Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | October 18, 2017

Scroll to top

Top

Recenzie hudobných albumov (28. 2. 2011)

Recenzie hudobných albumov (28. 2. 2011)

| On 28, Feb 2011

Cut Copy – Zonoscope

Druhý album, In Ghost Colours, priniesol austrálskej skupine Cut Copy popularitu a bol obľúbený aj medzi kritikmi. Kombinácia synthpopu a indie rocku možno nie je taká prevratná, ale je chytľavá. Zonoscope je ďalším vývojovým stupňom skupiny. Pritom sa ešte viac vezie na retro vlne - v súčasnosti obľúbenej a toľko zatracovanej. Skupina sa nesnaží byť prehnane inovatívna a ide jej skôr o to baviť nielen seba, ale najmä svojich poslucháčov. To sa jej darí od prvých tónov a tanečných rytmov piesne Need You Now až po 15-minútovú „epickú“ Sun God. Tá je možno až príliš dlhá a  príliš nezaujímavá. Oproti In Ghost Colours je tento album ucelenejší, silnejší a tanečnejší. Mnoho skladieb je inšpirovaných zvukmi a tanečnou hudbou 80.-tych rokov (Take Me Over, Pharaohs & Pyramids, Blink And You’ll Miss A Revolution), iné majú slnečné psychedelické prvky (When I’m Going, This Is All We’ve Got). Kompozície sú dlhšie, no nenudia. Toto „austrálske leto“ zahreje každého milovníka tanečnej hudby. (M. Stropko)

Konečný verdikt:★★★★☆

Cut Copy – Zonoscope (2011), Modular Recordings, synthpop/indie rock

Iron & Wine – Kiss Each Other Clean

Za skupinou Iron & Wine stojí otec piatich detí, muž s veľkou dlhou bradou a úprimným spevom Samuel Beam. Je vyštudovaným maliarom, no radšej kreslí s gitarou a notami ako so štetcom a farbami. Nedávno vydal v poradí štvrtý štúdiový album a zdá sa, že nezostáva len pri klasických folkových aranžmánoch a skromnom sprievode gitary. Ukazuje ambíciu posunúť vlastné žánrové ohraničenie, ktoré si svojím spôsobom vytvoril sám predošlými počinmi. To však neznamená, že upustil od pesničkárstva a dal sa na popové chodníčky, skôr naopak. Kiss Each Other Clean predstavuje hudobne eklektickú zbierku mnohých vplyvov počnúc blues, funky, jazzu až po alternatívu a možno ho považovať za najmenej priamočiary Beamov album. O čo nedobytnejším sa spočiatku javí, o to viac prekvapí, keď mu dáte dostatok priestoru a času. Charizmatický spev v spojení s krásnymi poetickými textami o živote, ľuďoch a svete sú spoločným menovateľom všetkých skladieb. Iron & Wine by mohol ľahko odradiť poslucháčov svojimi kazateľskými postojmi, avšak silou bezprostrednosti hlasu vás dokáže vtiahnuť do piesní a bez toho, aby ste si to uvedomili počúvate kázeň, pri ktorej si podupkávate a pozorne počúvate. (D. Tvrdoň)

Konečný verdikt:★★★★☆

Iron & Wine – Kiss Each Other Clean (2011), Warner Bros./4AD, alternative/folk

Gruff Rhys – Hotel Shampoo

Na umelcoch je zaujímavé, že dokážu nachádzať inšpiráciu aj vo veciach, v ktorých bežný človek nič nevidí. Ako už názov nahrávky napovedá, rodák z Walesu Gruff Rhys našiel inšpiráciu taktiež v niečom bizarnom. Od mladosti hrával v rôznych skupinách a často koncertoval. Nie vždy sa vystúpenia konali blízko domova a preto veľakrát prespával v hoteli. Po niekoľkých rokoch sa rozhodol zo všetkých zhromaždených šampónov a ostatných nazbieraných drobností spraviť malý dom, ktorým okrem iného spropagoval pripravovaný počin. Rhys je členom známej alternatívnej formácie Super Furry Animals, ale nezaháľa ani sólovo a vydal svoj tretí album. Sú pre neho charakteristické krátke chytľavé piesne s jednoduchým veľmi ľahko zapamätateľným motívom a využívanie rôznych druhov syntetizátorov v kombinácii s hrou na gitaru. Síce začína svižnejšími skladbami (Shark Ridden Waters, Sensations In The Dark), no postupne spomalí a budeme počuť aj niekoľko nevtieravých balád (Take A Sentence, Sophie Softly). Hotel Shampoo plynie rýchlo a napriek tomu, že neobsahuje vyslovené hity ponúka príjemnú atmosféru. (D. Tvrdoň)

Konečný verdikt:★★★½☆

Gruff Rhys – Hotel Shampoo (2011), Ovni Records, alternative rock/surf pop

Luisa Maita – Lero-Lero

Luiza je názov piesne od Antonio Carlos Jobima, brazílskeho priekopníka jazzu, ktorý stál pri zrode bossa novy. Luisa Maita je brazílska speváčka a skladateľka, v súčasnosti vychádzajúca hviezda najväčšieho štátu Južnej Ameriky. Jej hlas počuť v reklamných zvučkách, participovala na videoklipe k olympijským hrám (2016, Rio de Janeiro) a spolupracovala s mnohými osobnosťami (Jair Rodrigues). Debut Lero-Lero bol distribuovaný v Amerike aj v Európe, čo sa prejavilo na výslednej podobe. Nezainteresovaný poslucháč dostáva síce možnosť ochutnať jeden z tých exotickejších kúskov, ide však už o produkt vo veľkej miere upravený pre širšie masy a rozmaznané ucho. Kompozície vychádzajú z tradície, ale sú zaobalené v novodobom šate. Niekedy sa stierajú výrazné tradičné rytmické prvky, inokedy zasa pribúda netradičné nástrojové obsadenie, ako napríklad sláčikové aranžmány v piesni Alívio. Nie všetko presvedčí, no nájdu sa jednak vydarené diela. Určite spomeniem Aí Vem Ele, pieseň inšpirovanú afro-brazílskym bojovým umením capoeira, ktorá je založená na rytmickom modele bojového tanca bývalých otrokov. Jobim sa asi v hrobe obracia, ale v konečnom dôsledku ide len o prirodzený vývoj a miešanie rozličných kultúr a vplyvov. (M. Kubačka)

Konečný verdikt:★★★☆☆

Luisa Maita – Lero-Lero (2010), Cumbancha/Oi Música, world-music/pop/MPB