Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | December 15, 2017

Scroll to top

Top

Janíček Okúsánek Nenásytný aneb Obžerstvo sa nevypláca

Janíček Okúsánek Nenásytný aneb Obžerstvo sa nevypláca

| On 22, Feb 2011

Vidieť bábkový horor sa nepošťastí každý deň. Aj keď v divadelnom svete existuje aj takýto štýl zobrazenia, stále je skôr raritou ako samozrejmosťou. Záhorácke divadlo zaradilo do svojho repertoáru hru Janíček Okúsánek Nenásytný, ktorý je vlastne odkazom na známu rozprávku. „Dalo by sa povedať, že tento strašidelný námet má princíp hollywoodskeho hororu – niečo sa vymkne z koľají a začne všetko likvidovať. Český Otesánek je takýto, slovenská verzia Janka Polienka je trochu iná,“ vysvetľuje autor Ivan Fodor.

Príbeh sa začína pozvoľne, divák sleduje muža so ženou v spoločnej domácnosti pri debate o celkom bežných veciach – napríklad o tom, čo bude na večeru. Postupne sa začína odkrývať charakter a súkromie oboch predstaviteľov. Aj keď si neustále skáču do vlasov, je vidieť, že sa majú radi, no v ich správaní  je citeľná absencia spoločného potomka. Svoje túžby metaforizujú do vecí, a tak im dieťa pripomína kúsok dreva či obyčajný zemiak. Dieťa nakoniec „urobia“ tým najklasickejším spôsobom – v perinách, metódou, ktorá silno pripomínala manželské milovanie (samozrejme cenzurované za plachtou). Z tohto počinu sa však narodí netvor. Nevinne vyzerajúci detský hlad sa zmení na pažravosť takých rozmerov, ktorej neunikne nič živé ani neživé a to akejkoľvek veľkosti. Janíček Okúsánek Nenásytný s pribúdajúcim apetítom zväčšuje aj svoje telesné proporcie. Jeho žravý masaker ukončí až zásah jednej z jeho potencionálnych obetí, ktorá sa nenechá zožrať a nášho Janíčka jednoducho zabije.

Problematická je cieľová veková skupina, ktorej je predstavenie určené. Režisér Ivan Fodor objasňuje: „ Chceli sme, aby to bolo širokospektrálne. Predstavenie nie je pre najmenších, je skôr určené pre kategóriu najstarších škôlkarov a prvý stupeň ZŠ. Chceli sme zároveň, aby si tam našli niečo aj ich rodičia a starší, preto sme povymýšľali niektoré fóriky.“


Medzi základné znaky rozprávky patrí jasné vymedzenie dobra a zla. Dieťa by malo vedieť komu treba držať palce a koho treba potrestať. Kto je ten zlý v našom príbehu je všetkým hneď jasné, naopak, palce treba držať každému, kto je s Janíčkom v opozícii. Pre dieťa ostáva záhadou, prečo sa (pomerne) dobrým rodičom narodí taká ozruta a rovnako je záhadný spôsob narodenia v posteli. Druhým dôležitým znakom rozprávky je mravné ponaučenie. A tu naráža kosa na kameň… Okúsánkov koniec je pomerne morbídny a drastický, pretože je zavraždený rozpáraním brucha. Netreba tvorcom vyčítať, že by tým chceli deti kaziť, stačí si spomenúť na rozprávku O Červenej čiapočke, kde vlka stihol podobný osud. Je však škoda, že Janíčkov koniec nebol sofistikovanejší a nesprevádzali ho nejaké figliarstvo či lesť. Rozum tak mohol zvíťaziť nad silou a nie naopak.

Ak by sme sa na celú situáciu pozreli z pohľadu teenagerského diváka, uhol pohľadu by sa zmenil. Povedané slovami dnešných mladých, predstavenie bola „riadna haluz“ a svojím netradičným zobrazením možno trochu pripomínalo bláznivú komédiu. Dospelejší divák v príbehu objaví aj skrytú narážku na konzumný spôsob života dnešného sveta.

Predstavenie nie je čisto bábkové, objavujú sa v ňom dve živé ľudské postavy, ostatné neživé bábkové postavy oživuje autor a zároveň režisér inscenácie Ivan Fodor. Nie je však len mužom v pozadí a do deja občas zasahuje. Predstaviteľ Tacíčka – Jožko Adamčík – znova potvrdil svoje herecké kvality a ukázal, že momentálne patrí medzi najlepších hercov Záhoráckeho divadla. Jeho divadelná partnerka – Ľubka Pavesková – stvárňuje postavu hašterivej ženy a jej spolupráca s Adamčíkom na scéne funguje veľmi prirodzene. Celý príbeh dotvára netradičná hudobná zložka. „Hudbu robil Palo Nemec, melódie sú ale známe, ľudové, len sme si ich trošku upravili pre naše texty…“ hovorí Ivan Fodor. Texty majú naozaj svojský obsah a v rámci recesie (ktorou je Záhorácke divadlo známe) umocňujú humorný charakter diela.

Aj keď je Janíček Okúsánek Nenásytný označený podtitulom „bábkový horor“, nemusíte sa báť toho, že by Vaše dieťa na predstavenie pozeralo s hrôzou. Jedine, že by ste mali „hrôzu“ z toho, že Vaše dieťa pozerá na toto svojské dielo s tragikomickou poetikou.

[c foto="http://senican.sk/fotogalerie/625-exkluzivne-fotky-zo-skusky-janicka-okusanka"]