzdaní vašich kabátov sa nenechajte prekabátiť.

Nikolaj Vasilievič Gogoľ: Hráči. Preklad a réžia: Ľubomír Vajdička, dramaturgia: Peter Pavlac, scéna: Jozef Ciller, kostýmy: Milan Čorba, hudba: Peter Mankovecký a.h. Hrajú – Icharev: Marián Geišberg, Utešiteľnyj: Jozef Vajda, Krugeľ: Peter Trník, Švochnev: Martin Šalacha, posl. VŠMU, Zamochriškin: Vladimír Obšil, Starý Glov: Oldo Hlaváček, Juraj Slezáček a. h., Mladý Glov: Michal Jánoš a. h., Alexej, sluha: Dominik Gajdoš, posl. VŠMU Gavriuška, sluha: Michal Tomasy, posl. VŠMU.

[c foto="Andrej Balco, 2010"]