Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | December 10, 2018

Scroll to top

Top

Nedeľné matiné (27. 02. 2011)

Nedeľné matiné (27. 02. 2011)

| On 27, Feb 2011

Rubrika nielen o klasickej hudbe, v ktorej sa snažíme priblížiť svet “vážnej” hudby, niekedy branej asi až moc vážne.

Edvard Grieg – Orchestrálna suita Peer Gynt (I Dovregubbens hall)

Charakter nórskej hudby spečatil Grieg, ktorý síce vychádzal z európskej kultúry a lipskej školy, ale dokázal ťažiť najmä z ľudových národných prvkov. Tieto melodické zvláštnosti pôsobili koncom 19. storočia veľmi čerstvo a ovplyvnili ešte mnoho skladateľov. Napriek tomu nebol vždy v obľube. Debussy sa o jeho tvorbe vyjadril raz veľmi pohŕdavo. “Grieg?” povedal. “Len ružový bonbónik naplnený snehom.” Peer Gynt je veršovaná dráma nórskeho spisovateľa a dramatika Henrika Ibsena a v hudobnom spracovaní (scénická hudba) patrí k najznámejším orchestrálnym kusom romantickej klasickej hudby.

Frédéric Chopin – Nokturno F dur Op. 15 č. 1

Chopin svoje nokturná napísal medzi rokmi 1827 a 1846. Formu nevynašiel, len zdokonalil materiál od írskeho skladateľa John Fielda. Spestril rytmus, obohatil harmóniu a melodiku založil na belcantovskej technike legatového spevu. Dnes patrí týchto dvadsaťjeden skladieb medzi obľúbený repertoár klaviristov a niektoré sú celosvetovo chronicky známe. Ide o relatívne krátke kompozície, avšak považované za jedny z najlepších prác pre klavír vôbec. Okrem pomalých a kľudných častí v nich nájdeme aj virtuózne až búrlivé pasáže, ktoré sú opäť vystriedané pokojne plynúcou melódiou.

Ludwig van Beethoven – Symfónia č. 1 C dur (Adagio molto – Allegro con brio)

Práca na prvej symfónii začala v roku 1799, o rok neskôr sa konala s veľkým úspechom premiéra vo Viedni. Symfónia je venovaná barónovi Gottfried van Swietenovi, ktorý Beethovena v mladosti podporoval. Beethoven sa vo svojej prvotine nevyhol vplyvu Mozarta a Haydna, takže dielo má ešte jasné rysy rýdzeho klasicizmu. Napriek tomu už nájdeme prvky, ktoré môžeme považovať za vystrkovanie rožkov mladého skladateľa a akési hľadanie nového smeru. Prvá veta je typický úvod do sonátovej časti, ale začína na tú dobu prekvapivo. Úvodný septakord mätie poslucháča a prvé takty sa dômyselne vyhýbajú výslednej tónine C-dur. Ktovie, či niekto už vtedy tušil, že tento skladateľ raz otvorí dvere do ďalšej epochy – romantizmu.

Modest Musorgskij – Obrázky z výstavy (Gnomus)

Jeden z najgeniálnejších príslušníkov Mocnej hŕstky nikdy súvisle neštudoval. Jeho pesimistická povaha trpela duševnou rozorvanosťou, umelecká tvorba bola prerušovaná nezriadenými rodinnými pomermi, zdravotným stavom a nesmiernym požívaním alkoholu. Napriek tomu, prejav bezprostredného hudobného nadania bol pretavený do množstva vysoko hodnotených diel. Z roku 1874 sú Obrázky z výstavy (Kartinky), hudobno-realistická charakteristika obrazov maliara a architekta Viktora Hartmanna z posmrtnej výstavy v Petrohrade. Orchestrálne znenie pochádza z roku 1922 od Mauric Ravela.

Darius Milhaud – Stvorenie sveta (úryvok)

Historický význam pre vývoj hudby 20. storočia mala skupina parížskych hudobníkov, ktorá sa do povedomia dostala pod názvom Parížska šestka. Milhaud patril k nim a vo svojej tvorbe nemal nikdy jasne ukotvený štýl alebo smer. Ide o veľmi rôznorodý materiál, od umelecky náročných skladieb až po banálne záležitosti. Neriadil sa iba estetikou Šestky, ale čerpal aj z juhoamerického folklóru, černošského jazzu či antickej drámy. Prvky folklóru a jazzu sa prejavujú tiež v tzv. černošskom balete Stvorenie sveta (La création du monde, 1923).