Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

ArtBlog.sk – Hudba, Film, Divadlo, Literatúra | October 21, 2017

Scroll to top

Top

Devínsky masaker – ako to vlastne bolo?

Devínsky masaker – ako to vlastne bolo?

| On 18, Feb 2011

V kinách od 17. 2. 2011

V živote človeka sa vyskytnú situácie, na ktoré nevie, nedokáže zabudnúť. Takým bol, napríklad, 11. september 2001. Nemusím vysvetľovať tento dátum, pretože ho každý pozná. Každý vie, čo sa vtedy stalo, či kde bol vo chvíli, keď sa o udalosti dozvedel. Dátumom, ktorý je významovo podobný a dotýkajúci sa nás priamo, je 30. august 2010. V jednej zo sedemnástich mestských častí Bratislavy, Devínskej Novej Vsi, sa vtedy odohrala tragédia. Ľubomír Harman zastrelil osem ľudí (vrátane seba) a pätnásť zranil. Čo však predchádzalo tomuto činu? Kto vlastne bol Ľubomír Harman a jeho obete?

Snímka z dvoch tretín obsahuje výpovede svedkov, príbuzných obetí, ľudí, ktorí Harmana poznali a archívne zábery. Jednu tretinu pokryli hrané sekvencie. Už úvod filmu sa podobá na žánrovo podobné produkcie. Efektná štylizácia a pôsobivý hudobný podmaz. Krátko po úvodných titulkoch som si však všimol prvé negatívum. Výpovede ľudí „z ulice“ boli síce zaujímavé, no viaceré z nich boli nakrútené v jednom z bratislavských nákupných centier. To už tvorcovia nemohli ešte niekoľkokrát zájsť do iných kútov hlavného mesta alebo aj Slovenska? Veď o tragédii počul nielen celý národ, ale aj zahraničie. Dokument potom plynie pomerne pokojne. Názory svedkov (relatívne najobjektívnejšie) a príbuzných obetí sú z faktografického hľadiska veľmi zaujímavé. Dozvedáme sa o Harmanovom samotárskom živote, o jeho vzťahu k obetiam, ale aj o tom, aká bola rodina, bývajúca spolu s ním v paneláku na ulici Pavla Horova.

Devínska Nová Ves bola dedinou, až kým sa v roku 1972 nestala mestskou časťou Bratislavy. Podľa tvorcov filmu tu odvtedy panuje isté napätie medzi „starými“ obyvateľmi a novousadlíkmi. Hlavnou príčinou brutálneho činu boli susedské vzťahy, ktoré mali od ideálneho stavu ďaleko. Harman, člen streleckého klubu, ktorý mal v legálnej držbe niekoľko zbraní, sa preto v predposledný augustový deň rozhodol konať. Nezavolal však políciu, nešiel sa porozprávať so svojimi susedmi, ale zobral zbrane, nasadil si slúchadlá a vyšiel na chodbu…

Tvorcovia snímky sa neprikláňajú na žiadnu stranu, a tak to má byť. Policajné vyšetrovanie navyše ešte nie je ukončené. Devínsky masaker aj preto neponúka jasný záver. Pre rozhľadeného diváka neprináša v podstate nič nové, ostatní však budú možno prekvapení. Čo sa týka pozitív, sem treba zaradiť vizuálne spracovanie (až na zopár výnimiek) a ponúkanie faktov. Jedno negatívum som už spomenul. Ďalšími sú niektoré zábery. Tzv. „bullet time“, teda spomaľovanie času pri streľbe, resp. padaní nábojníc, je síce efektné, ale tvorcovia ho využívajú až príliš často. Ani streľba v byte nie je spracovaná úplne najvhodnejšie. Napokon, zvolená hudba pri záverečných titulkoch ma zarazila. Raper predstavuje svoj názor, čo narúša nestrannosť snímky. Hip-hop mi tu navyše vôbec nesedí, pretože táto téma je vážna a početné nadávky sem nepatria. Snímka obsahuje viacero prvkov na hranici gýču a bulváru. Režiséri tvrdia, že to bol zámer. Neviem, či úplne správny.

Konečný verdikt:★★★☆☆

Devínsky masaker obsahuje krv, napätie, dynamiku. Vzhľadom na krátkosť času však neponúka hĺbkovú analýzu udalosti. Predstavuje domnienky, ale aj veľa faktov. Obrazovo je snímka zaujímavá, ale hudba nie je zvolená najšťastnejšie. Viaceré chyby sa tak postarali o trochu rozpačitý pocit z videného.

Cieľová skupina:

Ak máte radi dokumenty, ktoré sú spracované dynamicky a nemáte pri ich sledovaní zvýšené nároky, budete spokojní.

Devínsky masaker, hraný dokument, SR, 2010, 60 min., réžia: Gejza Dezorz, Jozef Páleník, scenár: Gejza Dezorz, Jozef Páleník na základe námetu Petra Koštiala, kamera: Ivo Miko, Richard Žolko, hudba: Marian Čurko, hrajú: Pavel Vrabec, Yoshua Kanálosh, Cecília Maderová a ďalší.

Komentáre

  1. Lea Krišková hovorí:

    Ahoj, veľmi by ma zaujímalo, prečo si označil vizuálne spracovanie ako pozitívum filmu…
    … vopred ďakujem za odpoveď :)

    1. Vladimír Kakaš hovorí:

      Ahoj! Nejaké pozitívum to muselo mať.:-) Ale nie, vizuálne to bolo ešte celkom uspokojivé. Aby to nevyznelo prehnane, dal som tam do zátvorky “až na zopár výnimiek”. Páčili sa mi niektoré zábery, spomaľovanie času, čiernobiele spracovanie rozhovorov a zobrazovanie fotografií akoby “pri mihotaní sviečok”:-) Vždy je však čo zlepšovať…

  2. Lea Krišková hovorí:

    Neviem, no podľa mňa to bolo natoľko preštylizované, až vytvoril obrovský masaker, tragédiu, drámu hrozivejšiu ako obe svetové vojny dokopy (a pritom autorovi absolútne nešlo o vysvetlenie, vyjadrenie postoju či akýkoľvek iný prínos pre prípad, iba o komerčný úspech a zisk). A keď už tak veľmi túžil vytvoriť veľkú autenticitu príbehu v hranej časti, tak aspoň mohol naozaj prestreliť ten radiátor (ale bohužiaľ bez 3D animácie striekajúcej by nehyperbolizoval dostatočne). Myslím (a verím), že si napísal najmiernejšiu kritiku voči tomuto filmu.

    1. Vladimír Kakaš hovorí:

      Ja som čítal miernejšie, rovnako kritické aj kritickejšie. Väčšina to však hodnotila podobne ako ja (čo som bol rád:-)). Tvorcovia navyše vôbec neskrývajú, že je snímka ladená komerčne a obsahuje bulvárne prvky. Nemôžeme im to preto vyčítať rovnako ako v prípade, ak by sa “nepriznali”. Každopádne, je to dokument, ktorý sa zastavil “na polceste” a autori musia na ďalšom diele podobného typu popracovať viac.