Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | October 18, 2018

Scroll to top

Top

Charles Bukowski – Ženy

Charles Bukowski – Ženy

| On 25, Feb 2011

Tristokrát opica ročne, sto žien ročne. Tieto dve veci mi ako prvé napadnú, ak mám zostručniť obsah. Ak ho nemám zostručniť, poviem, že je o chlastaní, každorannom vracaní, sexe s aspoň o dvadsať rokov mladšími ženami, a na konci 300-stranového románu sa ozýva svedomie 55-ročného muža. Ale, samozrejme, je napísaný výborne.

Pán Bukowski znázorňuje istú etapu svojho života, kedy sa po dlhšej dobe začína oddávať ženám, alkoholu sa oddáva neustále, a kedy začína byť čím ďalej, tým viac slávny. Nerád chodí nakupovať, zvláda len obchody s alkoholom, vstáva napoludnie, píše len po zotmení. Ženské, ktoré mu nie sú sympatické pretiahne hneď, s tými, s ktorými vydržať vie, si dáva načas. Súčasťou všetkého je pivo, víno, vodka – 7, whisky, marihuana, sem – tam pilule a koks. Bukowski písal okrem klasických románov, básní či poviedok aj erotické poviedky (vďaka poviedke Zloduch – o znásilnení malého dievčatka bol zrušený undergroundový časopis, ktorý mu pomáhal zviditeľňovať sa na začiatku kariéry), a preto opisu sexu venuje v románe široký priestor. Takmer pri každom „šústání“ nechodí okolo horúcej kaše, ale pomenúva priamo každý detail, nenecháva čitateľa domýšľať si, ako to robil napr. klasik Remarque. Keď si pri 250-tej strane myslíte, že presne viete, čo bude nasledovať, príde zvrat. A s ním aj pointa knihy.

Na začiatku čítania som sa mierne obávala, že príbeh bude zakončený rovnako, ako začal, prúdom opisov chlastania, sexu, občas spestreného prednesom poézie na univerzitách, ale ak by tomu aj tak bolo, čitateľ by neobišiel naprázdno. Bukowski otvára svoje vnútro na každej jednej strane, preto čitateľ nepotrebuje príbeh zakončený hocakou pointou, ale vie sa sám poučiť zo skutočných omylov skutočného človeka.

Najprv sa v románe venuje „šukání vlastních sraček“ – ako na konci nazýva anonymné sexuálne stretnutia. Moralizovanie a výkriky svedomia sa dostavia až úplne na konci knihy, keď ho zrazu mrzí zahrávanie sa so ženskými životmi, prepojené klamstvami a neustálou ľahostajnosťou.

„Nadešel čas abych doprovodil Iris Duartovou opět na letište. Užili jsme si sexu a nasmáli jsme se. Těžko bych si vzpomňel na civilizovanější časy. Ani jeden z nás si nedělal žádné nároky, a přesto nám nechyběla vřelost, neobešlo se to bez citů, nebyla to žádná neživá hmota kopulující s jinou neživou hmotou. Tenhle druh promiskuity se mi hnusil. Cizí při setkání, cizí při rozchodu – tělocvična plná těl, která se navzájem masturbují. Lidé bez zábran se často považují za svobodnější, jenže většinou postrádají schopnost cítit nebo milovat. Mrtví šukají mrtvé. Morálka je sice omezující, ale zakládá se na staletých zkušenostech lidstva.“

Životným mottom Henryho Chinaskiho, pod takýmto menom vystupuje vo svojich dielach, je: „Lidskost není člověku vrozená“,  čím sa sám pred sebou vyhovára, že keď mu ju rodičia nedali v detstve, on sám ju nemal kedy nadobudnúť. Z viacerých prameňov je známe, že Bukowski naozaj nemal šťastné detstvo. Keď mal tri roky, rodičia sa z Nemecka presťahovali do Los Angeles, tu sa mu najprv deti vysmievali kvôli jeho nie veľmi dobrej angličtine, prísny otec (bývalý vojak) ho trestal za najmenšie priestupky, a jeho matka sa ho nevedela zastať. Začal nenávidieť oboch svojich rodičov. Stal sa z neho samotár, čítal knihy a ako 13-ročný prepadol alkoholu, ktorého sa nikdy nevzdal.

Ženami opovrhoval, keďže si k nim v mladosti nevedel nájsť cestu, a tá sa mu otvorila až okolo päťdesiatky. Nik nevie, či ženy, o ktorých sa v románe zmieňuje, v skutočnosti stretol napriek jeho vete na začiatku knihy: „Tento román je smyšlený a jakákoli podobnost postáv s lidmi či kombinacemi lidí živých či mŕtvych je náhodná“. Jeho vážne slová znejú smiešne, a práve táto schopnosť, vsadiť humor do obyčajných a rutinných vecí dodáva jeho románom šmrnc.

Jeho druhá a posledná manželka, skutočným menom Linda Lee Beighle a v románe Sára, dostala v knihe priestor ako posledná, a ako „…pohlednejší a mnohem věrnější než kterákoli z mých ostatních současných ženských.

Odporúčam tento román chlapom bez zábran posadnutým sexom, a všetkým ženám, ktoré sa domnievajú, že s jedným z nich žijú. Ale je vhodný ako smutná komédia aj pre zvyšok ľudstva bez problémov tohto typu.

V slovenčine nevyšiel, ale čítanie tohto románu v češtine vôbec nie je náročné, ani sa nenazdáte a zhltnete ho, a možno vám bude aj chýbať.

V článku sú použité citácie z knihy Charles Bukowski – Ženy. Pragma, Praha 1999, ISBN: 80-85213-79-6.